Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-287-2014.pdf
PDF · 119.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/287/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu IGLI design, s. r. o., so sídlom Rožňava, Edelényska 1, IČO: 45 002 240, práv. zast. Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, IČO: 42 324 017, proti žalovanému Mesto Rožňava, so sídlom Rožňava, Šafárikova 29, IČO: 00 328 758, práv. zast. JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Rožňava, Šafárikova 29, IČO: 00 328 758, za účasti vedľajšieho účastníka, Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 2.155,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zastavuje konanie v časti uplatneného úroku z omeškania do výšky úroku 0,35 % ročne zo sumy 2.155,28 Eur, za obdobie od 15. 06. 2013 do zaplatenia.
Súd zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.155,28 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 15. 06. 2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd zaväzuje žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 726,76 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 2.155,28 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 15.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje náklady za opravu motorového vozidla žalobcu značky Mercedes - Benz, typ Viano, EČ: E. XXX V.. Ku škode na vozidle došlo dňa 13.04.2013 v čase o 01.55 hod., v meste E., medzi križovatkou s ulicou P. a s ulicou Y.. Ku škodovej udalosti došlo v dôsledku zlého stavu vozovky - výtlku, ktorý nebol označený dopravným značením a žalobcovi vznikla škoda na predmetnom motorovom vozidle prechodom cez výtlk. Správcom komunikácie bol v čase škodovej udalosti pôvodne žalovaný v 1. rade. Žalobca vykonal všetky potrebné úkony, aby došlo k úhrade škodovej udalosti zo strany pôvodne žalovaného v 2. rade. Zabezpečil miesto nehody, privolal políciu, zabezpečil fotodokumentáciu z miesta nehody a informoval oboch žalovaných o škodovej udalosti, ktorá bola vedená pod č. 9558484674. Pôvodne žalovaný v 2. rade vyrozumením zo dňa 13.09.2013 oznámil žalobcovi, že mu neposkytne náhradu škody a že škodová udalosť bude riešená bez nároku na plnenie z dôvodu, že žalovaný v 1. rade za škodu nezodpovedá, nakoľko na zistené závady bolo upozornené zvislým dopravným značením, čo vyplynulo zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 10.05.2013. So závermi pôvodne žalovaného v 2. rade sa žaloba nestotožnil, pretože výtlk nebol označený dopravným značením, čo bolo obom žalovaným známe z poskytnutej fotodokumentácie a zo záznamu o podaní vysvetlenia zo
dňa 10.05.2013. Sám žalovaný v 1. rade potvrdil skutočnosť o absencii dopravného značenia. V tej súvislosti žalobca poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. v účinnom znení, a to konkrétne na ust. §§ 9 ods. 1, 9a ods. 2, a tiež na Vyhl. č. 35/1984 Zb., na ust. § 12 ods. 2.
Písomným podaním zo dňa 17.09.2014 žalobca upravil výšku uplatneného ročného úroku z omeškania na správnu výšku 9,15 % ročne, tzn. že žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti úroku z omeškania do výšky 0,35 % ročne. V tomto rozsahu súd konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 O. s. p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Pôvodne žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle ust. § 9a ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb., užívatelia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu, alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. Poukázal na znenie ust. § 13 ods. Vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorá definuje stavebný stav diaľníc, ciest a miestnych komunikácií. Vzhľadom k tomu, že pôvodný žalovaný v 1. rade má uzavretú s pôvodne žalovaným v 2. rade poistnú zmluvu č. 6573109457/0802042274, domnieval sa, že v prípade opodstatnenosti uplatneného nároku, platobná povinnosť z uvedeného titulu svedčí žalovanému v 2. rade.
Pôvodne žalovaný v 2. rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, s poukazom na to, že v zmysle platných predpisov, je vylúčená priama žalovateľnosť poisťovateľa poisteného poškodeným a poukázal na znenie ust. § 823 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého poškodený nemá právo na plnenie proti poistiteľovi, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V tomto písomnom podaní súčasne oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane pôvodne žalovaného v 1. rade a stotožnil sa s vyjadrením pôvodne žalovaného v 1. rade. Nárok žalobcu čo do právneho základu, ani výšky, neuznal, pretože nebola preukázaná priama príčinná súvislosť vzniku škody s konaním poisteného. Pôvodne žalovaný v 2. rade zdôraznil, že súd je okrem iného povinný skúmať ex offo aj prípadné spoluzavinenie žalobcu.
Žalobca trval na podanej žalobe, aj na dôvodoch v žalobe uvedených. Okolnosti dopravnej nehody opísal tak, že v nočných hodinách sa vracal zo služobnej cesty, išiel autom po uliciach, tak ako to vyplynulo z policajného zisťovania a na križovatke ulíc P. a Y. v E., sa pokúšal obísť kusy asfaltu, ktoré sa nachádzali na pravej strane vozovky. Vozovka bola mokrá, pršalo, viditeľnosť bola slabšia, keďže to bolo v nočných hodinách. Na uvedenej ceste sa nenachádzalo žiadne zvislé značenie, ktoré by upozorňovalo na prípadné výtlky na ceste. Konkrétne výtlk, do ktorého vošiel s autom, bol zaliaty vodou, nebolo ho možné včas rozpoznať a keďže výtlk bol pomerne hlboký, ihneď ako auto vošlo pravým kolesom do výtlku, dostalo defekt a poškodil sa disk pravého predného kolesa. Ihneď privolal políciu. Policajt vykonal ohliadku daného miesta. Bola vypracovaná fotodokumentácia, z ktorej vyplynulo, že v tom čase tam boli len dve dopravné zvislé značenia, a to značka prikázaného smeru a značka zákazu vjazdu nákladných vozidiel. Všetky podstatné údaje o dopravnej nehode boli zaznamenané v zázname o dopravnej nehode a vyplývali aj z fotodokumentácie. O tom, že v mieste dopravnej nehody bola meraná rýchlosť, nemal žalobca vedomosti a z toho dôvodu mu nebolo jasné, ako sa dopracoval policajt k záveru, že v dôsledku väčšej rýchlosti ako bola povolená, mohlo dôjsť k poškodeniu kolesa a k dopravnej nehode. Žalobca zdôraznil, že v danom úseku sa nedalo ísť vyššou rýchlosťou ako štyridsiatkou, pretože je tam zákruta a križovatka. Záznam vyhotovený policajtom nepodpisoval, ten bol vyhotovený na počítači. Na mieste bola len spracovaná krátka správa, ktorú pravdepodobne podpisoval. Nebola mu uložená žiadna pokuta. Osobou, ktorá bola prítomná pri ohliadke, bol O.. Y.R. U..
Pôvodne žalovaný v 1. rade trval na písomnom vyjadrení k žalobe a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, vrátane priestupkového spisu uviedol, že nespochybňoval nárok žalobcu, len bol povinný komunikovať s poisťovňou, s ktorou mal uzavretú poistnú zmluvu. Ku komunikácii medzi pôvodne žalovaným v 1. rade a žalobcom skutočne došlo, čo vyplynulo z pripojených listinných dôkazov. Pre negatívny postoj poisťovne, ktorá odmietla plniť z dôvodov, na ktoré poukazovala vo svojom písomnom stanovisku, pôvodne žalovaný v 1. rade nemal inú možnosť, teda nemohol plniť nárok žalobcu až do rozhodnutia v danej veci. Uviedol, že došlo k zásadnej zmene v posudzovaní nároku žalobcu, ktorá
vyplynula z obsahu záznamu o odložení veci z 03.06.2013, kde sa zreteľne konštatuje, že zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona, ktorý bol konštatovaný v zázname o nehode a teda nárok žalobcu sa javí byť dôvodný. Výsledky vyplývajúce zo záznamu o odložení veci boli známe už 03.06.2013, pričom poisťovňa komunikovala so žalobcom až dňa 13.09.2013 a s pôvodne žalovaným v 1. rade až dňa 13.02.2014. Je teda zjavné, že poisťovňa síce čakala na výsledky objasňovania, ale týmito výsledkami sa neriadila.
