Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59P-137-2022.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/137/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci návrhu rodičov maloletého P. M., nar. XX.XX.XXXX, navrhovateľky - matky: P.. N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, W., a navrhovateľa- otca: E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, M. A. Q., obaja zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefániková 14, Bratislava, IČO: 30 850 436 o vyžiadanie si právomoci, takto
rozhodol:
I. Súd návrh rodičov na vyžiadanie si právomoci vo veci vedenej rakúskym súdom Okresný súd A. Y. X. pod sp.zn. XXPs/XXX/XXXXt zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.08.2022 bol doručený Okresnému súdu Bratislava II návrh rodičov maloletého P. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorým navrhovali, aby si tunajší súd vyžiadal právomoc vo veci vedenej rakúskym Okresným súdom A. Y. X. pod sp.zn. XXPs/XXX/XXXXt a pokračoval vo výkone svojej právomoci založenej na tunajšom súde na základe adopčného konania. Podaním zo dňa 24.08.2022 navrhovatelia zároveň doplnili a upravili svoj návrh tak, že predložili podpísanú dohodu o výlučnej voľbe súdu, na základe ktorej navrhujú, aby tunajší súd začal vo veci konať a vyžiadal si od rakúskeho súdu spis maloletého v predmetnej právnej veci.
2. Vo svojom návrhu navrhovatelia uviedli, že uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.10.2015 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bol maloletý predbežne umiestený do osobnej starostlivosti navrhovateľov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.05.2016, č.k. 49P/14/2016-103 bol maloletý zverený do predosvojiteľskej starostlivosti navrhovateľov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.11.2016, č.k. 27P/141/2016-76 bolo rozhodnuté tak, že maloletý P. je počnúc dňom právoplatnosti rozsudku osvojencom navrhovateľov, s tým, že maloletý bude mať priezvisko „M." a navrhovatelia budú zapísaní v knihe narodení matričného úradu W. - H. ako otec a matka maloletého. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.11.2016. Maloletý je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky má trvalý pobyt. Materinským jazykom maloletého je slovenčina. Maloletý je na území Slovenskej republiky zdravotne poistený, má tu obvodnú pediatričku (MUDr. H. U. so sídlom X. XX, W.). Maloletý P. má na Slovensku celú svoju rodinu zo strany matky. Od 01.09.2022 má maloletý nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky na Slovensku v Základnej škole O.. Maloletý je zdravé dieťa, nie je evidovaný u žiadneho špecialistu. Má diagnostikované ADHD. Matka maloletého je taktiež Slovenka s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Matka je na Slovensku zamestnaná ako T. A. s miestom výkonu práce v T. C. A. X. F. O., so sídlom D. X, Bratislava. Do zamestnania denne dochádza. Otec maloletého je štátnym občanom Českej republiky, kde má aj trvalý pobyt. Rodina toho času býva časť týždňa v rodinnom dome v rakúskom A. a druhú časť týždňa býva v W.. Rodičia sa o maloletého nepretržite starajú od 8 týždňov veku jeho života v rámci úplnej rodiny. Rodina sa s maloletým dieťaťom presťahovala do obce A. v Rakúsku z dôvodu že v mieste predošlého bydliska im susedia začali znepríjemňovať život a ničili im majetok. Maloletý P. v Rakúsku nastúpil do
materskej školy. Približne v marci 2022 došlo v materskej škole k výmene názorov medzi učiteľkou a otcom, ohľadom PCR testovania maloletého. Od tejto doby začali navrhovatelia zo strany zariadenia evidovať zvýšený záujem o ich rodinu, ktorému spočiatku neprikladali veľký význam. Ako príklad uviedli odporúčanie škôlky navštíviť s maloletým odborníka a prvú neohlásenú návštevu rakúskej sociálnej kurately dňa 11.03.2022 v domácnosti rodičov. Dňa 21.06.2022 v poobedňajších hodinách prišla do domácnosti rodičov delegácia pozostávajúca zo 4 pracovníkov rakúskej sociálnej kurately a 5 príslušníkov rakúskej polície. Maloletého P. odobrali od rodičov, len v domácom oblečení, bez rozlúčky s rodičmi. Navrhovatelia uviedli, že maloletý bol na základe rozhodnutia rakúskej kurately W. A. Y. X., odňatý rodičom a umiestnený v ústavnom zariadení SOS O. F. XXXX, F., M. L.