Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-77-2021.pdf
PDF · 140.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/77/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: T.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovaným: 1/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 2/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. a 3/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., žalovaní 1/ až 3/ zastúpení: B.. L. Y., Q., so sídlom A. XX, XXX XX K. K., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/ proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.04.2021, č.k. 4C/21/2008-812, takto
rozhodol:
I. Čiastočný rozsudok okresného súdu v I. až IX. výroku p o t v r d z u j e .
II. Čiastočný rozsudok okresného súdu v X. výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
III. Čiastočný rozsudok okresného súdu v XI. a XII. výroku m e n í tak, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej 1/ k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom J., katastrálny odbor zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie C., U. C., okres J. G. I. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape vyznačený ako pozemok s parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a ako stavba - garáž so súpisným číslom XXX postavená na pozemku s parc. č. XXX/X.
II. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/ k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom J. G. I., katastrálny odbor zapísaným na LV č. X pre katastrálne územia C., U. C., okres Ž. G. I. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape vyznačený ako pozemok s parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, pozemok s parc. č. XXX - záhrada o výmere X.XXX m2, pozemok s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok s parc č. XXX/X - záhrada o výmere XX m2.
III. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/, 2/, 3/ k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom J. G. I., katastrálny odbor zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne
územia C., U. C., okres J. G. I. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape vyznačené ako stavby - rodinný dom so súp. č. XX postavený na pozemku s parc. č. XXX/X a hospodárska budova bez súpisného čísla postavená na pozemku s parc. č. XXX/X.
IV. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ nehnuteľnosti evidované Okresným úradom J. G. I., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Ž. G. I. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape vyznačený ako pozemok s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a ako stavba - garáž so súpisným číslom XXX postavená na pozemku s parc. č. XXX/X v celosti.
V. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ nehnuteľnosti evidované Okresným úradom J. G. I., katastrálny odbor zapísané na LV č. X pre katastrálne územia C., obec C., okres Ž.T. G. I. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape vyznačený ako pozemok s parc. č. XXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok s parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok s parc č. XXX/X - záhrada o výmere XX m2 a novovytvorené pozemky parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a pozemky s parc. č. XXX/ X - záhrada o výmere XXX m2 vytvorené geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX zo dňa 14.09.2007, vypracovaným W., úradne overeným dňa 20.09.2007 pod číslom XXX/XX v celosti.
VI. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ nehnuteľnosti evidované Okresným úradom J. G. I., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres J. G. I. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape vyznačené ako stavby - rodinný dom so súp. č. XX. postavený na pozemku s parc. č. XXX/X a hospodárska budova bez súpisného čísla postavená na pozemku s parc. č. XXX/X v celosti.
VII. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti evidované Okresným úradom J. G. I., katastrálny odbor, a to nehnuteľnosti, novovytvorený pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX/ X - záhrada o výmere XXX m2 a pozemok s parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 vytvorené geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaným W. J., Q. I. X., XXX XX J., úradne overeným dňa 20.09.2007 pod číslom XXX/XX v celosti.
VIII. Žalovaná 1/ je p o v i n n á žalobcovi nahradiť na vyporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu ako primeranú náhradu sumu 17.164,07 € v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, bez povinnosti vyplatiť žalovaných 2/ a 3/.
