Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/140/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, 821 09 Bratislava, IČO: 31 332 251, zastúpený advokátkou: JUDr. Ľubicou Masárovou, PhD., so sídlom Landererova 6, 811 09 Bratislava, zapísaná v zozname advokátov SAK pod č. 5175, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100930858/2022 zo dňa 19.04.2022 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100930858/2022 zo dňa 19.04.2022, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 28.06.2022, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100930858/2022 zo dňa 19.04.2022, ktorým ako odvolací orgán v zmysle o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty číslo 102531400/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX EUR za zdaňovacie obdobie december 2018.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“) s odôvodnením, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, je nutné vnímať aj v spojitosti s ďalšími rozhodnutiami správcu dane a žalovaného za ďalšie zdaňovacie obdobie február až december 2018, ktorými bol žalobcovi po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobia február - december 2018, ukončenej Protokolom č. 100703373/2021 zo dňa 29.04.2021 vyrubený rozdiel DPH celkovo v sume XXX.XXX,XX EUR. Proti rozhodnutiam žalovaného č. 100931303/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO február 2018), č. 100931008/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO marec 2018), č. 100931602/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO apríl 2018), č. 100930370/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO máj 2018), č. 100931234/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO jún 2018), č. 100927109/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO júl 2018), č. 100931412/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO august 2018), č. 100931109/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO september 2018), č. 100930741/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO október 2018), č. 100927514/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO november 2018), č. 100930858/2022 zo dňa 19.04.2022 (ZO december 2018), ktorými potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane, žalobca podal na správny súd správne žaloby.

3. Žalovaný rozhodnutím napadnutým touto žalobou a ďalšími rozhodnutiami uvedenými v predchádzajúcom odseku, potvrdil žalobcovi povinnosť zaplatiť rozdiel na DPH spolu vo výške

XXX.XXX,XX EUR, čo je suma, ktorú žalobca k dispozícii nemá a jej úhrada prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia by viedla k existenčným problémom žalobcu. Žalobca je podnikateľský subjekt, ktorý je rokmi etablovaný na trhu v obchode s pohonnými hmotami. Rozhodnutia vydané po daňovej kontrole sú nezákonné, nevychádzajú z dostatočného a správneho zistenia skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci v priamom rozpore s judikatúrou SD EÚ, čo žalobca v konaní pred súdom preukáže. Žalobca uvedenú DPH uhradil v cene tovaru svojmu dodávateľovi a daňové orgány teraz opätovne požadujú jej zaplatenie do štátneho rozpočtu.

4. Keďže vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty je splatný a rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, predmetné rozhodnutia sú aj vykonateľné. Okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí, ako aj inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí, žalobcovi hrozí závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v nasledovných skutočnostiach:

- na základe napadnutého rozhodnutia môže správca dane viesť exekúciu na majetok žalobcu, čo by v spojitosti s ďalšími rozhodnutiami uvedenými vyššie (vydanými po daňovej kontrole za všetky uvádzané obdobia, kedy všetky žalované rozhodnutia boli doručené súčasne dňa 05.05.2022) malo likvidačný dopad na podnikateľskú sféru žalobcu a znamenalo by krajne nepriaznivý zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu, spojený tiež so zrušením pracovných miest (v súčasnosti zamestnáva 77 zamestnancov), pričom nemožno vylúčiť až zánik žalobcu. Uvedené vyplýva z toho, že žalobca svoju podnikateľskú činnosť vykonáva a financuje aj prostredníctvom kontokorentných úverov od P. P. J..P.., A. Q., J..P.., U. Q. P., J..P.. (čo vyplýva aj zo zverejnených účtovných závierok žalobcu), tak ako väčšina podnikateľských subjektov, a v prípade daňovej exekúcie a blokácie účtu žalobcu, ale aj v dôsledku vyhodnotenia žalobcu ako rizikového subjektu v dôsledku daňových nedoplatkov, by banky mohli využiť svoje právo automaticky v súlade s podmienkami poskytnutých úverov t.j. zosplatniť s povinnosťou okamžitej úhrady, na čo žalobca finančné prostriedky nemá (inak by úver nepotreboval). Zároveň tieto úvery majú splatnosť v priebehu roku 2022 (vždy sa obnovujú na ročnej báze), takže v dôsledku neuhradených daňových záväzkov, dorubení dane po daňovej kontrole a existujúcich účinných rozhodnutí daňových orgánov, môžu banky vyhodnotiť žalobcu ako rizikový subjekt a neprolongovať poskytnuté kontokorentné úvery, čo by spôsobilo okamžite platobnú neschopnosť žalobcu a zrejme by viedlo ku konkurzu alebo likvidácie (t.j. k zániku činnosti).