- X. X Q. H.. Navrhovatelia uviedli, že s maloletým je im umožňovaný len obmedzený kontakt a obávajú sa o jeho psychické a fyzické zdravie z dôvodu umiestnenia v zariadení. Dňa 06.07.2022 bol rodičom z rakúskeho súdu doručený návrh rakúskej sociálnej kurately zo dňa 30.6.2022, ktorým žiadajú o pozbavenie rodičov rodičovských práv a povinností k maloletému. Rakúsky súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či sa maloletý zžil s adoptívnymi rodičmi. Rakúske orgány zjavne nerešpektujú právoplatné rozhodnutie slovenského súdu o osvojení maloletého, ako ani náročné predadopčné procesy, ktoré samotnému osvojeniu predchádzajú a po 7 rokoch života maloletého s rodičmi sa rozhodli opäť preskúmavať, či je vhodné aby sa o maloletého starali „adoptívni rodičia“. Dňa 02.08.2022 sa uskutočnilo stretnutie rodičov u ustanoveného znalca - psychoterapeuta P.. T. P.. H.. Ďalší termín určil až na 13.09.2022. Rodičia vyjadrili cestou svojej rakúskej advokátky nesúhlas s jurisdikciou rakúskych súdov a žiadajú, aby bola vec bezodkladne postúpená na Okresný súd Bratislava II, ktorý vo veci maloletého rozhodoval naposledy, čím je založená jeho príslušnosť. V podaní zo dňa 24.08.2022 navrhovatelia zároveň žiadali tunajší súd, aby si vyžiadal od rakúskeho súdu spis maloletého v predmetnej právnej veci, nakoľko rodičia v zmysle Čl. 10 Nariadenia č. 2019/1111 uzatvorili dohodu o výlučnej voľbe súdu, ktorou zverujú slovenským justičným orgánom výlučnú právomoc vo veci konania a rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému.
3. Z listín predložených navrhovateľmi súd zistil, že návrhom zo dňa 30.06.2022 žiadal rakúsky kolízny opatrovník, právny subjekt pre deti a mládež, W. A. Y. X. o poverenie starostlivosťou k maloletému z dôvodu ohrozenia záujmov maloletého. Na základe predmetného návrhu bolo na rakúskom Okresnom súde A. Y. X. pod sp.zn. XXPs/XXX/XXXXt začaté konanie vo veci starostlivosti o maloletého P.Š. M., nar. XX.XX.XXXX. Podaním zo dňa 01.07.2022 boli navrhovatelia vyzvaní na vyjadrenie sa k predmetnému návrhu a dňa 08.07.2022 bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie znalcom z oblasti psychológie. Navrhovatelia uzatvorili dňa 09.08.2022 dohodu o výlučnej voľbe súdu vo vzťahu ku konaniu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a všetkých súvisiacich konaniach k maloletému, ktorou sa dohodli na voľbe právomoci v čase začatia konania o návrhu rodičov doručeného súdu dňa 09.08.2022 vedenom na Okresnom súde Bratislava II.
4. Podľa Čl. 8 bod 1 NARIADENIA RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie č. 2201/2003“) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
5. Podľa Čl. 15 bod 1 Nariadenia č. 2201/2003, vo výnimočných prípadoch, ak sa súdy členského štátu, ktoré majú právomoc vo veci samej, domnievajú, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môžu: a) prerušiť konanie vo veci alebo jej časti a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh na súd tohto iného členského štátu podľa odseku 4; alebo b) požiadali súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 5.
6. Podľa Čl. 15 bod 2 Nariadenia č. 2201/2003 odsek 1 sa vzťahuje: a) na návrh účastníka; alebo b) z vlastného podnetu súdu; alebo c) na žiadosť súdu iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu podľa odseku 3. S postúpením na základe vlastného podnetu súdu alebo na žiadosť súdu iného členského štátu musí súhlasiť aspoň jeden z účastníkov.
7. Podľa Čl. 15 bod 3 Nariadenia č. 2201/2003 dieťa má osobitnú väzbu k členskému štátu podľa odseku 1, ak tento členský štát: a) sa stal miestom obvyklého pobytu dieťaťa potom, ako sa na súde, ktorý je uvedený v odseku 1, začalo konanie; alebo b) je miestom pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa; alebo c) je štátom, ktorého štátnu príslušnosť má dieťa; alebo d) je miestom obvyklého pobytu nositeľa rodičovských práv a povinností; alebo e) je miestom, kde sa nachádza majetok dieťaťa, a vec sa týka opatrení na ochranu dieťaťa vo vzťahu ku správe, udržiavaniu alebo nakladaniu s týmto majetkom.