IX. Vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.164,07 € odo dňa 16.02.2008 z a m i e t a.
X. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
XI. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50 %.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bolo nesporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Pozemky pozostávajú z 5 samostatne zapísaných parciel v katastri nehnuteľností a v prírode tvoria jeden súvislý celok o výmere X XXX m2. Súdom ustanovený znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov v celkovej výmere X XXX m2 v sume X XXX,XX Eur a celkovú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania vrátane hospodárskej budovy bez súpisného čísla a vonkajších úprav v sume 74 400,- Eur. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že pozemky sú reálne deliteľné. Na strane 24 znaleckého posudku znalec uviedol skupinu pozemkov v celkovej výmere X XXX m2 pod bodom A, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva v celosti v prospech žalovanej, keďže žalovaní 2/, 3/ sa vzdali svojich spoluvlastníckych podielov v jej prospech, ako aj výplaty. Znalec na strane 25 uviedol skupinu pozemkov pod bodom B o tej istej celkovej výmere X XXX m2, ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti. Keďže k dohode ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k stavbe - rodinnému domu nedošlo, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcu v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ bez povinnosti vyplatiť primeranú náhradu žalovaným 2/ a 3/, ktorí výplatu za ich odstupujúce spoluvlastnícke podiely nežiadali. Rodinný dom podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie J., A., J. nie je reálne deliteľný. Súd podielové spoluvlastníctvo strán konania
k rodinnému domu zrušil a považoval za spravodlivé, aby podielové spoluvlastníctvo sporových strán vyporiadal tak, že rodinný dom prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ s tým, že jej uložil povinnosť zaplatiť náhradu spoluvlastníckeho podielu žalobcovi vo výške 17 164,07 Eur (spolu garáž súp. č. XXX a hospodársku budovu bez súpisného čísla) v lehote 90 dní bez povinnosti výplaty žalovaných 2/ a 3/, ktorí výplatu nežiadali. Keďže v rodinnom dome bývajú žalovaní, v danom prípade súd zosúladil faktický stav užívania nehnuteľností s právnym stavom. Medzi stranami bola sporná výška primeranej náhrady. Žalobca v podanej žalobe už v roku 2008 navrhol náhradu vo výške 18 948,15 Eur (570 831,82 Sk). Nakoľko sa strany sporu nedohodli na všeobecnej hodnote, táto bola určená znalcom ustanoveným súdom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby znaleckou organizáciou J., A., so sídlom I. X, XXX XX J. č. XXX/XXXX na celkovú všeobecnú hodnotu 74 400,- Eur a doplneným znaleckým posudkom č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na celkovú všeobecnú hodnotu 73 900,- Eur ku dňu 30.10.2020, z ktorého znaleckého posudku okresný súd pri rozhodovaní vychádzal. Doplnenie znaleckého dokazovania okresný súd považoval za potrebné vykonať, nakoľko od posledného znaleckého posudku uplynula dlhšia doba a bolo potrebné túto cenu aktualizovať i vzhľadom k nesúhlasu právneho zástupcu žalobcu s predloženým znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalca T.. A. Z., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 58 400,- Eur, v ktorom nebola určená všeobecná hodnota garáže a hospodárskej budovy už po vykonanej oprave po požiari. Aj z toho dôvodu súd nariadil doplnenie pôvodne vyhotoveného znaleckého posudku znaleckou organizáciou J., A., J.. Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania okresný súd zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalovaná 1/ sa do omeškania s plnením peňažného dlhu dostať nemohla. Na záver okresný súd uviedol, že z konania prebiehajúceho pre Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 9C/130/2013 mal preukázané, že tvrdenia žalovanej 1/ v uvedenom konaní sa nezakladali na pravde, a nebol potvrdený dôvod, pre ktorý sa žalovaná 1/, v uvedenom konaní ako žalobkyňa domáhal vrátenia daru - nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v predmetnom konaní, ktoré nadobudol pôvodný žalobca M. M. darovacou zmluvou uzavretou medzi darcami, nebohým B. M. a B. M., a nebol preukázaný dôvod spočívajúci v tom, že by tento hrubo porušoval dobré mravy voči svojim rodičom. Okresný súd žalobu žalobkyne v konaní 9C/130/2013 zo dňa 16.02.2017 zamietol, a uvedený rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/242/2017-282 zo dňa 19.12.2018. Rozhodnutie oprel o ust. § 141 ods. 1; § 142 ods. 1 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1; § 257; § 262 ods. 1 CSP a žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň priznal znaleckej organizácii aj znalečné, ktoré bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu a rozhodol aj o trovách štátu. 3. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobca, ako aj žalovaní 1/ až 3/. 4. Žalovaní 1/ až 3/ podali odvolanie proti výrokom I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII., X., XI., XII. Čiastočný rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Namietali, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď je neakceptovateľné, že okresný súd zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie primeranej náhrady žalobcovi na vyporiadanie spoluvlastníckych podielov sumou vo výške 17 164,07 Eur (výrok VIII.). Poukázali na individualitu a výnimočnosť predmetného sporu, ktorá súvisí s okruhom účastníkov konania a rodinnými väzbami medzi nimi. Súčasný žalobca (T.. M. M., nar. XX.XX.XXXX) nadobudol podiel na spoločných nehnuteľnostiach bezodplatne, na základe darovacej zmluvy od pôvodného žalobcu - svojho otca (M. M., nar. XX.XX.XXXX). Výnimočnosť tohto sporu akcentuje skutočnosť, že pôvodný žalobca v konaní nadobudol podiel na predmetných nehnuteľnostiam darom, bezodplatne od svojich rodičov - žalovanej v 1/ rade a jej t.č. nebohého manžela. Predmetné nehnuteľnosti - pozemky kúpila žalovaná v 1/ rade spolu so svojim t.č. nebohým manželom a rodinný dom postavila so svojim nebohým manželom v roku XXXX za účelom zabezpečenia bývania pre seba, svojho manžela a svoje dve deti - pôvodného žalobcu a žalovaného v 3/ rade. Z uvedeného dôvodu je podľa nich rozsudok okresného súdu nezákonný a nespravodlivý, keď si žalovaná v 1/ rade má zaplatiť trhovú cenu, ako odplatu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalobcu (vo vzťahu k nej vnuk), pričom svojmu synovi, ktorý je otcom žalobcu, tieto nehnuteľnosti darovala. V odôvodnení čiastočného rozsudku okresného súdu absentuje akékoľvek vyhodnotenie týchto dôkazov, resp. vyhodnotenie tohto skutkového stavu. Nie je možné akceptovať, že sa potomkovia súdia s vlastnými rodičmi o majetok, o ktorého originálne nadobudnutie sa žiadnym spôsobom nepričinili. Bolo povinnosťou všeobecných súdov prihliadať na všetky špecifické okolnosti a individuálne súvislosti konkrétneho prípadu tak, aby bolo zachované spravodlivé vyriešenie veci. Je nutné v danom prípade aplikovať princíp všeobecnej spravodlivosti. Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.12.2021, sp. zn. 5Cdo/205/2018. Predmetné rozhodnutie považujú za nezákonné, neakceptovateľné a svojvoľné. Poukázali aj na to, že sú to práve žalovaní, ktorí
sa starajú o predmetné nehnuteľnosti, zveľaďujú ich a obhospodarujú, čo nebolo vyhodnotené v kontexte čiastočného rozsudku. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože absentuje logické a zrozumiteľné odôvodnenie princípu všeobecnej spravodlivosti. Pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, to znamená výnimočnosť a osobitosť sporu, avšak pri rozhodnutí vo veci samej na výnimočnosť sporu neprihliadol. Čiastočný rozsudok okresného súdu nemožno považovať za spravodlivé riešenie veci, ani rozumné usporiadanie procesných vzťahov a žalovaní odôvodnenie rozsudku považujú za arbitrárne, svojvoľné, nekomplexné, absentujúce posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie žalovaných 1/ až 3/, ktoré súdu opakovane uvádzali v priebehu 13 rokov trvajúceho súdneho sporu. Hoci bol znalec ustanovený súdom, bol mu predložený geometrický plán, ktorý si na vlastné náklady obstaral žalobca ešte pred podaním žaloby, čím žalobca dosiahol to, aby mu súd prikázal pozemky podľa jeho svojvôle. Za