Žalobca s poukazom na vyjadrenie pôvodne žalovaného v 2. rade zobral voči Kooperativa poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, žalobu späť a navrhol konanie voči nemu zastaviť. Súčasne navrhol, aby v konaní vystupovala Kooperativa poisťovňa, a.s. ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Kooperativa poisťovňa, a.s. vyslovila súhlas svojim písomným podaním zo dňa 19.10.2015.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 02. 03. 2016 súd zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade.
Uznesením zo dňa 30.03.2016 súd pripustil vstup poisťovne - Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Súd pojednával v neprítomnosti vedľajšieho účastníka, ktorý svoju neúčasť na vytýčeným pojednávaniach ospravedlnil, súhlasil aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Trval na svojich písomných vyjadreniach.
V konaní bol vypočutý svedok, O.. Y. U., ktorý uviedol, že v deň nehody bol privolaný k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla žalobcu. Po privolaní na miesto dopravnej nehody, prešiel spolu s konateľom žalobcu, s p. G., celý úsek cesty od Poľovníckej reštaurácie smerom na sídlisko L., až na konkrétne miesto nehody. Z hľadiska ohliadky miesta bolo zistené, tak ako to vyplývalo zo zápisnice a ohliadke miesta dopravnej nehody v časti dopravnej situácie priestupkového spisu, že sa tam vyskytovalo v danom mieste zvislé dopravné označenie, a to B6 - zákaz vjazdu nákladných vozidiel a IP 3b - jednosmerka. Okrem uvedených značení, neboli tam žiadne iné dopravné značenia, ani zvislé ani vodorovné. Obhliadnuté bolo pre tieto účely miesto križovatiek, kde sa križuje ulica P. a ulica Y. v E.. Na konkrétnom mieste svedok po privolaní nerobil merania rýchlosti. Pri konštatovaní prekročenia rýchlosti vychádzal výlučne z príslušného paragrafu cestného zákona, z ktorého vyplýva, že vodič musí prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a povahe vozovky. To bol dôvod, prečo uviedol príčinu dopravnej nehody ako neprimeranú rýchlosť. Pripustil, že v tom čase bola určite vozovka mokrá, pretože bolo po daždi, čo napokon vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie.
Zo zapožičaného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu, č. ORPZ-RV-ODI2-093/2013 - SK vyplynulo, že súčasťou priestupkového spisu bol náčrt miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia založená na č. l. 12 až 14, z ktorej bolo zrejmé, že výtlk bol zaliaty vodou, vozovka bola mokrá, viditeľnosť primeraná, priestor bol osvetlený verejným osvetlením. Pri dôslednom skúmaní fotodokumentácie, ktorá zaznamenávala dopravné značenie, bolo zrejmé, že v blízkosti sa nachádzalo jedno zvislé dopravné značenie, na ktorom bola umiestnená značka prikázaného smeru B6 (ťažko viditeľná na dokumentácii) a v hornej časti bola značka zákazu vjazdu nákladných vozidiel IP 3b. Iné dopravné značenie nebolo umiestnené v danej lokalite. Fotodokumentácia bola vyhotovená dňa 13.04.2013 v čase medzi 02.29 hod. a 02.42 hod. Poškodené bolo vozidlo EČ: E. XXX V.. Miestom nehody bol priamy úsek medzi križovatkou s ulicou P. a s ulicou Y., po výjazde z mierne ľavotočivej zákruty. Podľa záznamu zapísaného ohliadajúcim príslušníkom policajného orgánu, poveternostné podmienky neboli sťažené. V časti II. záznamu, bola upresnená hĺbka výtlku od 