8. Podľa Čl. 15 bod 4 Nariadenia č. 2201/2003 súd členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, určí lehotu, v ktorej sa na súde tohto iného členského štátu musí začať konanie podľa odseku 1. Ak sa v tejto lehote na súdoch konanie nezačalo, súd, na ktorom už konanie začalo, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 až 14.
9. Podľa Čl. 15 bod 5 Nariadenia č. 2201/2003 súdy tohto iného členského štátu môžu, ak je to s ohľadom na špecifické okolnosti prípadu v najlepšom záujme dieťaťa, prijať právomoc do šiestich týždňov od podania návrhu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b). V tomto prípade súd, ktorý začal konanie ako prvý, odmietne vykonávať svoju právomoc. Inak súd, ktorý začal konanie ako prvý, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 až 14.
10. Podľa Čl. 100 bod 1 NARIADENIA RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111“) , toto nariadenie sa vzťahuje len na konania začaté, na verejné listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované a na dohody zaregistrované 1. augusta 2022 alebo po tomto dni.
11. Podľa Čl. 13 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111, za výnimočných okolností a bez toho, aby bol dotknutý článok 9, ak sa súd členského štátu, ktorý nemá právomoc podľa tohto nariadenia, ale s ktorým má dieťa osobitnú väzbu podľa článku 12 ods. 4, domnieva, že je vo vhodnejšej situácii na to, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa v konkrétnom prípade, môže požiadať súd členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby sa mu postúpila právomoc.
12. Nariadenie č. 2201/2003 sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Nariadenie č. 2201/2003 sa uplatní v plnom rozsahu na konania začaté od 1. marca 2005 do 1. augusta 2022. Základnou zásadou nariadenia je, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. Pojem „obvyklý pobyt“, ktorý sa čoraz častejšie používa v medzinárodných právnych nástrojoch, nie je v nariadení definovaný. Jeho existenciu musí určiť sudca v každom jednotlivom prípade na základe skutkového stavu. Obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Treba zdôrazniť, že nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako „autonómny“ koncept európskeho práva. Ak sa dieťa presťahuje z jedného členského štátu do iného, nadobudnutie obvyklého pobytu v novom členskom štáte by malo v zásade nastať súčasne so „stratou“ obvyklého pobytu v predchádzajúcom členskom štáte. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu sudcom osobitne v každom jednotlivom prípade predpokladá, že aj keď prídavné meno „obvyklý“ naznačuje určitý časový aspekt trvania, nemožno vylúčiť, že dieťa nadobudne, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, obvyklý pobyt v členskom štáte dňom svojho príchodu na územie tohto štátu. Právomoc sa určí v čase začatia konania na súde. Článok 15 Nariadenia č. 2201/2003 obsahuje pravidlo, ktoré umožňuje, aby vo výnimočných prípadoch súd, ktorému pripadla vec, túto vec postúpil súdu iného členského štátu, ak je tento súd vo vhodnejšej situácii na prerokovanie veci. Súd môže postúpiť celú vec alebo jej špecifickú časť. Právomoc automaticky neprechádza na súd iného členského štátu, ak dieťa počas konania nadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Môžu však existovať okolnosti, v ktorých výnimočne súd, ktorému napadla vec, nie je naďalej najvhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci. Článok 15 Nariadenia č. 2201/2003 za takých okolností umožňuje, aby súd pôvodu postúpil vec súdu iného členského štátu, ak je
to v najlepšom záujme dieťaťa. Postúpenie možno vykonať za podmienok, že dieťa má „osobitnú väzbu” k inému členskému štátu, súd iného členského štátu je vhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci a oba súdy musia byť presvedčené, že postúpenie je v najlepšom záujme dieťaťa. Postúpiť možno na návrh účastníka, z vlastného podnetu súdu, ak aspoň jeden z účastníkov súhlasí, alebo na žiadosť súdu iného členského štátu, ak aspoň jeden z účastníkov súhlasí.