celú dobu trvania sporu sa súd nezaoberal reálnou deliteľnosťou predmetných pozemkov, ich lokalizáciou, možnosťou ich reálneho využívania, a to aj s prihliadnutím na neúmernú narušenosť vzťahov medzi stranami sporu. Hodnota pozemkov prikázaných do výlučného vlastníctva žalobcu je neprimerane vyššia ako hodnota pozemkov, ktoré súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 1/ rade. Novovytvorené pozemky, ktorých vlastníkom sa má stať žalobca, sú samostatne prevoditeľné ako tzv. stavebné pozemky. Namietali tiež, že okresný súd opomenul vysvetliť z akého dôvodu nariadil uznesením zo dňa 02.09.2020 ďalšie, v poradí druhé znalecké dokazovanie znalcom J. ku dňu 20.02.2020, keď iný znalec, konkrétne T.. Z. A. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX predloženom do konania žalovanou stranou v zmysle § 209 CSP tieto už ocenil. Možno usúdiť, že dôvodom bol nesúhlas žalobcu s osobou znalca T.. A., čo žalobca oznámil súdu dňa 05.08.2020 telefonicky, čo nemožno považovať v zmysle CSP za riadny dôkazný návrh. Okresný súd sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s predloženým znaleckým posudkom znalca T.. A., ktorý do konania predložili ako súkromno-znalecký posudok žalovaní 1/ až 3/ v zmysle § 209 CSP. Na záver žalovaní 1/ až 3/ namietali tiež výroky X. až XII. čiastočného rozsudku vzhľadom na postup, ktorý súd použil pri nariadení v poradí druhého znaleckého posudku. Je v rozpore so zásadami spravodlivosti, aby žalovaní boli povinní hradiť 50% trov štátu, ktoré vznikli s doplneným znaleckým dokazovaním, ktorého sa telefonicky domáhal žalobca. Nesúhlasia tiež so znášaním trov konania, najmä s ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti a individuálny charakter (výnimočnosť) predmetného sporu. 5. Žalobca podal odvolanie voči rozsudku v IX., X., XI., XII. výroku. Namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a preto navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a priznať žalobcovi úrok z omeškania od žalovanej 1/ vo výške 5% ročne zo sumy 17 164,07 Eur odo dňa 16.02.2008 až do zaplatenia a žalovaných 1/ až 3/ zaviazať k povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a zároveň štátu priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v bode 68. odôvodnenia rozsudku - úrok z omeškania. Poukázal na to, že hlavným dôvodom pre uplatnenie úroku z omeškania je tá skutočnosť, že súdne konanie v danej veci trvá už vyše 13 rokov, čo zavinili žalovaní 1/ až 3/. Preto považuje za nespravodlivé, ak mu po 13 rokoch súdneho konania majú uhradiť len istinu, na ktorú mal nárok už v roku 2008. V tejto súvislosti poukázal na § 3 ods. 1 OZ. Vzhľadom na priebeh celého konania, považuje za nespravodlivé, pokiaľ mu súd nepriznal úrok z omeškania a zároveň nepriznal mu ani nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že od začiatku z jeho strany išlo o účelné uplatňovanie práva a vo veci mal plný úspech. Trovy štátu vznikli výlučne v dôsledku konania žalovaných 1/ až 3/. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ až 3/ zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Má za to, že žalovaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa už okresný súd nevyporiadal v rámci vykonaného dokazovania. Argumentácia žalovaných 1/ až 3/ ohľadom nedodržania princípu spravodlivosti zo strany okresného súdu je absolútne nepravdivá, nakoľko žaloba v tejto veci bola podaná právnym predchodcom žalobcu proti vnukovi žalovanej v 1/ rade a zároveň synovi žalovaných v 2/ a 3/ rade, čo je zrejmé z celého konania. Žalovaní len zneužívajú situáciu, ktorú sami spôsobili, pričom žalobca je presvedčený, že konajú úmyselne. Počas konania došlo k prevodom vlastníckeho práva z pôvodne žalovaného na terajších žalovaných a teraz žalovaní 1/ až 3/ argumentujú údajnou nespravodlivosťou a tým, že žalovaná v 1/ rade si musí kúpiť svoje vlastné nehnuteľnosti späť. Žalobca má za to, že práve zo strany žalovaných konanie nemá so spravodlivosťou nič spoločné. Žalovaný v 3/ rade dostal darom od svojich rodičov väčší podiel z domových nehnuteľností, ako právny predchodca žalobcu, a keďže sa tak darcovia rozhodli, žalobca proti tomu nemá žiadne námietky a rešpektuje vtedajšiu vôľu jeho starých rodičov. Je vyslovene nespravodlivé žiadať, aby sa všetky nehnuteľnosti bezodplatne vrátili jeho starej matke, tak ako sa toho dožaduje počas celého konania,
