Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-6-2022.pdf
PDF · 89.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú G. S., K.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - G. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Ž., A. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, Bratislava, Krajinská 30 a otec - V. I., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. I. XXX, na návrh matky o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd maloletú G. S., K.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť na výživu mal. G. sumu 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 20.06.2022.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 20.06.2022 do 14.09.2022 v sume 56,66 eur. Otec je povinný dlh na výživnom zaplatiť k rukám matky v celosti spolu s bežným výživným za mesiac október 2022.
Rodičia sa dohodli, že styk otca s mal. G. n e u p r a v i a .
Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 20.06.2022 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal k plateniu výživného sumou 300 eur mesačne, styk otca s maloletou navrhla neupraviť s tým, že sa dokážu s otcom dohodnúť. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, otec maloletej sa o dieťa od jeho narodenia nijakým spôsobom nezaujíma, nestýka, výživné platí 80 eur mesačne, čo je nedostatočné. Všetku starostlivosť a výživu zabezpečuje matka dieťaťa. Matka má zabezpečené bývanie, vlastní rodinný dom, v ktorom s dieťaťom býva, má stále zamestnanie a riadny príjem. Otec je riadne zamestnaný, je kamionista, matka predpokladá jeho príjem okolo 1.500 eur mesačne, takisto vlastní rodinný dom. (2) Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 26.08.2022 tým, že navrhuje zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke, určiť mu výživné sumou 100 eur mesačne a navrhol, aby dieťa zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia. Uviedol, že s matkou maloletej udržiavali krátky vzťah, neplánovali spoločný život, ani spoločné dieťa. Matka akceptovala, že dieťa nemieni navštevovať, na výživnom sa dohodli pôvodne sumou 60 eur, neskôr 80 eur mesačne, od júna tohto roka uhrádza na účet matky na výživnom 100 eur mesačne. Okrem toho posiela peniaze maloletej na Vianoce, k narodeninám a
k meninám. Pracuje ako vodič kamióna vo firme v Q., jeho príjem vychádza na 525 eur mesačne, k tomu má z príležitostných prác približne 300 eur. Do zamestnania dochádza s kolegom na jeho aute, prispieva mu 20 eur mesačne. Býva v zrekonštruovanom rodinnom dome, ktorý kúpil v roku 2009 ako starý, neobývateľný dom v zlom technickom stave, vyžadujúci si rozsiahlu rekonštrukciu, kúpu financoval z bankového úveru, ktorý na rekonštrukciu refinancoval, v súčasnosti ho spláca po 221,01 eur mesačne. Výdavky na bývanie vyčíslil na cca 190 eur mesačne (elektrina 40 eur mesačne, plyn 70 eur mesačne, vodné 15 eur štvrťročne, čistenie septiku 20 eur polročne, poistenie domu 125,20 eur ročne, daň z nehnuteľností 17,24 eur ročne, mobilný telefón a internet 45 eur mesačne, koncesionársky poplatok 4,64 eur mesačne), k tomu platí životné poistenie k úveru 32,76 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére (nar. v septembri 2000), študuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave, platí jej výživné 140 eur mesačne. Matkou navrhované výživné považuje za nadštandardné a neprimerané jeho zárobkovým schopnostiam a možnostiam a jeho životnej úrovni, pričom nezodpovedá ani veku a potrebám dieťaťa.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Matka vypovedala, že má príjem zo zamestnania 700 eur mesačne, u súčasného zamestnávateľa pracuje od roku 2013, poberá prídavok na dieťa. Vlastní rodinný dom, v ktorom aj s maloletou býva, vystavala ho v roku 2009 ešte s bývalým manželom a po rozvode manželstva ho vyporiadali tak, že ho do vlastníctva prevzala matka a bývalého manžela vyplatila sumou 30.000 eur, ktorú jej poskytli jej rodičia. Vlastní osobný automobil zn. VW Golf, nadobudnutý v roku 2017 za 15.400 eur, peňažné prostriedky jej požičali rodičia, pôžičku splatila z poskytovaného rodičovského príspevku, keď počas rodičovskej dovolenky nastúpila späť do práce. K zvýšeným výdavkom na dieťa uviedla, že dieťa navštevuje ortopéda a potrebuje ortopedické topánky alebo topánky so špeciálnou vložkou, ďalej navštevuje imunológa, predpísané lieky vychádzajú na 10 eur mesačne. Do školy má výdavky na poplatku do školského klubu detí 30 eur mesačne, stravnom v školskej jedálni 30 eur mesačne, výdavky spojené so začiatkom školského roka (hygienické potreby, školské pomôcky a zošity) uviedla sumou 75 eur. Podľa výkazu o príjme vystaveného jej zamestnávateľom mala matka príjem sa obdobie od júna 2021 do mája 2022 v priemere 734,25 eur mesačne.