13. V konkrétnom prípade je právomoc rakúskych súdov na rozhodovanie vo veci starostlivosti o maloletého daná v zmysle Článku 8 Nariadenia č. 2201/2003, ako súdov členského štátu v ktorom mal maloletý obvyklý pobyt v čase začatia konania (podanie návrhu rakúskym kolíznym opatrovníkom, právny subjekt pre deti a mládež, W. A. Y. X. zo dňa 30.06.2022). Nakoľko k začatiu konania došlo pred 01.08.2022 na toto konanie sa vzťahuje Nariadenie č. 2201/2003. Bezohľadu na skutočnosť, že o predosvojiteľskej starostlivosti a osvojení maloletého navrhovateľmi bolo rozhodované tunajším súdom, právomoc je daná nezávisle od predošlých konaní podľa aktuálneho obvyklého pobytu maloletého v čase začatia konania. Zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa prichádza do úvahy v zmysle Článku 9 bod 1 Nariadenia č. 2201/2003 iba v konaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku počas trojmesačného obdobia po presťahovaní. Súd v tejto súvislosti dodáva, že aj v prípade, že by v konkrétnom prípade bola daná právomoc slovenských súdov, miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II nebola konaniami vo veciach osvojenia založená, nakoľko miestnu príslušnosť súdov možno založiť iba vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ku ktorým konania vo veciach osvojenia nepatria.
14. Z návrhu navrhovateľov ako aj z nimi predložených listín vyplýva, že bydlisko maloletého v čase začatia konania rakúskeho súdu bolo na adrese D. X, A., Rakúska republika, kde býval s oboma rodičmi. Maloletý zároveň v A. navštevoval aj materskú školu. Nakoľko maloletý sa prevažne zdržiaval v Rakúsku, kde navštevoval predškolské zariadenie a mal tam rodinné a sociálne väzby, je potrebné konštatovať, že jeho obvyklý pobyt v čase začatia konania bol práve v Rakúsku. Pokiaľ navrhovatelia uvádzajú, že materinským jazykom maloletého je slovenčina, maloletý je na území Slovenskej republiky zdravotne poistený, má tu obvodnú pediatričku a celú svoju rodinu zo strany matky, súd uvádza, že tieto okolnosti len preukazujú jeho osobitnú väzbu k Slovenskej republike. Je nepochybné, že maloletý sa v čase začatia konania obvykle zdržiaval väčšinu roka v Rakúsku, kde mal zároveň obvyklé centrum svojich záujmov. Pokiaľ navrhovatelia uviedli, že od 1.9.2022 mal maloletý nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky na Slovensku v Základnej škole O. a ich rodina býva časť týždňa v rodinnom dome v rakúskom A. a druhú časť týždňa býva v W., súd tieto tvrdenia považoval za účelové a irelevantné vzhľadom na už vyššie uvedené.
15. V zmysle článku 15 Nariadenia č. 2201/2003, ak by to bolo v najlepšom záujme maloletého, mohol by rakúsky súd, ktorý má právomoc vo veci samej, postúpiť vec súdu iného členského štátu, ak by bol tento vhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci. Nakoľko Okresný súd A. Y. X. v začatom konaní pod sp.zn. XXPs/XXX/XXXXt dňa 08.07.2022 nariadil znalecké dokazovanie, je zrejmé, že koná vo veci samej a neprerušil konanie, resp. nepožiadal súd iného členského štátu, aby danú vec prevzal.