pričom je absolútne jasné, že tieto nehnuteľnosti by následne previedla na žalovaného v 3/ rade. Práve takéto konanie by bolo nemorálne a nespravodlivé, jednak v súvislosti s uzavretou darovacou zmluvou, ktorou starí rodičia prevádzali nehnuteľnosti a došlo by k absolútneho negovaniu vôle nebohého starého otca. 7. Žalovaní 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že popierajú zodpovednosť za akékoľvek prieťahy v konaní. Takéto tvrdenie žalobcu je účelové a nezakladajúce sa na pravde. Žalobca účelovo opomína, že podal 2x odvolanie proti skôr vydaným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom a tiež na strane žalobcu došlo k zmene účastníka konania a súčasne tiež k určitým procesným obštrukciám. Stotožnili sa so záverom okresného súdu ohľadom úroku z omeškania, keď okresný súd postupoval v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Odvolanie žalobcu považujú za nedôvodné v celom rozsahu a trvajú na svojich podaniach predložených v konaní ako aj na odvolaní proti čiastočnému rozsudku. 8. Žalovaní 1/ až 3/ v odvolacej replike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a odvolacej argumentácii uvedenej v ich odvolaní. Tvrdenie žalobcu uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 17.06.2021 považujú za zavádzajúce a účelové. Poukázali na to, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, kedy na strane žalobcu vystupuje T. M. M. - syn pôvodného žalobcu a na strane žalovaných stará matka a rodičia pôvodného žalovaného, pričom k zmene na oboch stranách konania, došlo zákonným spôsobom. Tvrdenia žalobcu, že nehnuteľnosti by žalovaná v 1/ rade následne previedla na žalovaného v 3/ rade sú len nepreukázané domnienky žalobcu.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vo výrokoch I. až IX. a vo výrokoch X. až XII. rozhodnutie okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu. 12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutých výrokoch vecne správne (výroky I. až IX.). Rozhodnutie okresného súdu je nielen dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, tak ako to namietajú žalovaní 1/ až 3/ vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne a v celom rozsahu, aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Dôvodná preto nie je námietka žalovaných 1/ až 3/, že v rozhodnutí okresného súdu absentuje akékoľvek vyhodnotenie dôkazov, resp. vyhodnotenie skutkového stavu. Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo a zákonne. 13. Nie je rozhodujúce, že v rozhodnutí okresný súd nedal odpovede na všetky otázky, prípadne nevyhovel subjektívnemu názoru žalovaných 1/ až 3/ na vec, či pocitu strán sporu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS 243/07). Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd poukazuje na správne závery okresného súdu, ktoré sa týkajú merita veci a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia, je preskúmateľné, v jeho odôvodnení sú zrozumiteľné a jednoznačným spôsobom uvedené dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, preto ho nemožno považovať za arbitrárne, tak ako to namietajú žalovaní 1/ až 3/ vo svojom odvolaní. 14. Pokiaľ žalovaní 1/ až 3/ namietali, že okresný súd pri svojom rozhodovaní neaplikoval tzv. princíp všeobecnej spravodlivosti, keď zaviazal žalovanú 1/ (starú matku) na vyplatenie náhrad za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalobcovi (vnukovi), uvedenú námietky odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 15.02.2008 právnym predchodcom žalobcu (jeho otcom) proti vnukovi žalovanej v 1/ rade a synovi žalovaných v 2/ a 3/ rade. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ až 3/. To, že v súčasnosti vystupuje žalovaná v 1/ rade (stará matka) ako strana sporu, túto skutočnosť spôsobili žalovaní, keď došlo počas konania k prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z predchodcu žalovaných na žalovaných 1/ až 3/. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní 1/ až 3/ konali účelovo, a sami uvedenú situáciu spôsobili. Ich argumentácia potom vyznieva tiež nespravodlivo voči žalobcovi, tak ako to vlastne namietajú aj žalovaní 1/, 3/ voči žalobcovi. Nie je potom spravodlivé zo strany žalovaných 1/ až 3/ argumentovať nespravodlivosťou a nezákonnosťou uvedeného rozhodnutia s poukazom na to, že žalovaná 1/ si musí opäť „kúpiť“ svoje vlastné nehnuteľnosti, ktoré predtým bezodplatne darovala svojim synom (otcovi žalobcu a žalovanému 3/). Aj keď okresný súd uvedené okolnosti - námietky žalovaných 1/ až 3/ v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyhodnotil, uvedená skutočnosť nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciou žalobcu vyjadrenou v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ až 3/, a to, že v prípade, že by sa všetky nehnuteľnosti bezodplatne vrátili jeho starej matke - žalovanej 1/, tak ako to žiadajú žalovaní v konaní, je vysoko pravdepodobné
- logické, že tieto nehnuteľnosti by následne previedla na svojho druhého syna, poprípade jeho blízku osobu, pretože v opačnom prípade by uvedené konanie a správanie žalovaných 1/ až 3/ nemalo význam, bolo nelogické, aby sa vrátili nehnuteľnosti späť 90 ročnej starej matke žalobcu, po ktorej by bol predchodca žalobcu dedičom a uvedený spor by potom vôbec nemal zmysel. 15. Odvolací súd nezistil ani nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, predovšetkým znaleckého posudku vyhotoveného spoločnosťou J. č. XXX/XXXX ako aj jeho doplnkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V danom prípade išlo o odbornú problematiku, preto okresný súd správne nariadil znalecké dokazovanie na zodpovedanie otázok rozhodných pre rozhodnutie vo veci samej, keď žalovaná strana spochybnila žalobcom predložený odborný posudok. Argumenty žalovaných 1/ až 3/, že namietali geometrický plán, ktorý bol žalobcom obstaraný pred začatím konania a uvedený plán je súčasťou znaleckého posudku XXX/XXXX vyhotoveného spoločnosťou J., A. ako jeho príloha, sú právne irelevantné. Taktiež nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že okresný súd sa nezaoberal reálnou deliteľnosťou predmetných pozemkov, ich lokalizáciou, možnosťou reálneho využívania, a že neprihliadol na neúmernú narušenosť vzťahov medzi stranami sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že práve zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného znaleckou organizáciou J., A., zo dňa 28.09.2012 jednoznačne vyplýva, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu tvoria územne jeden celok, ktorý je možné reálne rozdeliť na dve časti s rovnakými výmerami. Vzhľadom na tieto predpoklady bol týmto spôsobom vypracovaný aj geometrický plán, ktorý tvorí prílohu rozdelenia pozemkov (str. 16 napadnutého rozsudku bod 57.). 16. Pri reálnej deľbe zohľadnil a vychádzal z toho, že jedna časť pozemkov tvorí spoločný celok a priľahlé územie k posudzovaným stavbám, čo umožňuje prisúdiť spolu so stavbami uvedené nehnuteľnosti žalovaným, resp. žalovanej 1/ (po vzdaní sa spoluvlastníckych podielov žalovaných 2/ a 3/ v prospech žalovanej 1/). Druhá časť pozemkov predstavuje záhrady, ktoré môžu byť reálne oddelené bez toho, aby
dochádzalo k obmedzovaniu užívania ako aj vlastníckych vzťahov medzi stranami sporu. Z uvedeného dôvodu potom nie je dôvodná ani námietka žalovaných 1/ a 3/, že medzi stranami sú závažne narušené vzťahy bez zavinenia žalovanej v 1. rade. 17. Dôvodný nie je ani argument žalovaných 1/ až 3/, že súd opomenul posúdiť potenciálne funkčné využitie novovytvorených parciel a ich reálnu trhovú hodnotu, pokiaľ by boli ohodnocované ako samostatne novovytvorené parcely, ktoré môže žalobca kedykoľvek scudziť ako „stavebný pozemok“. K uvedenej námietke bol vypočutý znalec T.. Z. O. na pojednávaní konanom dňa 31.03.2021, kde zotrval na záveroch znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 28.09.2012 a uviedol, že pri ohodnocovaní pozemkov prihliadal nato, že sa nejedná o stavebný pozemok, a teda nemohol ísť nad cenu 20,- Eur. Znalec pri ohodnocovaní použil metódu polohovej diferenciácie, nakoľko porovnávacia metóda neprichádzala do úvahy, keď na predaj v obci C. bol jeden jediný dom v primeranej cene a pozemky žiadne. Preto ani odvolací súd nevidel dôvod na zmenu hodnoty pozemkov, ktoré sú predmetom sporu a ktoré boli pridelené ako novovytvorené parcely žalobcovi, keďže sa nejedná o stavebné parcely, resp. stavebný pozemok, tak ako to tvrdia žalovaní 1/ až 3/ vo svojom odvolaní. 18. Námietka žalovaných 1/ a 3/, že súd opomenul vysvetliť, z akého dôvodu nariadil uznesením zo dňa 02.09.2020 ďalšie, v poradí druhé, znalecké dokazovanie znalcom J., A., keď žalovaní predložili znalecký posudok č. XXX/XXXX ku dňu XX.XX.XXXX vypracovaný znalcom T.. Z. A., nie je dôvodná. V bode 67 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd vysvetlil, z akého dôvodu nariadil doplnenie znaleckého dokazovania. Uvedené doplnenie považoval za potrebné vzhľadom k tomu, že rozhodujúca cena spoločnej veci je v čase jej vyporiadania a od posledného znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, preto uvedenú cenu aktualizoval vzhľadom na vyslovený nesúhlas právneho zástupcu žalobcu s predloženým znaleckým posudkom zo strany žalovaných 1/ až 3/ zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný znalcom T.. Z. A.. Dôvody, ktoré ho viedli k nariadeniu doplneného znaleckého dokazovania, okresný súd uviedol aj v samotnom uznesení ohľadom nariadenia doplnenia znaleckého dokazovania v uznesení zo dňa 02.09.2020, ktoré bolo stranám sporu doručené. V uvedenom uznesení uviedol, že žalovaní dňa 03.07.2020 predložili súkromno-znalecký posudok T.. A. a že medzi stranami sporu je trhová hodnota nehnuteľností sporná. Súčasne uviedol, že súd je povinný zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností v čase rozhodovania, pričom táto sa mohla výrazne zmeniť, nakoľko došlo k oprave nehnuteľností, t. j. garáže a hospodárskej budovy, preto súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania. Odvolací súd sa s postupom okresného súdu v plnom rozsahu stotožňuje, a je právne irelevantné, že okresný súd tak konal na základe „telefonického hovoru zo dňa 05.08.2020“, čo nemožno považovať za vadu konania. Okresný súd správne svoje rozhodnutie založil na dvoch znaleckých posudkoch, ktoré sám nariadil a ktoré neboli v rozpore. Tieto dôkazy boli dostatočným podkladom, z ktorých súd vychádzal a určil výšku - hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Okresný súd tieto skutočnosti aj zrozumiteľne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, a uviedol svoju úvahu, ktorá ho viedla k takémuto rozhodnutiu. Nakoľko sa jedná o odborné otázky, a žalobca nesúhlasil s predloženým znaleckým posudkom zo strany žalovaných 1/ až 3/, ktorý vypracoval T.. A., správne okresný súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania, ktoré bolo potrebné aj vzhľadom na dlhšiu časovú dobu od posledného nariadeného znaleckého dokazovania č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaní, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať. Zároveň okresný súd doplnením znaleckého dokazovania odstránil aj rozpory znaleckých posudkov ohľadom rozdielneho ohodnotenia nehnuteľností. Z ničoho nevyplýva, že by znalecké posudky nariadené súdom mali byť neobjektívne, resp. nesprávne. V tomto smere potom neobstojí ani námietka žalovaných 1/ až 3/, že okresný súd sa nevysporiadal s ich súkromno-znaleckým posudkom T.. A.. 19. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolanie žalobcu voči výroku IX. napadnutého rozhodnutia, ktorým vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.164,07 Eur odo dňa 16.02.2008, žalobu zamietol. Odvolací súd sa v tejto časti v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v bode 68 a považuje ho za vecne správne. Odvolací súd poukazuje na to, že súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže zároveň s uložením povinnosti zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu, uložiť z tejto sumy aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, nakoľko tomu bráni chýbajúci predpoklad pre vznik takéhoto nároku, a to omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Súd v týchto súvislostiach nemôže ani prihliadnuť na poukaz žalobcu na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov.
