Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-123-2014.pdf
PDF · 90.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/123/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom v trestnej veci obžalovaného X. N., narodený XX. F. XXXX v W., trvale bytom W. L. XXXX/X, XXX XX W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. marca 2016, takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný:
X. N. narodený XX. F. XXXX v W., trvale bytom W. L. XXXX/X, XXX XX W.,
sa uznáva vinným, že
dňa 20.10.2013 v čase o 16.00 h viedol osobné motorové vozidlo zn. F. F. avant, ev.č.: MA-XXXCK, po štátnej ceste III/002040 v smere od obce Láb do obce Jakubov, v km 8,4 neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke, prešiel s vozidlom vpravo mimo cestu, na tráve dostal šmyk, prešiel do protismeru a následne vľavo mimo cestu, kde narazil do stromu, v dôsledku ktorého konania spolujazdec obvineného poškodený L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. č. XXX utrpel otras mozgu, tržnú ranu na tvári a zlomeninu druhého stavca krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní od 20.10.2013 do 30.04.2014, pričom po dopravnej nehode v čase o 17,20 h mu bola odobratá krv na zistenie alkoholu s výsledkom 1,88 g/ kg (promile) etanolu v krvi,
teda
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) a § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona ukladá súd obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova 17, P. O. Box 41, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 6.077,11 eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 16. septembra 2014 Okresnému súdu Malacky obžalobu z 16. septembra 2014, č. 1Pv 394/13/1106-25, na obžalovaného X. N. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. marca 2016 obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to výsluchom obžalovaného, odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného, listinných podkladov ODI Malacky a evidenčnou kartou vodiča.
Pri ukladaní trestu obžalovanému X. N. je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z § 41 ods. 1 Trestného zákona, ktorý pri zbiehajúcich sa trestných činoch stanovuje povinnosť ukladať úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Prísnejším trestným činom v naznačenom zmysle je v danom prípade prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, preto je pri ukladaní trestu potrebné vychádzať práve z trestnej sadzby tohto prečinu.
Rozhodnutie súdu v rámci ukladania trestu sa musí odvíjať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona zákonodarca vymedzuje trestnú sadzbu v rozpätí od jedného roka do päť rokov. Tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, zákonodarca ho radí medzi prečiny [§ 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona]. Okrem toho, stanovením uvedeného rozpätia trestnej sadzby je tento trestný čin zaradený medzi menej závažné trestné činy, nakoľko za jeho spáchanie súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne a to samozrejme aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom len trest odňatia slobody, prípadne len nepodmienečný trest odňatia slobody a to dokonca ani za situácie, ak bol predmetný trestný čin spáchaný tak, že obžalovaný viedol motorové vozidlo značne pod vplyvom alkoholu a inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.
V súvislosti so zvažovaním druhu trestu, ktorý je nevyhnutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, súd vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu tiež z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý možno uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného, a napokon, nepodmienečný trest odňatia slobody možno uložiť len za situácie, ak tomu nebránia závažné okolnosti prípadu, či osoba obžalovaného.
Okrem závažnosti spáchaného prečinu, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal aj z kritérií stanovených v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase, keď bol značne pod vplyvom alkoholu a keď musel objektívne vedieť, že má tak výrazne znížené schopnosti na vedenie motorového vozidla, že môže spôsobiť vážnu dopravnú nehodu, čo sa napokon aj stalo. Z hľadiska následku spôsobil zranenia spolujazdcom, z ktorých jeden z nich utrpel pomerne závažné zranenia, ktoré boli vyhodnotené ako ťažká ujma na zdraví, pretože išlo o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas. So spôsobom spáchania činu a spôsobeným následkom pritom veľmi úzko súvisí aj miera zavinenia obžalovaného, keď síce ujmu na zdraví spôsobil obžalovaný z nedbanlivosti, avšak za volant si sadol pod vplyvom alkoholu úmyselne.
V spisovom materiáli je zažurnalizované potvrdenie (jeho notárom osvedčená fotokópia), preukazujúce, že poškodený po dohode a na návrh obžalovaného dňa 22. januára 2014 prevzal od obžalovaného finančnú sumu 2.300,- eur ako mimosúdne vyrovnanie za ťažkú ujmu na zdraví spôsobenú pri autonehode, ktorá je predmetom skutku v tejto trestnej veci; súčasne poškodený prehlásil, že všetky náležitosti súvisiace s vyššie uvedenou nehodou týmto považuje za vyrovnané a nemá voči obžalovanému žiadne ďalšie požiadavky ani nároky.
