Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-70-2016.pdf
PDF · 79.29 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci navrhovateľa: C. J., W.. X.E. XXXX, F. Q. XXX, XXX XX V., proti odporkyni: R. J., W.. XX.Y. XXXX, F. XXX XX V. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni s účinnosťou od 1.marca 2016, čím mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7P/23/2007-45 z 18.októbra 2007, a to v časti výživného navrhovateľa k odporkyni.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 29.februára 2016 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni. Svoj návrh odôvodnil tým že, rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 7P/23/2007-45 zo dňa 18.októbra 2007 bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou voči svojej dcére po 2700 Sk mesačne. Túto povinnosť si do podania návrhu riadne plnil. Odporkyňa riadne ukončila povinnú školskú dochádzku a toho času je zamestnaná.
Súd návrh s prílohami a spolu s procesnými poučeniami vrátane § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil odporkyni do vlastných rúk dňa 17.marca 2016 (č.l. 14), ktorá sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom navrhovateľa a odporkyni a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7P/23/2007-45 zo dňa 18.októbra 2007, zmluvou o spolupráci s odporkyňou z 26.novembra 2015, ako aj s obsahom pripojeného spisu sp.zn. 7P/23/2007, následne, v súlade s § 167 O. s. p. v spojitosti s § 118 ods. 4 O. s. p. vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č.k. 7P/23/2007-45 zo dňa 18.októbra 2007, uložil povinnosť navrhovateľovi odporkyni platiť výživné mesačne po 2700 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.novembra 2007. Toho času bola oprávnená maloletá 16 ročná.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ doposiaľ riadne platil výživné na už plnoletú dcéru. Podporoval ju a aj podporuje doteraz. Odporkyňa ukončila povinnú školskú dochádzku, úspešným absolvovaním štúdia na Pedagogickej fakulte G. R.. L. U. V. (Y. XXXX) a od novembra 2015 pracuje pre spoločnosť I. E. L. E..L.. U. F.. Dňa 31.mája 2009 nadobudla plnoletosť.
Predmetom tohto konania je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa (povinného rodiča) k odporkyni (plnoletej dcére).
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
Podľa ustanovenia § 75 odsek 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Súd tieto princípy vždy musí skúmať v kontexte daného individuálneho prípadu, konania účastníkov a v súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pričom zmeny pomerov môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, t. j. schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby (napr. hmotné, kultúrne) z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, štúdia, schopnosti zamestnať sa, vykonávať prácu, a podobne. Skutočnosť, že dieťa nadobudlo plnoletosť nie je v tomto smere určujúce. Štandardne vyživovacia povinnosť k dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie, čím treba rozumieť najmä ukončenie štúdia na strednej škole, učilišti, príp. na vysokej škole dennou formou štúdia. Pokiaľ dieťa popri riadnom zamestnaní študuje nie dennou formou, alebo vykonáva doplňujúce kurzy k zamestnaniu či iný druh nadstavby, tak vyživovacia povinnosť daná nie je. Pri akomkoľvek štúdiu treba teda rozlišovať, či ide o štúdium, ktoré smeruje k nadobudnutiu nevyhnutnej spôsobilosti k výkonu budúceho povolania alebo o štúdium doplnkové, ktoré dieťa realizuje popri zamestnaní za účelom doplnenia jeho vzdelania. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť môže vzniknúť výnimočne, aj pokiaľ dieťa síce študuje dennou formou, ale sa riadne na štúdium nepripravuje. Nejde pritom o ojedinelé zlé študijné výsledky, ale o sústavné zanedbávanie štúdia, ktorého dôsledkom je buď opakujúce sa opakovanie ročníka, alebo opakovaná zmena školy, ktorú dieťa navštevuje.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni bola naposledy upravená Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k.7P/23/2007-45 zo dňa 18.októbra 2007.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za preukázané, že od času posledného rozhodnutia ohľadne výživného, došlo k zmene pomerov v menšej miere na strane navrhovateľa, najmä ohľadne príjmu a prirodzene mu vzrástli aj režijné výdavky. Majetkové pomery ostali nezmenené. Tiež došlo k zmene pomerov na strane odporkyne. Z dokazovania vyplynulo, že odporkyňa je zdravá mladá žena, v konaní sa ani nebránila tým, že by mala nejaké zdravotné problémy, ani nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žije v domácnosti s matkou. Ukončila vysokoškolské vzdelanie v máji 2015, a status študenta mala do 31.augusta 2015. Následne sa od novembra 2015 je pracovne aktívna pre nadnárodnú finančnú spoločnosť.
Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni je dôvodný, pretože došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane odporkyne. Ukončením štúdia a nepokračovaním v ďalšom štúdiu, odporkyňa skončili svoju prípravu na budúce povolanie. Štúdiom na tejto škole odporkyňa získala dostatočné vzdelanie a zručnosti umožňujúce sa jej riadne zamestnať. Súd má za to, že odporkyňa sa stala objektívne schopnou samostatne sa živiť, svedčí o tom aj jej pracovná aktivita. Skutočnosť, že odporkyňa bola istý čas bez príjmu, podľa názoru súdu nie je v danom prípade relevantnou skutočnosťou, pretože odporkyňa nepreukázala a ani netvrdila, že by mala problémy objektívne znemožňujúce riadne sa zamestnať (napr. v dôsledku choroby).
Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľa vyhovel, keďže mal za to, že odporkyňa je schopná sama sa živiť. Súd je jednoznačne presvedčený, že odporkyňa je schopná samostatne uspokojovať všetky svoje potreby (napr. hmotné, kultúrne) či už z hľadiska jej veku, zdravotného stavu, stupňa vzdelania, schopnosti zamestnať sa, vykonávať prácu, a to od 1.septrembra 2015. Nakoľko však navrhovateľ súd navrhol ukončiť vyživovaciu povinnosť k 1.marcu 2016, súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni s účinnosťou práve k tomuto dátumu. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7P/23/2007-45 zo dňa 18.októbra 2007, v časti výživného navrhovateľa k odporkyniam.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods. 3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech voči odporcovi však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.