- uvedená hrozba súvisí aj s druhom tovaru, s ktorým žalobca obchoduje, a existujúcimi dodávateľskými a platobnými podmienkami poskytovanými momentálne na trhu. Je nutné mať na zreteli, že tieto podmienky sa budú enormne sprísňovať, keďže samotní výrobcovia na trhu nevylučujú riziko nedostatku pohonných hmôt na trhu v najbližšom období v dôsledku situácie na trhu, ktorá vznikla v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine a sankciami voči Rusku. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že len subjekty, u ktorých neexistuje žiadne platobné ani iné riziko, sa zrejme dostanú k dodávkam od výrobcov, resp. pri obmedzenom množstve budú iba tieto preferované.

- žalobca má na dodávku tovaru uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou P., J..P.., v súlade s ktorou P., J..P.. vyhodnocuje kredibilitu žalobcu, na základe ktorej stanovuje kreditný limit pre žalobcu. V zmysle zmluvných podmienok (čl. IV bod 3), ak dôjde k preukázateľnému zhoršeniu ekonomickej situácie a platobnej schopnosti (najmä nie však výlučne k zhoršeniu platobnej disciplíny, zhoršeniu hospodárskych výsledkov, alebo sa voči nemu začala exekúcia, ktorá môže ohroziť činnosť žalobcu alebo jeho platobnú schopnosť atď. - teda situácia, ktorá reálne tu je v dôsledku účinných rozhodnutí daňových orgánov) môže znížiť alebo úplne zrušiť žalobcovi kreditný limit umožňujúci mu odber tovaru bez nutnosti platiť za tovar vopred alebo okamžite po odbere. Zároveň, vzhľadom na zložitú situáciu na trhu spôsobenú pandémiou COVID 19, P., J..P.. predĺžil splatnosť faktúr žalobcovi (ako spoľahlivému subjektu) z pôvodných 18 na 49 dní v rámci kreditného limitu (čo je samozrejme podmienené riadnym plnením všetkých podmienok zmluvy, vrátane kredibility a spoľahlivosti žalobcu). Už len skrátenie lehôt splatnosti na pôvodných 18 dní pri nových dodávkach, by malo pre žalobcu likvidačné dôsledky, nakoľko popri úhrade faktúr za už dodaný tovar, ktorých splatnosť nastáva postupne po 49 dňoch, by súčasne musel uhrádzať aj dodávky tovarov so skrátenou splatnosťou 18 dní (ba dokonca pri úplnom zrušení limitu, k čomu je dodávateľ oprávnený, okamžite pri odbere). Uvedené by predstavovalo okamžitú požiadavku na cash flow vo výške cca X.XXX.XXX,- EUR (uvedené vyplýva z týždenného obratu žalobcu cca vo výške XXX.XXX,- EUR, t.j. pri skrátení splatnosti zo 49 na 18 dní by vznikla nutnosť prefinancovať objem dodávok za 3 týždne naviac). Takéto finančné prostriedky žalobca nemá a nemá ani možnosť získať ich bankovým financovaním. Dokonca, ako už žalobca uviedol, môže byť ohrozené aj jeho súčasné financovanie cez kontokorentné úvery. Tie sú v súčasnosti vo výške maximálne XXX.XXX,- EUR (za všetky tri financujúce banky spolu), t.zn. že ani len neexistuje predpoklad prefinancovia uvedenej X.XXX.XXX,- EUR, a to aj keby uvedené limity ešte neboli vyčerpané, čo sú. Ak by došlo k

daňovej exekúcii daňových nedoplatkov, uvedené by automaticky znamenalo, že žalobca nebude mať dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splatných záväzkov voči dodávateľovi P., J..P.. Uvedené bude automaticky znamenať porušenie obchodnej zmluvy a VOP spoločnosti P., J..P.., konkrétne bodu 3., pričom podľa bodu 3.7. je dodávateľ oprávnený okamžite zadržať doposiaľ nesplnené dodávky a podmieniť dodanie ďalšieho tovaru len zaplatením za tovar vopred, resp. podľa bodu 14.3. môže okamžite odstúpiť od zmluvy. Uvedené preukazuje, že z účinných a vykonateľných rozhodnutí daňových orgánov, ktoré sú predmetom správnych žalôb, hrozí závažná ujma žalobcovi, ktorá v konečnom dôsledku vedie k jeho neschopnosti plniť si svoje záväzky a vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, čo by následne viedlo k zániku jeho podnikateľskej činnosti a žalobcu samotného.