8 do 11 cm, pričom pri konci výtlku pri hrane asfaltu v smere na sídlisko L., bola hĺbka výtlku 11 cm. V prípade vodiča nebola zistená prítomnosť alkoholu, vodič zranený nebol. Poškodené bolo pravé predné koleso, čo vyplynulo zo záznamu o dopravnej nehode a príčinou tejto dopravnej nehody malo byť neprispôsobenie rýchlosti jazdy stavu a povahe vozovky. Zo zriaďovacej listiny založenej na č. l. 27 až 28 priestupkového spisu vyplynulo, že zriaďovateľ, Mesto E., zriadilo príspevkovú organizáciu, Technické služby mesta E., predmetom činnosti ktorých bola bežná údržba, čistenie a oprava miestnej komunikácie. Súčasťou priestupkového spisu boli záznamy o podaní vysvetlenia C.. C. Y., riaditeľom Technických služieb mesta E.. Uviedol, že bol o dopravnej nehode informovaný políciou, na mieste nehody nebol. Vedomosti o výtlku na ulici U. mal, pretože výtlk bol opravovaný vysypaným štrkom. V tom čase
nedovolili poveternostné podmienky riadnu opravu asfaltovou výplňou. Nemal informácie o tom, či došlo medzičasom k vyjazdeniu uvedeného štrku. Tento výtlk nebol nijako označený, pretože v meste sa nachádzalo obrovské množstvo výtlkov a nebolo možné zabezpečiť ku každému výtlku dopravné značenie. V priestupkovom konaní bol vypočutý aj L. G.E., zamestnanec Mestského úradu v E., odboru právneho a správy majetku, ktorý uviedol, že bol informovaný konateľom žalobcu, C.. G., o poškodení kolesa na vozidle pri prejazde výtlkom. Následne vec postúpil na doriešenie poisťovni. K príčinám ani okolnostiam nehody sa nevyjadroval, pretože nebol jej svedkom, ani účastníkom. Potvrdil, že uvedený úsek na ulici U., kde došlo k poškodeniu, patrí Mestu E., pričom správu a údržbu vykonávajú Technické služby mesta E.. Súčasťou priestupkového spisu bol Záznam o odložení veci zo dňa 03.06.2013. Z obsahu uvedeného vyplynulo, že vec priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g.) Zákona o priestupkoch, bola odložená. Zo spisu vyplynulo, že menovaný C.. C. G. mal svojim konaním porušiť ust. § 16 ods. 1 Zákona o premávke tým, že dňa 13.04.2013 v čase okolo 01.55 hod., viedol motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes Benz Viano, EČ: E. XXX V., v E. po ulici U. v smere od sídliska W. E. na sídlisko L., kde v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, vošiel pravým predným kolesom do cestného výtlku na vozovke. Došlo k poškodeniu kolesa na vozidle vo vlastníctve Igli Design, s.r.o., Rožňava. Správny orgán po preskúmaní priestupkového spisu nezistil, že by konanie vodiča, C.. G., vykazovalo znaky porušenia ust. § 16 ods. 1 Zákona o premávke, nakoľko poškodenie vozovky na mieste dopravnej nehody nebolo správcom uvedenej komunikácie riadne označené a tiež bolo poškodenie vozovky z dôvodu prekrytia súvislou vrstvou dažďovej vody pre vodiča vizuálne ťažko registrovateľné. Tvrdenie C.. C. G., ako jediného účastníka dopravnej nehody, že viedol vozidlo rýchlosťou cca 40 km/hod. nebolo možné nijakým spôsobom vyvrátiť, pretože v spisovom materiáli absentuje dôkaz, napr. odborné vyjadrenie ku skutočnosti, aká najnižšia rýchlosť vozidla je potrebná na prerazenie pneumatiky, prípadne absencia brzdných stôp vozidla a teda nie je objektívne možné posúdiť, či rýchlosť vedeného vozidla C.. G., bola vzhľadom ku konkrétnej dopravnej situácii pred vznikom dopravnej nehody, neprimeraná.
Z pripojenej faktúry č. 60/2013 zo dňa 19.04.2013, splatnej 26.04.2013, bolo zistené, že dodávateľ CARSman, s. r. o., so sídlom v Rožňave, vystavil faktúru žalobcovi za opravu motorového vozidla a za náhradné diely použité pri oprave osobného vozidla Mercedes - Benz Viano, E. XXX V., v sume 2.155,28 Eur vrátane DPH.
O komunikácii žalobcu s vedľajším účastníkom svedčí list zo dňa 13.09.2013 označený ako poistná udalosť č. 9558484674 zo dňa 13.04.2013 a vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti. Z listu vyplynulo, že Kooperativa poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že predmetnú škodovú udalosť rieši bez nároku na plnenie z dôvodu, že za poistenie za škodu nezodpovedá, nakoľko na zistené závady bolo upozornené zvislým dopravným značením.
Vedľajší účastník oznamoval žalovanému Mestu E. listom zo dňa 03.02.2014, že škodová udalosť bola zamietnutá z dôvodu, že poistený za škodu nezodpovedá z rovnakého dôvodu, ako bolo oznámené žalobcovi. Z listu vyplynulo, že k tomuto záveru dospela poisťovňa po skončení procesu likvidácie zisťovaním okolností, ktoré mali za následok vznik škodovej udalosti. Vychádzala z vyjadrenia Technických služieb mesta E., že závady v danom mieste boli označované zvislými dopravnými značkami a tiež v danom mieste išlo o ojedinelý výtlk, ktorý sa dalo obchádzať. Z toho dôvodu vedľajší účastník oznámil žalovanému, že nemôže súhlasiť s jeho tvrdením, že poisťovňa má povinnosť poskytnúť poistné plnenie, pokiaľ sa jednalo o škodu vzniknutú závadami zjazdnosti vozovky.
Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb., o pozemných komunikáciách /cestný zákon/, v účinnom znení ku dňu škodovej udalosti, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Podľa ust. § 9a ods. 1 uvedeného zákona, užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Podľa ust.§ 3d ods. 3 uvedeného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Podľa odseku 5 písm. d/ uvedeného ustanovenia, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
Podľa ust. § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, v účinnom znení ku dňu škodovej udalosti, zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 13.04.2013 došlo k škodovej udalosti tým, že konateľ žalobcu pri riadení motorového vozidla v nočných hodinách vošiel pravým predným kolesom do výtlku o hĺbke do 11 cm, pričom došlo k defektu a k poškodeniu disku pravého predného kolesa vozidla. Výtlk sa nachádzal na miestnej komunikácii, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného - Mesta E.. Žalobca si uplatnil náhradu škody voči žalovanému, ktorý následne kontaktoval svojho poisťovateľa - v danom prípade vedľajšieho účastníka, vo veci likvidácie poistnej udalosti. Zo vzájomnej komunikácie vedľajšieho účastníka so žalobcom, ako aj so žalovaným bolo nepochybné, že vedľajší účastník odmietol poskytnúť plnenie, s poukazom na to, že na zistené závady bolo upozornené zvislým dopravným značením.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný si vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi splnil povinnosti, ktoré vyplývali z ust. § 10 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, tzn. nahlásil vznik škodovej udalosti v lehote do 15 dní, oznámil škodovú udalosť poisťovateľovi - vedľajšiemu účastníkovi, ako aj tú skutočnosť, že bol voči nemu uplatnený nárok na náhradu škody a rovnako poskytol aj údaje potrebné pre uplatnenie nároku v súvislosti s ust. § 10 ods. 5 uvedeného zákona. Vychádzajúc z daných ustanovení je zrejmé, že pokiaľ poisťovňa odmietne nahradiť škodu za poisteného, čo sa v danom prípade stalo, môže poškodený - žalobca, uplatniť svoje nároky na príslušnom súde. Náhradu škody v takom prípade platí poistiteľ poškodenému, avšak poškodený nemá právo na plnenie proti poistiteľovi. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne teda nie je zodpovednostným vzťahom. Poisťovňa je povinná len plniť za poisteného, aj to len v prípade, pokiaľ vznikne poškodenému právo na poistné plnenie.
