Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-253-2015.pdf
PDF · 91.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/253/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/E, XXX XX I. a otec W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX I. o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 16.11.2015.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. sumou mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 16.11.2015.
Nedoplatok na výživnom za čas od 16.11.2015 do 31.3.2016 na mal. C. v sume 122,08 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. C. podala na tunajší súd dňa 16.11.2015 návrh, ktorý dňa 28.12.2015 doplnila, na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej C. K. žiadala zveriť mal. C. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletú v sume 50,- eur mesačne od narodenia. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Po narodení maloletej sa rozišli. Od vtedy sa o maloletú nezaujíma, na maloletú prispel sumou dva krát po 10,- eur.
Otec sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. C. do osobnej starostlivosti matky.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom, správami Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR, správou zo šetrenia pomerov, rozsudkom Okresného súdu I. sp. zn. XP/ XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:
Z výsluchu matky súd zistil, že mal. pochádza z partnerského vzťahu s otcom dieťaťa. Od 5/2015 s otcom mal. nežijú spolu. Teda mal. sa narodila keď už spolu neboli. Matka momentálne býva v azylovom dome M. P. v I.. Momentálne je na rodičovskej dovolenke s mal. C.. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti vo výške 70,56 eur mesačne. Matka má celkom 3 vyživovacie povinnosti okrem mal. C. ešte k mal. A. D., má 3 roky a mal. N. D., má 5 rokov. Otcom mal. A. a N. je A. K.. Tento má výživné na ne určené spolu 60,- eur. Mal. C. je v celodennej starostlivosti matky. Je zdravým dieťaťom. Výdaje sú bežné ako stravovanie, hygiena, oblečenie a podobne. Nejaké veci na mal. C. dostala aj v azylovom dome, niečo mala odložené po starších deťoch a niečo dokúpila. Takisto žiadala príspevok od štátu pri narodení dieťaťa, ktorý jej bol aj vyplatený. Otec býva v súčasnej dobe so svojou priateľkou v rodinnom dome, kde ich býva viacej osôb. Nie je v bližšom kontakte s otcom mal. C.. Ale otec nepracuje nikde. Okrem C. má ešte dve vyživovacie povinnosti k mal. A. A. a k mal. O. A.. Od podania návrhu otec na C. neprispel žiadnou čiastkou na výživné pre dieťa. Po narodení zaplatil len 2 krát po 10,- eur. Bolo to ešte pred podaním návrhu.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že pokiaľ ide o starostlivosť matky o mal. dieťa, matka túto starostlivosť zabezpečuje dobre. Matka je pod ich dohľadom. Starostlivosť zabezpečuje riadne. Navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky a dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti.
Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v I. zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do mája 2015 v mestskom nájomnom byte. Z tohto sa museli vysťahovať a starostlivosť o maloletú začala zabezpečovať len matka. Matka býva v Zariadení sociálnych služieb útulok P. I.. Tu má zariadenú priestrannú izbu, vhodne zariadenú pre potreby detí. Hygiena a čistota je na primeranej úrovni. Matka má vo svojej starostlivosti ešte dve mal. deti pochádzajúce z jej predošlého vzťahu. Mal. C. je zdravá, nespôsobuje žiadne výchovné problémy, je pokojným dieťaťom. Otec sa spočiatku o maloletú zaujímal, navštevoval ich v zariadení. Potom prišlo medzi rodičmi k vážnemu konfliktu a odvtedy otec prestal prejavovať záujem o maloletú. Matka poberá rodičovský príspevok. Nad jej dvomi ďalšími deťmi je súdom určený dohľad nad ich starostlivosťou. Rodina je pravidelne kontrolovaná. Starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka riadne, vypomáha jej aj stará matka detí.
Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že mal. A. a mal. O. boli zverení do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 50,- eur mesačne a na mal. O. sumou 50,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2015.
Zo správy ÚPSVaR Senica súd zistil, že otec ani matka nie sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matka poberá prídavok na tri deti spolu vo výške 70,56 eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne.
Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matka ani otec za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom dôvodný, nakoľko rodičia mal. dieťaťa nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem maloletej a dospel k záveru, že bude v jej záujme, ak bude zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý jej v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo správ z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý navrhol, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa riadne. Otec sa o dieťa nezaujíma, resp. neprejavuje o ňu záujem. Otec sa na pojednávanie nedostavil, k veci sa ani písomne nevyjadril. Otec svojim nezáujmom a svojou nečinnosťou určitým spôsobom vyjadril svoj postoj k otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Preto je súd toho názoru, že zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky jej budú zabezpečené dobré podmienky a predpoklady na jej riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Rodičia sa nedohodli na výške výživného. Súd pri určovaní výšky výživného otca na mal. Vanesu prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočností, že príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť, nie je súdu známy. Z toho dôvodu súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. C. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z.), čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. nezamestnaný, atď. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z., sumy uvedené v § 2 (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Takto určené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 16.11.2015, teda od podania návrhu na súd. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo súdom určené od 16.11.2015 vo výške 30 % zo sumy životného minima a vzhľadom na to, že otec neprispieval na výživu maloletej vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 122,08 eur za čas od 16.11.2015 do 31.03.2016, ktorý povolil súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok súd určil súčtom dlžných súm za jednotlivé mesiace. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za 15 dní mesiaca 11/2015 v sume 13,56 eur (27,13/30x15), za mesiace 12/2015 až 3/2016 v sume 108,52 eur (27,13x4), spolu teda 122,08 eur.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)