Zároveň musí súd konštatovať, že obžalovaný nebol súdne trestaný ani pred spáchaním predmetného trestného činu a ani v období od jeho spáchania. Z lustrácie priestupkov, ktorú má súd k dispozícii, síce vyplýva, že obžalovaný sa dňa 20. januára 2012 dopustil priestupku proti majetku, so sankciou pokarhanie, dňa 24. marca 2013 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, s rovnakou sankciou pokarhanie a napokon dňa 26. júla 2014 (po spáchaní skutku) priestupku na úseku cestnej premávky so sankciou 10 eur, avšak u obžalovaného, s výnimkou posudzovaného prípadu, neboli zaznamenané žiadne porušenia zákonov v zmysle trestnej činnosti, teda v jeho osobe nejde o tzv. narušeného páchateľa (či dopravného recidivistu), ktorý by sústavne a závažným spôsobom ignoroval pravidlá spoločnosti, či cestnej premávky, ale v prípade posudzovanej dopravnej nehody celkom zjavne len mimoriadne vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia života. Skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a možností jeho nápravy preto súd hodnotí v prospech obžalovaného.
Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu prečinu priznal a to nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní, čin ľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona] a viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona]. Čo sa týka priťažujúcich okolností, tak súd zistil len jednu, spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona].
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave vznikla trestná sadzba v rozpätí od jedného roku do troch rokov a osem mesiacov.
Následne súd pristúpil k skúmaniu závažnosti zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom podľa názoru súdu, zistené poľahčujúce okolnosti prevažujú nielen svojim pomerom, ale aj závažnosťou, pretože okolnosť, ktorá obžalovanému priťažuje, vyplynula len zo spáchania skutku (t. j. z tej istej okolnosti spočívajúcej vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s tým, že spáchanie viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu je vždy menej závažné ako spáchanie viacerých trestných činov vo viacčinnom súbehu), naproti tomu, poľahčujúce okolnosti vyplynuli z osoby obžalovaného a z jeho postoja k spáchanému trestnému činu.
Vyhodnotením všetkých uvedených okolností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Toto konštatovanie súdu je založené na skutočnosti, že jazda obžalovaného v stave vysokej opitosti bola tak závažná, že bolo len vecou náhody, že obžalovaný svojim nezodpovedným konaním nespôsobil smrteľné následky.
Je však nevyhnutné poukázať na (už vyššie spomenutú) typovú závažnosť spáchaného prečinu určenú v Trestnom zákone a v tomto konkrétnom prípade ešte zníženú postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ktorá v spojení s výraznými poľahčujúcimi okolnosťami, so značne nenarušenou osobou obžalovaného ako aj so správaním sa obžalovaného v období od spáchania skutku do rozhodnutia súdu, kedy nebol odsúdený za iný trestný čin, neumožňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému.
V nadväznosti na uvedené súd považuje za nutné zdôrazniť, že spôsob spáchania činu nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie druhu a výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre uloženie trestu. Nie je možné spochybňovať okolnosť, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma dopravné nehody spôsobené nezodpovednými vodičmi pod vplyvom alkoholu, avšak to neznamená, že súd môže rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu a
výmery trestu a paušálne ukladať pri takýchto prečinoch nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto postup možno považovať za neprijateľný a odporujúci zásade individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdu by totiž trest prestal byť trestom a stal by sa len zabezpečovacím opatrením.
Súd preto dospel k záveru, že obžalovanému je síce potrebné uložiť trest odňatia slobody (vo výmere osemnásť mesiacov), avšak pre nápravu obžalovaného postačí odklad jeho výkonu so stanovením primeranej skúšobnej doby (v danom prípade tri roky). Výkon uloženého trestu odňatia slobody za daných okolností nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Napokon sám obžalovaný svojim postojom k spáchanému prečinu a svojim životom po ňom, už preukázal určitú nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade by bolo neadekvátne, odporujúce zásade ultima ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu trestu.
Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože prečin bol spáchaný práve v súvislosti s jazdou pod vplyvom alkoholu, čo bola podstata skutku, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd uložil trest zákazu činnosti na dva roky.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd priznal nárok na náhradu škody poškodenej spoločnosti - Všeobecnej zdravotnej poisťovni za náklady vynaložené v súvislosti s liečbou a ošetrením zranení poškodeného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.