20. Pokiaľ sa týka trov konania, v tejto časti odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu (a to v napadnutom výroku X.). K otázke rozhodovania o trovách konania odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, že rozhodovanie záleží od situácie v tom-ktorom individuálnom spore, nepochybne však možno vysloviť záver, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.07.2012 sp.zn. 4NCdo/10/2012). Pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ust. § 255 CSP smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili, alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil toto ustanovenie a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Odvolací súd s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých strán sporu, ako aj na to, do akej miery sú jednotlivé strany sporu dotknuté na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom, rozhodol tak, že zmenil rozsudok okresného súdu v časti trov konania (X. výrok) a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Odvolací súd v tejto súvislosti prihliadol aj na argument žalobcu, že žalobu podal už dňa 15.02.2008 a konanie trvalo vyše 13 rokov. Napriek tomu, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je považované za tzv. judicium duplex je súdna prax jednotná v tom, že rozhodovanie o trovách konania je v zásade založené na princípe procesného úspechu v spore, a to najmä v prípade, ak v konaní boli medzi stranami odlišné názory na samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prípadne na spôsob vyporiadania a súd vyhovel návrhu strany a spoluvlastníctvo vyporiadal spôsobom, aký bol navrhnutý za situácie, kedy žalovaný navrhol zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, alebo iný spôsob vyporiadania. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predovšetkým v prípadoch, kedy žalovaný pred podaním žaloby súhlasil s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý žalobca napriek tomu uplatnil v súdnom konaní (porovnaj Králik, M.: Podílové spoluvlastnictví v Občanském zákonníku. Prvé vydanie, Praha: C. H. Beck 2008, strana 256; rovnako uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1795/2013 zo dňa 10.12.2013 alebo sp. zn. 22Cdo/4600/2015 zo dňa 24.11.2015). Pokiaľ ide o priebeh konania a postoj strán v prejednávanom spore, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní, kde poukazuje na dlhé trvanie sporu - 13 rokov, ako aj postoj žalovaných v predmetnom konaní. Žalobca sa už v čase, keď podal žalobu, t. j. 15.02.2008 dožadoval takého istého zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, k akému nakoniec došlo napadnutým rozsudkom, aj požadovaná suma titulom vyporiadania bola skoro úplne totožná s napadnutým rozhodnutím. Žalobca sa podanou žalobou musel domáhať svojho práva po neúspešnom pokuse o mimosúdne vyriešenie sporu, navrhovaná hodnota nehnuteľnosti sa nakoniec ukázala ako približne rovnaká, ako hodnota určená znalcom v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania; naproti tomu boli to práve žalovaní (žalovaná strana), ktorí nesúhlasili s mimosúdnym vyriešením sporu, menili svoje postoje v priebehu konania a ich návrhy na vyrovnanie hodnoty spoluvlastníckeho podielu boli v zjavnom nepomere s ich znalecky zistenou hodnotou. K týmto skutočnostiam okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vôbec neprihliadol a o trovách konania rozhodol nesprávne. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah spisu nedáva dostatočný podklad na aplikáciu ust. § 257 CSP, tak, ako ho aplikoval okresný súd v prejednávanom spore, na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti ohľadom trov konania zmenil. 21. Zároveň odvolací súd zmenil aj závislé výroky, a to XI. a XII., keď mal v konaní preukázané, že trovy štátu vznikli výlučne v dôsledku konania žalovaných v 1. až 3. rade, tak ako na to správne poukazuje žalobca vo svojom odvolaní a odvolací súd sa s jeho argumentáciou stotožňuje.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1, 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V danom prípade bol žalobca neúspešný v rozsahu príslušenstva - úroku z omeškania zo žalovanej sumy, t. j. len v pomerne nepatrnej časti, preto mu odvolací súd priznal voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.