(5) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako vodič, jazdí do Nemecka, do práce chodí jeden až trikrát do týždňa. Príjem má 500 až 600 eur mesačne, príplatky mu zamestnávateľ nevypláca, ide o krátkodobé cesty. Pred súčasným zamestnávateľom mal asi troch zamestnávateľov, v roku 2013 mal príjem 1.200 eur mesačne, ale jazdil na mesačné alebo trojtýždňové turnusy a preto zamestnanie ukončil. Je vyučený automechanik a v profesii si privyrába príležitostnými prácami, chodí tiež pracovať na stavby. Potvrdil, že sa nijakým spôsobom na starostlivosti o dieťa nepodieľa. Vlastní rodinný dom, spláca naň hypotéku v súčasnosti so zostatkom 57.000 eur. Auto nemá. Plnoletá dcéra pokračuje v štúdiu na vysokej škola. V decembri minulého roka bol na dovolenke v Thajsku, dostal ju ako narodeninový darček od kamarátov a jeho sestry. Podľa výkazu o príjme vystaveného jeho zamestnávateľom mal otec príjem sa obdobie od júla 2021 do júna 2022 v priemere 540 eur (214.049 HUF) mesačne, otec tiež k tvrdeným výdavkom na bývanie a k plateniu výživného - aj na ďalšie dieťa predložil doklady (úverové zmluvy, výpisy z bankového účtu, vyúčtovanie spotreby plynu, ...).
(6) Procesný opatrovník prešetril u matky výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 17.08.2022 vyplýva, že má vytvorené dobré podmienky pre výchovu a starostlivosť o dieťa.
(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(14) V danom prípade ide o dieťa vo veku 6 rokov, v septembri nastúpilo do X. I. G.. Matka má priebežne výrazne zvýšené výdavky na starostlivosť o dieťa v súvislosti s nákupom obuvi, poplatkami do školy a sú tu výdavky aj jednorazové, resp. nepravidelné, v spojení so začiatkom školského roka. Otec sa na starostlivosti o dieťa inak ako výživným nepodieľa. V otázke zverenia detí jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by maloletá nemala ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, keďže sa oň riadne starala aj doposiaľ.
(15) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa daného veku, berúc do úvahy aj zvýšené výdavky, ale aj na schopnosti a možnosti otca a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec je riadne zamestnaný, ako uviedol, v jeho prostredí, kde býva, možnosti na vyšší zárobok v súčasnosti nie sú, má ďalší príjem z príležitostných prác. Súčasným schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletej, sa súdu javí primeraná suma na výživnom, ktorou sa má podieľať na starostlivosti o dieťa aj otec suma 120 mesačne. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol tiež na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 30% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo v prípade otca predstavuje rozsah 168 až 252 eur mesačne (na dve deti). Výživné je určené na hornej hranici tohto rozsahu. Otec si však musí byť vedomý aj toho, že jeho vyživovacia povinnosť voči dieťaťu
sa bude jeho fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie jeho zárobkových pomerov) a tomu sa bude úmerne zvyšovať aj potreba navyšovania sumy na jeho vyživovacej povinnosti.
(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil spätne, a to od podania návrhu, už v tom čase bol návrh na určenie výživného dôvodný, nakoľko dovtedy nedošlo k žiadnej súdnej úprave rodičovských práv a povinností. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 2 celých mesiacov (x 120 eur), 11 dní mesiaca jún 2022 (- 120/30 x 11) a 14 dní mesiaca september 2022 (- 120/30 x 14), keď súd započítal platby otca na výživnom za dané obdobie. Dlh je povinný splatiť v celosti.
(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(18) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(19) Rodičia sa dohodli na tom, že na súdnej úprave styku otca s dieťaťom nebudú trvať.
(20) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)