Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-63-2024.pdf
PDF · 65.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/63/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom mesto C., aktuálne bytom C., D. XX, na neverejnom zasadnutí dňa 20. júna 2024 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. apríla 2024, sp. zn. 4Nt/16/2024 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. apríla 2024, sp. zn. 4Nt/16/2024, bolo rozhodnuté tak, že podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) v spojení s § 446a ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) bude odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX pokračovať v ochrannom psychiatrickom a protialkoholickom liečení ambulantnou formou, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Skalica, sp. zn. 6T/42/2013, zo dňa 24.03.2014, právoplatný dňa 24.03.2014, aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody.
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť. Odsúdený odôvodnil podanú sťažnosť tým, že posudok bol vypracovaný jednak v krátkom časovom úseku a jednak lekárkou, ktorá ho nepoznala a bola tak voči nemu zaujatá. Z uvedeného dôvodu preto odsúdený žiada, aby po skončení jeho výkonu trestu odňatia slobody bol vo veci lekárom v mieste jeho trvalého bydliska vykonaný nový psychiatrický posudok.
K sťažnosti odsúdeného sa písomne vyjadril riaditeľ NOO a ÚVTOS Trenčín. Uviedol, že odsúdený bol hospitalizovaný v NOO a ÚVTOS Trenčín v čase od 09.01.2024 do 20.02.2024, pričom tu vykonával ochranné liečenie psychiatrické a protialkoholické ambulantnou formou na podklade rozhodnutia Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/42/2013 zo dňa 24.03.2014. Odsúdený vykonal liečenie v štandardnej dobe, pričom liečenie bolo vykonané na podklade záverov vykonaného psychiatrického znaleckého skúmania vo vyššie uvedenom konaní, kde mu bola stanovená diagnóza zmiešanej poruchy osobnosti v popredí s dissociálnymi a emočne nestabilnými rysmi a polymorfnej závislosti na drogách, pričom u odsúdeného je aktuálne zistená manifestná závislosť na alkohole. Podľa vykonaných zistení nebolo potrebné rediagnostikovať tieto závery, pretože žiadna iná psychiatrická patológia sa nerozvinula. V súvislosti so zistenou závislosťou sa u odsúdeného jedná o dlhoročnú závislosť, ktorá počas výkonu trestu je vynútene eliminovaná, avšak riziko opätovného užívania návykových látok pri výstupe do civilu a návrate do pôvodných podmienok a spôsobov reagovania je vysoké. Pritom z dôvodov, že odsúdený páchal trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu a taktiež páchal v minulosti drogovú trestnú činnosť, je potrebné pokračovanie v ambulantnej forme liečby aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Záverom uviedol, že lekárska správa bola vypracovaná na základe komparácie anamnestických údajov odsúdeného (aj zdravotných – najmä z hľadiska psychiatrickej symptomatiky z hľadiska závislostí),
znaleckého posudzovania, aktuálneho stavu a spolupráce pri terapii, ako aj prognostických možností, pričom nebol žiaden dôvod k zaujatosti voči odsúdenému.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že samosudca súdu prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o pokračovaní v ochrannom liečení rozhodoval na verejnom zasadnutí, na vykonanie ktorého mal splnené všetky zákonné podmienky. Rozhodoval síce v neprítomnosti odsúdeného, pritom na konanie v jeho neprítomnosti boli splnené zákonné podmienky, keď odsúdený vopred a písomne požiadal súd prvého stupňa, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď rozhodol o pokračovaní ochranného psychiatrického a protialkoholického liečenia ambulantnou formou odsúdeného po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne poukázal na obsah lekárskej správy o priebehu a výsledkoch vykonávaného ochranného liečenia odsúdeného počas výkonu trestu, z ktorých informácií správne vyvodil, že počas vykonávania ochranného liečenia odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody sa nepodarilo naplniť účel uloženého ochranného liečenia. Keďže ani podľa názoru krajského súdu spisový materiál a vykonané dôkazy neobsahujú skutočnosti, odôvodňujúce iné závery o výsledkoch ochrannej liečby odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je správne a v súlade so zákonom, teda aj v súlade s ustanovením § 446a ods. 1 Tr. por.
Napokon krajský súd konštatuje, že sťažnostné dôvody spočívajúce v spochybnení objektívnosti lekárskych záverov a v potrebe opätovného znaleckého skúmania jeho osoby sú neopodstatnené. O to naviac, keď samotný odsúdený v jeho podaní zo dňa 19.02.2024 uviedol, že bol oboznámený s návrhom riaditeľa, ako aj s vypracovanou lekárskou správou, v spojení s ktorými uviedol, že nemá námietky voči pokračovaniu v ochrannom psychiatrickom a protialkoholickom ambulantnom liečení aj po výkone trestu odňatia slobody.
Krajský súd vzhľadom na uvedené nepovažoval za dôvodnú sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu. Preto ju ako nedôvodnú podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.