16. K postúpeniu právomoci by mohlo dôjsť aj na žiadosť slovenského súdu, v prípade splnenia všetkých podmienok na jej postúpenie. Tunajší súd po preskúmaní okolností konkrétneho prípadu dospel k záveru, že maloletý má síce osobitnú väzbu k Slovenskej republike, keď je miestom jeho pôvodného obvyklého pobytu a je štátom, ktorého štátnu príslušnosť má maloletý, nie sú ale splnené ostatné podmienky na postúpenie právomoci. Tunajší súd má za to, že nie je v záujme maloletého, aby došlo k postúpeniu právomoci, nakoľko sa v predmetnej veci jedná o konanie, v ktorom je potrebné postupovať neodkladne. Je zrejmé, že Okresný súd A. Y. X. vykonáva v konaní úkony bezodkladne, keď hneď na ôsmy deň po podaní návrhu vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Postúpením právomoci na tunajší súd by došlo k predĺženiu konania, čo by v súčasnej situácii, keď bol maloletý dočasne odňatý navrhovateľom a je umiestnený v ústavnom zariadení SOS O. F. v Rakúsku, nebolo v jeho najlepšom záujme. Samotný navrhovatelia vo svojom návrhu zdôrazňujú potrebu bezodkladného konania, za účelom odstránenia provizórneho stavu v ktorom sa maloletý nachádza. Je potrebné, aby bolo rozhodnuté o starostlivosti maloletého a ďalej sa mohli vykonávať úkony, ktoré sú v najlepšom záujme maloletého. V prípade začatia konania na tunajšom súde, by sa konanie predĺžilo minimálne o 2 mesiace, počas ktorých už rakúsky súd vykonáva úkony. Okresný súd Bratislava II zároveň dospel k záveru, že nie je ani vhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci, nakoľko skutkové okolnosti, ktoré treba v tomto konaní skúmať sa uskutočnili v Rakúsku, sú zdokumentované v nemeckom jazyku, maloletý je v súčasnosti umiestnený v ústavnom zariadení SOS O. F. v Rakúsku a návrh vo veci samej
podal rakúsky kolízny opatrovník, právny subjekt pre deti a mládež, W. A. Y. X.. Maloletý môže mať napriek obvyklému pobytu v Rakúsku osobitnú väzbu na Slovenskú republiku, ale okolnosti, ktoré je v predmetnom konaní potrebné skúmať sa udiali a boli zdokumentované práve v Rakúsku. Postúpením právomoci na tunajší súd by došlo k značnému sťaženiu a spomaleniu dokazovania vo veci a v dôsledku nákladov na cestovné, tlmočné a prekladateľské by sa konanie výrazne predražilo. Možno konštatovať, že predmetné konanie má osobitnú väzbu v Rakúsku a Rakúsko preto je vhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci.
17. Pokiaľ navrhovatelia uvádzali, že maloletý bol neoprávnene umiestnený v ústavnom zariadení SOS O. F. v Rakúsku, nie je im umožňovaný kontakt s maloletým a s maloletým je zle zaobchádzané, súd uvádza, že tieto okolnosti nie sú rozhodujúce pre postúpenie právomoci na tunajší súd, nakoľko nie sú predmetom konania vedeného na Okresnom súde A. Y. X. pod sp.zn. XXPs/XXX/XXXXt (o umiestnený do zariadenia nerozhodoval súd v predmetnom konaní ale rakúsky kolízny opatrovník).
18. V neposlednom rade súd uvádza, že navrhovatelia, ako účastníci konania vedeného na rakúskom súde by boli v zmysle článku 15 bodu 1 písm. a) Nariadenia č. 2201/2003 aktívne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej a prevzatie právomoci tunajším súdom, v prípade, že by rakúsky súd konanie prerušil a vyzval ich na podanie predmetného návrhu. Nakoľko k žiadnemu takémuto konaniu rakúskeho súdu nedošlo a navrhovatelia navrhovali, aby tunajší súd postupoval v zmysle článku 15 bodu 2 písm. c) Nariadenia č. 2201/2003 a právomoc si od rakúskeho súdu vyžiadal, navrhovatelia nie sú oprávnení na podanie návrhu vo veci samej (vo veci starostlivosti o maloletého).
19. Vo vzťahu k dohode o výlučnej voľbe súdu uzatvorenej navrhovateľmi dňa 09.08.2022 súd uvádza, že túto nepovažuje pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľov za relevantnú. Právomoc tunajšieho súdu na vyžiadanie si právomoci od rakúskeho súdu by bola daná samotným ustanovením článku 15 bodu 2 písm. c) Nariadenia č. 2201/2003. Dohodou o výlučnej voľbe súdu uzatvorenej navrhovateľmi dňa 09.08.2022 nemožno dodatočne založiť právomoc slovenského súdu vo veci starostlivosti o maloletého vedenej na Okresnom súde A. Y. X. pod sp.zn. XXPs/XXX/XXXXt, keďže takúto dohodu možno uzatvoriť v zmysle článku 10 bodu 1 písm. b) Nariadenia č. 2019/1111 iba v čase začatia konania a to iba medzi všetkými účastníkmi konania.
20. Súdy v zmysle Nariadení č. 2019/1111 a č. 2201/2003 postupujú právomoc a nie súdny spis, vo význame, že samotný súdny spis nie je postúpený a postúpenie právomoci zakladá právomoc súdu iného členského štátu. Žiadosť navrhovateľov, aby si tunajší súd vyžiadal od rakúskeho súdu spis maloletého v predmetnej právnej veci, súd považoval vzhľadom na uvedené za nedôvodnú.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave dňa 19.09.2022
JUDr. Ľubica Novotná
sudkyňa