Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-498-2015.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/498/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: N.. Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom: Z. XXX/X, XXX XX U., občan SR, proti odporkyni: N.. T. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Z. XXX/X, XXX XX U., občianka SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov N.. Y. O., nar. XX.XX.XXXX a N.. T. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 18.02.1984, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu v Žiline vo zv. XX, ročn. XXXX, pod rad.č. XX, rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 04.11.2015 domáhal, aby súd manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 21.02.1984 pred Mestským národným výborom v Žiline rozviedol. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci po krátkej známosti vo februári 1984 uzatvorili manželstvo. V ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty., k týmto začalo dochádzať postupne, nakoľko navrhovateľ mal pocit, že sa musí pri rozdielnych názoroch vždy prispôsobovať len on. Manželia následne prestali spoločne hospodáriť, každý z nich má vlastný účet a aj vedie vlastný život. V roku 2001 prestali spoločne úplne intímne žiť. Deti, ktoré sa narodili z manželstva (syn T., nar. XX.XX.XXXX a dcéra Q., nar. XX.XX.XXXX) sú už dospelé a manželia si nevedia bezkonfliktne nájsť spoločné záujmy. Navrhovateľ považuje manželstvo za úplne nefunkčné a neplniace spoločenskú úlohu, k odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na obnovu manželstva, na čom nemá ani záujem.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa 26.02.2016, v ktorom s rozvodom súhlasila a vyjadrila i súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Odporkyňa vo vyjadrení ďalej namietala nesprávnosť tvrdení navrhovateľa v návrhu na začatie konania, keďže manželia prestali intímne žiť v roku 2011 a nie v roku 2001, úplne v roku 2013, keďže manžel mal v tom čase už novú známosť, o čom sa odporkyňa dozvedela až v roku 2015, odkedy manželia začali každý samostatne hospodáriť s tým, že všetky platby v domácnosti prebiehajú tak, ako boli nastavené pred rokom 2015. Navrhovateľ začal tráviť väčšinu času mimo domu. Odporkyňa má vlastný účet od roku 1995, keďže to vyžadovala firma, v ktorej pracuje, a teda nie z dôvodu samostatného hospodárenia každého z manželov. Rozdielne názory sa v manželstve vyskytovali, ale dlhé roky sa manželia vedeli spoločne dohodnúť a odporkyňa nemá pocit, že sa prispôsoboval len navrhovateľ. Odporkyňa k navrhovateľovi postupne strácala citový vzťah, v roku 2015 ho stratila úplne. Nevidí nádej na obnovu manželstva, ktoré považuje za nefunkčné, rozvrátené, nedá sa očakávať obnovenie manželského spolužitia. Hlavný dôvod rozvratu manželstva odporkyňa vidí v opakovanej nevere zo strany navrhovateľa.
Navrhovateľ súdu oznámil podaním doručeným dňa 19.02.2016, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariadiť pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné pojednávanie vo veci vzdali; to neplatí vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 O.s.p..
Vzhľadom na to, že účastníci súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a odporca sa zároveň práva na verejné prejednanie veci výslovne vzdal, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci bolo možné rozhodnúť na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu.
Súd na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä návrhom navrhovateľky, sobášnym listom a celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 18.02.1984, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Obidvaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR. Posledné spoločné bydlisko manželov je v Žiline, čím je daná výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodovanie vo veci v zmysle ust. § 88 ods. 1 písmeno a) O.s.p. Z manželstva pochádzajú deti syn T., nar. XX.XX.XXXX a dcéra Q., nar. XX.XX.XXXX, t.č. plnoleté.
Podľa § 24 zák. č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 O.s.p. si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich, alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, účastníci spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, vzájomne si nepomáhajú. Manželstvo si teda neplní svoju hospodársku, ani biologickú funkciu, ani funkciu vzájomnej pomoci. Keďže deti účastníkov pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté, manželstvo si prestalo plniť aj funkciu výchovnú.
Podľa názoru súdu rozvrat manželstva je trvalý, nakoľko takýto stav existuje už dlhšie časové obdobie. Obaja účastníci nemajú záujem vzniknutú situáciu akýmkoľvek spôsobom riešiť a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia. Je nepochybné, že vzťahy sú narušené tak, že už nie je možnú dúfať v obnovenie ich spolužitia. Súd preto manželstvo ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p. a nepriznal žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, pretože nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by priznanie náhrady trov konania odôvodňovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela pri uzavretí manželstva, môže do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, do ktorého matriky je vykonaný zápis o uzavretí manželstva, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.