Vznik škody bol riadne preukázaný vykonaným dokazovaním, okolnosti vzniku škody vyplynuli z pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, Okresného dopravného inšpektorátu. Stav vozovky, ako aj poveternostné podmienky, v priebehu dokazovania boli odlišne prezentované vedľajším účastníkom. Dôvodom boli zrejme údaje vyplývajúce zo Záznamu o dopravnej nehode, podľa ktorého príčinou dopravnej nehody bola nedovolená rýchlosť jazdy a neprispôsobenie jazdy povahe a stavu vozovky, napriek tomu, že poveternostné podmienky neboli sťažené, viditeľnosť
nebola znížená, rozhľadové podmienky boli dobré. Zo samotnej fotodokumentácie, ktorá bola založená v priestupkovom spise však vyplynulo, že vozovka bola mokrá, výtlky boli naplnené vodou. Priestor bol síce osvetlený verejným osvetlením (viď fotodokumentáciu v priestupkovom spise), ale cesta bola evidentne mokrá, zrkadlila sa, intenzita osvetlenia neumožňovala také rozhľadové podmienky, aby bolo možné včas rozpoznať vodou naplnený výtlk. Tieto skutočnosti napokon vyplynuli aj zo Záznamu o odložení veci uvedeného Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, kde bolo vyslovene konštatované, že poškodenie vozovky na mieste dopravnej nehody nebolo riadne označené, vozovka bola prekrytá súvislou vrstvou vody a tým ťažko vizuálne registrovateľná. Samotné konštatovanie prekročenia rýchlosti, prípadne neprispôsobenia rýchlosti, bolo vyvrátené správnym orgánom, ktorý preskúmal okolnosti dopravnej nehody. Záver správneho orgánu o odložení veci vychádzal zo zistenia, že nebola objektívne preukázaná neprimeraná rýchlosť vozidla, neboli vykonané žiadne merania rýchlosti. Z fotodokumentácie naviac vyplynulo, že v danom mieste sa vyskytovalo len jedno zvislé dopravné značenie, na ktorom boli umiestnené dve značky, a to značka prikázaného smeru a zákazová značka pre nákladné vozidlá. Žiadne iné zvislé značenie sa tu nenachádzalo. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z výpovede ohliadajúceho dopravného policajta, O.. Y. U.. V tejto časti sa súd stotožnil s výpoveďou svedka O.. U.. Nebolo možné sa stotožniť s výpoveďou svedka v časti posudzovania príčin dopravnej nehody, pretože svedok na mieste dopravnej nehody nevykonal žiadne meranie, z ktorého by mohol objektívne vyvodiť, že vodič motorového vozidla neprispôsobil rýchlosť vozidla stavu vozovky a svojim schopnostiam. Neexistenciu zvislého dopravného značenia pri predmetnom výtlku potvrdil aj svedok C.. Y., riaditeľ Technických služieb mesta E., ktoré vykonávali činnosti súvisiace s údržbou, opravou a čistením miestnych komunikácii, na základe zriaďovacej listiny Mesta E..
Keďže bolo nepochybne preukázané, že výtlk nachádzajúci sa na križovatke ulíc Y.Š. a P. nebol riadne označený predpísaným zvislým značením v zmysle ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona, viditeľnosť bola znížená v dôsledku počasia, ale aj nočným časom, povrch miestnej komunikácie bol mokrý a výtlk zaliaty vodou, podľa názoru súdu nebolo možné včas tento výtlk rozpoznať. Ku škode na vozidle žalobcu došlo bez pochybností v dôsledku prechodu cez neoznačený výtlk na miestnej komunikácii. Za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný. Výška škody medzi účastníkmi konania nebola sporná. Vedľajší účastník síce vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok neuznáva čo do dôvodu a výšky, ale počas vykonávaného dokazovania, nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie správnosti alebo nesprávnosti výšky škody. Žalovaný uplatnenú škodu uznal.
Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Vedľajší účastník navrhol, aby súd posúdil mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode. Súd konštatuje, že v danom prípade nebolo preukázané žiadne konanie žalobcu, ktoré by viedlo k spoluzavineniu škody. Dokazovaním bola preukázaná len zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, pretože žalovaný si nesplnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zodpovedným za vzniknutú škodu je žalovaný a z toho dôvodu uložil povinnosť žalovanému nahradiť vzniknutú škodu žalobcovi v sume 2.155,28 Eur.
Nárok na zaplatenie úroku z omeškania súd posudzoval v súlade s ust. § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 11 ods. 6 uvedeného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa odseku 7 uvedeného ustanovenia, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uvedenej škody, a to aj s poukazom na to, že žalobca si splnil riadne svoju oznamovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa tak stalo aj zo strany žalovaného vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Ten napriek tomu, že získal informácie o ukončení prešetrenia poistnej udalosti a tiež informácie o ukončení priestupkového konania odložením veci zo dňa 03. júna 2013, poistné plnenie za žalovaného neposkytol. Podľa názoru súdu mal vedľajší účastník dostatok času na vlastné prešetrenie poistnej udalosti od nahlásenia poistnej udalosti. V neposlednom rade mohol požiadať o informácie z priestupkového spisu a zrejme tieto informácie aj mal, pretože vo svojom vyjadrení pre žalovaného sa odvolával na stanovisko Technických služieb mesta E. (výsluch riaditeľa uvedených technických služieb bol súčasťou priestupkového spisu). Napriek týmto záverom v priestupkovom konaní, plnenie neposkytol a zjavne ani nemal zámer ho poskytnúť, pretože aj po začatí konania zaujal negatívne stanovisko k nároku žalobcu. Z toho dôvodu počiatok omeškania so zaplatením škody možno datovať od nasledujúceho dňa po opakovanej výzve žalobcu zo dňa 14. 06. 2013 na zaplatenie škody, tzn. odo dňa 15.06.2013.
Výšku úroku z omeškania súd posudzoval v zmysle ust. § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013, účinného od 01.02.2013, v zmysle ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, zvýšenej o 9 percentuálnych bodov.
K uvedenému dňu omeškania predstavovala základná sadzba Európskej centrálnej banky 0,50 %, s pripočítaním 9 percentuálnych bodov, by predstavoval úrok z omeškania 9,50 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,15 %, z toho dôvodu súd priznal úrok z omeškania len v uvedenej výške.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania v podobe náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 129,- Eur a náhrady trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.02.2014, písomné podanie na súd dňa 10.03.2014, pís. podanie - stanovisko zo dňa 24.03.2015, účasť na pojednávaniach v dňoch 14.10.2015. 02.03.2016 a 30.03.2016.
Hodnota jedného úkonu podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., predstavovala výšku 91,29 Eur, spolu za 6 úkonov právnej pomoci 547,74 Eur. K úkonom vykonaným v roku 2014, bol priznaný režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, vo výške 8,04 Eur za jeden úkon, spolu za dva úkony vo výške 16,08 Eur. K úkonom vykonaným v roku 2015, bol priznaný režijný paušál vo výške 8,39 Eur za 1 úkon, za dva úkony 16,78 Eur a za úkony vykonané v roku 2016 bol priznaný režijný paušál vo výške 8,58 Eur za 1 úkon, spolu za dva úkony v sume 17,16 Eur. Súd priznal režijný paušál spolu vo výške 50,02 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu predstavovali sumu 597,76 Eur.
Celková náhrada trov konania, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku, predstavuje sumu 726,76 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu, podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.