5. Sú tu aj iné právne následky napadnutých rozhodnutí, ktoré tiež môžu závažným spôsobom ovplyvniť existujúce dodávateľské a platobné podmienky s dodávateľom P., J..P.., ako aj úverové limity a podmienky s financujúcimi bankami. Iné právne dôsledky vyplývajú z právnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti, ktorý je upravený v , v zmysle ktorého sa prehodnocuje daňová spoľahlivosť daňových subjektov každých 6 mesiacov. Najbližšie sa tento index bude prehodnocovať k 30.06.2022. Podrobnosti týkajúce sa ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti, zverejnil žalovaný na svojom webovom sídle v súlade s . V zmysle uvedených kritérií sa za nespoľahlivý daňový subjekt považuje ten, ktorý má pridelených 25 a viac bodov. Už podľa kritéria 1., kde sa posudzujú daňové nedoplatky (pričom sa posudzuje posledných 6 mesiacov), pri nedoplatku nad XX.XXX,- EUR (prípad žalobcu) je počet bodov 60. Rovnako tak na žalobcu v prípade účinnosti napadnutých rozhodnutí dopadá kritérium 11. nálezy z kontrol DÚ, pričom tu sa hodnotí posledných 36 mesiacov a rozhodujúcim momentom je posúdenie nálezov podľa dátumu právoplatnosti rozhodnutí. Podľa bodov zverejnených v kritériách by už právoplatné rozhodnutie správcu dane za február 2018 malo za následok pridelenie 50 bodov, t.zn., že žalobca bude posúdený ako nespoľahlivý. Určenie daňového subjektu ako nespoľahlivý automaticky znamená zásah do jeho subjektívnych práv v podobe nemožnosti využívania finančnou správou poskytovaných benefitov, t.j. spôsobuje automaticky jeho diskrimináciu v reálnom čase, ktorá nemá ako byť následné sanovaná. Avšak dôsledkom, ktorý môže spôsobiť závažnú, okamžitú a najmä nenapraviteľnú alebo veľmi ťažko napraviteľnú ujmu je, že najneskôr do 30.09.2022 bude index daňovej spoľahlivosti zverejňovaným údajom, čo vyplýva z . Zverejnenie žalobcu ako nespoľahlivého daňového subjektu znamená závažné reputačné riziko a poškodenie dobrého mena, t.j. ústavného práva garantovaného SR. Označenie žalobu ako „nespoľahlivého“ daňového subjektu môže viesť opätovne dodávateľa P., J..P.. a financujúce banky k ukončeniu spolupráce, resp. jej predĺženiu iba za dodacích a platobných podmienok, ktoré žalobca vyššie odôvodnil, t.j. že by boli finančne neúnostné, nerealizovateľné a viedli by zrejme až k likvidácii alebo konkurzu žalobcu. Žalobca uviedol, že v čase celkovej hospodárskej krízy a ohlasovaných závažných dôsledkov sankcií voči Rusku aj na trh s pohonnými hmotami v SR, je isté, že dodávateľské spoločnosti (výrobcovia), ako aj financujúce banky budú sprísňovať kritéria spolupráce a najmä posudzovanie bonity a rizikovosti svojich obchodných partnerov. Označenie žalobcu ako nespoľahlivého bude viesť k neochote a nezáujmu aj na strane odberateľov spolupracovať so žalobcom. Žalobca poukázal na to, že zo zverejneného indexu bude zrejmá iba kategória subjektu, t.zn. žalobca bude voči verejnosti aj obchodným partnerom zaradený v zásade v jednej kategórii s tými subjektami, ktoré napr. reálne páchali daňové podvody. Už samotné uvedenie v tomto zozname má tak difamačný účinok spôsobilý dlhodobo, možno aj trvalo, veľmi závažným spôsobom poškodiť dobré meno žalobcu, a zároveň odradiť obchodných partnerov, aj odberateľov z radov spotrebiteľov, od spolupráce so žalobcom, eventuálne je tu reálne hrozba, že obchodní partneri budú spoluprácu podmieňovať možno až likvidačnými podmienkami, t.j. tento následok bude prakticky neodstrániteľný.

6. Žalobca tiež uviedol, že nezaplatením splatnej dane určenej právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami v plnej výške je vystavený riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane.

7. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ako aj ďalších žalobami napadnutých rozhodnutí za zdaňovacie obdobie február až december 2018, by žalobcovi hrozila závažná ujma bez možnosti navrátenia do pôvodného stavu v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom, čím by bolo zmarené právo žalobcu na súdnu ochranu garantované . Zároveň by predstavovalo závažný zásah do ústavného práva vlastniť majetok, práva podnikať zrejme až s likvidačnými dôsledkami, ale zároveň aj nenapraviteľný zásah do práva žalobcu na ochranu dobrého mena.

8. Žalobca bez ďalšieho konštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Žalobca poukázal na to, že v obdobnej veci Krajský súd v Trnave uzneseniami odložil účinky rozhodnutí daňových orgánov, napr. vo veci sp. zn. , , (vec sa týka tiež dodávok pohonných hmôt od rovnakého dodávateľa ako v prípade žalobcu, kde súd v prvej uvádzanej veci už rozsudkom zrušil rozhodnutia žalovaného.

10. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 18.08.2022, doručeným súdu elektronicky dňa 18.08.2022, v zmysle ktorého napadnuté rozhodnutie považuje za správne, žalobu navrhol zamietnuť. V rámci vyjadrenia k žalobe, sa žalovaný vyjadril i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že nevidí dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti, rozhodnutie je v kompetencii súdu.

11. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

13. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

14. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

16. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

17. Na tomto mieste správny súd uvádza, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné splniť dve zákonné podmienky. Prvou podmienkou je osvedčenie následku predpokladaného v a druhou podmienkou je, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.

18. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil dôvodmi uvedenými v odsekoch 3. až 9. tohto uznesenia, pričom súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

19. Správny súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.

20. Žalobca svoje tvrdenia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len konštatoval, pričom uviedol skutočnosti ktoré žiadnym spôsobom neosvedčil. Je na žalobcovi, aby osvedčil ním tvrdené skutočnosti a to, že v prípade, ak žalovaný a Úrad pre vybrané hospodárske subjekty pristúpia k okamžitému výkonu napadnutých rozhodnutí, že žalobcovi hrozí závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok, že žalobca sa stane platobne neschopným (žalobca vôbec neosvedčil aktuálny stav na bankovom účte v spojení s jeho výdavkami, stav jeho majetku, výšku pohľadávok a pod. tak, aby mal správny súd podklady na základe ktorých by mohol posúdiť žalobcov návrh a odôvodniť svoje rozhodnutie t.j. či žalobcom tvrdené skutočnosti sú spôsobilé u žalobcu vyvolať hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok; správny súd nemôže vydať rozhodnutie len na základe hypotetických tvrdení uvedených v žalobe). Správny súd musí mať k dispozícii reálne podklady z ktorých je možné vyhodnotiť celkovú situáciu žalobcu tak, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Žalobcom predložené listiny: Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti vydané Daňovým úradom Bratislava dňa 25.04.2022, Zmluva o predaji rafinérskych produktoch medzi predávajúcim P., J..P.. a kupujúcim T. - W. P..D..G.. zo dňa 01.12.2020, Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti P., J..P.. pre predaj motorových palív, vykurovacích olejov, bitúmerov a chemikálií, podľa názoru súdu nie sú dostatočnými prostriedkami osvedčenia možnej hrozby vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, ako tvrdí žalobca. V prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má povinnosť žalobca osvedčiť svoju materiálnu a finančnú situáciu tak, aby súd mal k dispozícii také podklady, titulom ktorých môže potenciálnu existenciu hrozby reálne posúdiť a vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zároveň zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a žalobcova prejudikcia na rozhodnutia iných správnych súdov, ktoré návrhu v obdobných veciach na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhoveli, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie predmetného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ustanovenie zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných podmienok. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.

21. Ďalšou zákonnou podmienkou je preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto podmienku v žalobnom návrhu len konštatoval, avšak vôbec nezdôvodnil. Súd je názoru, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Vzhľadom na uvedené, súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane.

22. Správny súd uzatvára, že žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú hrozbu, tak ako predpokladá zákonná úprava , relevantným spôsobom neosvedčil. Len opísanie hrozby, bez reálneho osvedčenia takejto hrozby, nie je zákonným titulom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a tak žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda či finančná škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Ustanovenie zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu. Keďže žalobca nesplnil zákonom

vyžadované predpoklady definované v , správny súd v súlade s návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. ( )