Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/976/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa Z., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. B. Q., advokátkou so sídlom R., Q. XX proti odporkyni G. E., H., bytom F., G. F. XXXX/ XX, o zaplatenie 764,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.apríla 2015 č.k. - 53 jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Rozsudkom zo dňa 30.apríla 2015 č.k. - 53 súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu 764,94 Eur s príslušenstvom na to skutkovom základe, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 09.10.2008 uzavretá zmluva o kreditnej karte, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver až do výšky úverového rámca 20 000,- Sk (663,88 Eur). V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ s odporkyňou uzavreli zmluvu o úvere, ktorú svojou povahou a charakterom zmluvných strán možno považovať za spotrebiteľskú. Zároveň mal súd za preukázané, že odporkyňa ako dlžník si neplnila svoje povinnosti splácať poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté. Z pohľadu vyššie uvedeného bol nárok navrhovateľa uplatnený dôvodne, súd však mal povinnosť aj bez vznesenej námietky premlčania prihliadať na to, či uplatnený nárok premlčaný je, či nie je. Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňom 15. 03. 2011, návrh bol podaný 12. 06. 2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Prvý krát mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok na súde dňom 16. 3. 2011. Nemožno teda konštatovať, že navrhovateľ si uplatnil svoj nárok včas, teda v trojročnej premlčacej lehote, ktorú bolo v tomto prípade potrebné aplikovať. Preto bol návrh zamietnutý. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov konania. Odporkyňa bola úspešnou účastníčkou, pretože jej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich nepriznal. Vec právne posúdil podľa 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa§ 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, 101 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že podanému návrhu vyhovie v celom rozsahu. Uviedol, že právo navrhovateľa premlčané nebolo. Vzhľadom na to, že právny vzťah bol do účinnosti novely č. 102/2014 Z.z., ktorou sa zmenil § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, posudzovaný podľa noriem obchodného práva, premlčacia doba platila v zmysle Obchodného zákonníka a teda bola 4 roky. Novela nadobudla účinnosť 13. júna 2014. Vzhľadom na to, že návrh bol na súd doručený dňa 12.06.2014 ( pred účinnosťou novely) bol podaný včas.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Predmetom posudzovania odvolacieho súdu v prejednávanej veci vzhľadom na obsah odvolania navrhovateľa bolo, či je správne na námietku premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka vzhľadom na rôzne upravenú dĺžku premlčania.

Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. -10, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. .).

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Súd prvého stupňa rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, ani jej žiadne trovy zo spisu nevyplynuli, preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .