Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Co-348-2015.pdf
PDF · 103.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/348/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Peter Dorinec DORTRANS, IČO: 43 937 390, Považská Teplá 98, právne zastúpeného JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom Námestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica, proti odporcovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefaničova 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie 2.479,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. marca 2015, č.k. 3C/166/2014 -95, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 109,29 eur, a to k rukám navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.479,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.479,20 eur od 25.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,66 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 427 ods. 1, § 428, § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4, § 5, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rozhodnutí konštatoval, že z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 16.09.2013 mal za preukázané, že spoločnosť D.A.L., spol. s r.o., Žilina uzatvorila s odporcom - Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorového vozidla továrenskej značky Volvo, model FMX XXX XXR, rok výroby 2011, VIN:YV2JG20H7BA712171 zo začiatkom poistenia od 16.09.2013 pri ročnom poistnom spolu vo výške 2 253,74 eur. Ďalej mal za preukázané, že dňa 30.9.2013 na ceste I/61 zo Žiliny do Považskej Bystrice cez Predmier viedol navrhovateľ motorové vozidlo zn. MAN RHC EČV: V (ďalej „autobus“ ), pričom v katastri obce Rašov došlo o 10,40 hod ku škodovej udalosti, kedy spod kolies nákladného motorového vozidla zn. Volvo 460 EČV: G VIN:YV2JG20H7BA712171 (ďalej len „nákladné auto“ ), ktoré vozidlo patrilo spoločnosti D.A.L spol. s r.o., IČO: 36413861, so sídlom Považský Chlmec 500, a ktoré išlo pred autobusom navrhovateľa, bol vymrštený kameň, ktorý rozbil predné čelné sklo na autobuse v pravej hornej časti. Uvedený skutkový stav súd ustálil tak na základe výsluchu navrhovateľa, ako aj z výsluchu svedka Q. Q., ktorý sedel v tom čase v autobuse na prvom sedadle cestujúcich vpravo. Svedok Q. Q. uviedol, že videl, ako spod kolesa nákladného auta vyletel kameň, ktorý spôsobil to, že predné sklo na autobuse prasklo. Následne sa navrhovateľ snažil toto nákladné auto zastaviť. Skutočnosť, že svedok Q. Q. bol v danom čase v autobuse potvrdzuje i záznam o dopravnej nehode zo dňa 30.9.2013 podpísaný zúčastnenými ( čl. 70 spisu ), kde v kolónke 5. Svedkovia sa uvádza „Svedkovia p. Q.
Q.“. Rovnako tak prítomnosť svedka Q. Q. v autobuse nepriamo potvrdzuje i výpoveď svedka V. D., ktorý bol privolaný na miesto, kde zostali autobus a nákladné auto odstavené, aby odviezol svedka Q.. W. D. síce uviedol, že v autobuse okrem navrhovateľa nikto nebol, tento svedok však bol v autobuse až po tom, ako svedok Q. odišiel z miesta so svedkom D., logicky teda v čase spisovania záznamu o nehode svedka Q. nemohol vidieť. Pokiaľ odporca poukazoval na nezrovnalosti vo výpovediach svedkov Q. a D., čím sa snažil poukázať na to, že nebola riadne preukázaná zodpovednosť prevádzateľa nákladného auta za škodu ( 1. či svedkovi D. zavolal navrhovateľ alebo svedok Q., 2. svedok Q. uviedol, že sklo bolo rozbité v pravom dolnom rohu, 3. svedok Q. tvrdil, že keď odchádzal z miesta udalosti, navrhovateľ niečo riešil s vodičom nákladného auta, naproti tomu svedok D. uviedol, že keď svedka Q. viezol do Považskej Bystrice, tento sa ešte obzeral na okoloidúce autá, či neuvidí nákladné auto ), k tomuto súd uvádza, že od 30.9.2013, kedy došlo ku škodovej udalosti ubehlo 16, resp. 17 mesiacov a preto je prirodzené, že plynutím času nemožno spravodlivo očakávať, že svedok si bude dopodrobna pamätať všetky fakty, okolnosti prípadne súvislosti ( najmä ak sa to netýka priamo jeho osoby, resp. jeho rodiny alebo majetku ). Vyjadrenie svedka D. na pojednávaní, že si je vedomý, že sklo na autobuse nerozbil, keďže sa podľa neho jednalo o rozbité sklo staršieho dáta, je podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko v danom prípade sa jedná o jeho osobný názor ničím nepodložený a ktorý nebol v konaní preukázaný žiadnym relevantným dôkazom. Ani uvedenie nasledovnej vety do Oznámenia škodovej udalosti poisteným zo dňa 10.10.2013 ( čl. 39 spisu ): „ Kto spôsobil nehodu a v čom vidíte jej príčinu: Kameň podľa vodiča neodletel spod jeho kolies.“, nie je dôkazom o tom, že kameň neodletel spod kolies nákladného auta. Je vylúčené, aby vodič motorového vozidla, spod kolies ktorého sa vymrští kameň ( v tomto prípade vodič nákladného auta ) videl, že takýto kameň bol vymrštený spod kolesa jeho motorového vozidla a následne že tento istý kameň zasiahol iné motorové vozidlo ( v tomto prípade autobus ). A práve o takéto irelevantné tvrdenie oprel odporca svoje odôvodnenie, že nepovažuje nárok poškodeného ( navrhovateľa ) za oprávnený. Z dôvodu, že vodič autobusu ( navrhovateľ ) začal dávať vodičovi nákladného auta najavo, aby zastavil, obaja svoje motorové vozidlá zastavili, pričom následne sa obaja vodiči išli pozrieť na poškodené čelné sklo autobusu. Vodič nákladného auta ( svedok D. ) po ohliadke z miesta odišiel aj s autom. Navrhovateľ následne zavolal odporcovi, kde na radu zamestnankyne zavolal políciu. O 11,15 hod sa na miesto dostavili príslušníci PZ, ODI Žilina, aby preverili oznámenie - danú škodovú udalosť, ktorej účastníkmi boli svedok D. s nákladným autom a navrhovateľ s autobusom. O preverení uvedenej škodovej udalosti svedčí Záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti ORPZ-ZA-ODI1-3-874/2013 ako aj Upovedomenie OR PZ, ODI Žilina zo dňa 04.12.2013, kde sa uvádza, že dňa 30.09.2013 došlo na ceste I/61 v katastri obce Rašov, okres Bytča ku škodovej udalosti, na ktorej mali účasť O. D. s motorovým vozidlom značky Volvo 460, ev. čísla ZA-XXXFP a V. P. s motorovým vozidlom značky Man RHC, ev. čísla PB-XXXBX. Škodová udalosť bola nezavinená vodičom
- odskočený kameň, pričom účastníci sa dohodli na jej zavinení. Z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise OR PZ, ODI Žilina vyplýva, že čelné sklo autobusu bolo poškodené v hornej pravej časti. Rovnaké poškodenie je evidentné i z fotografie predloženej odporcom na pojednávaní. Z Oznámenia škodovej udalosti poisteným zo dňa 10.10.2013 mal súd za preukázané, že spoločnosť D.A.L., s.r.o., oznámila škodovú udalosť na vyplnenom predpísanom formulári, kde uviedla, že k nehode došlo dňa 30.09.2013 o 10:40 hod. vozidlom značky Volvo FM, ev. čísla ZA XXXFP, VIN:YV2JG20H7BA712171, ktorého je spoločnosť držiteľom, a zároveň aj poisteným. Vodičom vozidla v čase nehody bol D. O. a poškodeným bol P. V. s motorovým vozidlom značky Man (autobus), ev. čísla PB XXXBX. V bode 5 formulára, v podrobnom popise nehody je uvedené, že „údajne počas jazdy vozidlom ZA XXXFP došlo k odskočeniu kameňa do čelného skla za ním idúceho vozidla PB XXXBX. Vodič vyšiel pomalou rýchlosťou na hlavnú cestu, preto si nie je vedomý toho, že kameň vyletel zrovna spod jeho kolies. Kameň podľa vodiča neodletel z pod jeho kolies.“ Navrhovateľ si u odporcu uplatnil nárok na náhradu škody na tlačive „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 9.10.2013, na základe ktorého žiadal vyplatiť vzniknutú škodu doloženou faktúrou, a to na účet spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., Považská Bystrica. V časti F. Vznik škody, bod 34. Podrobný popis vzniku škody sa uvádza: „Spod kolies Volva, ktoré išlo predo mnou odletel kameň do môjho čelného skla a rozbil ho. Iné auto nešlo predo mnou ani oproti mne. Auto som hneď zastavil a spísali sme správu o dopravenej nehode a zavolali políciu. Bol v autobuse aj svedok.“ V časti H. Svedkovia dopravnej nehody ( vzniku škody ), bod 41 sa uvádza „Q. Q., SNP, Hliny Považská Bystrica.“ V časti I. Vinník dopravnej nehody ( poistený ) v bodoch 44.-47. sa uvádza meno a priezvisko vodiča v čase dopravnej nehody- D. O., P. 28, Rajec; v bodoch 48-49. sa uvádza názov firmy/držiteľa/vlastníka vozidla - DAL s.r.o., IČO: 36413861, Pov. Chlmec 500, Žilina. V časti J. Vozidlo vinníka dopravnej nehody, body 52-54 sa uvádza - Volvo Osemkola, vyklápačka, ZA XXXFP, VIN:YV2JG20H7BA712171. Z faktúry č. 31310830 zo dňa 09.10.2013, splatnej dňa 23.10.2013, vystavenej spoločnosťou Autosklo Hornet, s.r.o., Považská Bystrica, mal súd za preukázané, že uvedená
spoločnosť vyfakturovala navrhovateľovi opravu a montáž čelného skla v celkovej výške 2 975,04 eur s DPH, z ktorej sumy čiastka 2479,20 eur je suma bez DPH a DPH je 495,84 eur. Uvedenú sumu 2479,20 eur bez DPH odporca na pojednávaní nerozporoval. Zároveň navrhovateľ listom zo dňa 14.10.2013 požiadal odporcu o vydanie krycieho listu na poistnú udalosť č. 9559159347 pre Autosklo Hornet, s.r.o., Považská Bystrica. Oznámením o riešení škodovej udalosti číslo 9559159347 zo dňa 22.10.2013 odporca oznámil navrhovateľovi, že dňa 22.10.2013 ukončil šetrenie škodovej udalosti č. 9559159347 zo dňa 30.09.2013. Odporca uviedol, že v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. existuje priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi škodcu, avšak tento nárok musí byť dostatočne preukázaný. Pri šetrení predmetnej škodovej udalosti odporca zistil, že táto udalosť nespĺňa stanovené podmienky pre poskytnutie náhrady škody, nakoľko ich poistený - spoločnosť D.A.L., s.r.o., písomne prehlásil, že nie je si vedomý spôsobenia škody, a to odletenia kameňa spod kolies motorového vozidla značky Volvo, ev. čísla ZA XXXFP, čím nepovažujú nárok poškodeného (navrhovateľa) za oprávnený. Rovnaké závery odporca uviedol navrhovateľovi aj vo vyrozumení k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 25.11.2013 a zo dňa 10.01.2014. Ako vyplýva z najnovšieho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí 10/2014 aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
Z vykonaného dokazovania mal teda súd prvého stupňa za preukázané, a medzi účastníkmi nebola táto skutočnosť sporná, že nákladné auto, ktorého vlastníkom bola spoločnosť D.A.L. s.r.o., Považská Chlmec, bolo dňa 30.9.2013 povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u odporcu.
Ďalej mal súd za preukázané, že škodová udalosť, ktorá sa udiala dňa 30.9.2013 o 10,40 hod na ceste I/61 zo Žiliny do Považskej Bystrice, kedy spod kolesa nákladného auta došlo k vymršteniu kameňa, ktorý kameň následne spôsobil škodu na čelnom skle autobusu ( poistná udalosť ), zakladá nárok navrhovateľa na náhradu škody priamo voči poisťovni - odporcovi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Táto poistná udalosť je v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou. V konaní odporca neprodukoval dôkazy, ktoré by preukázali, že ku škode na čelnom skle autobusu navrhovateľa došlo iným spôsobom než súd ustálil týmto rozsudkom. Odporca ako poisťovateľ je preto povinný v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom plniť priamo poškodenému ( navrhovateľovi ), a to v sume 2479,20 eur, ktorú sumu ani odporca nerozporoval, a ktorá vyplýva z faktúry č. 31310830 zo dňa 9.10.2013 vystavenou spoločnosťou Autosklo Hornet s.r.o., Považská Bystrica. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2479,20 eur navrhovateľovi. Z dôvodu, že odporca je s plnením v omeškaní, a to najmenej odo dňa 22.10.2013 ( t. j. odo dňa, kedy odporca prvýkrát oznámil navrhovateľovi, že mu odmieta uhradiť náhradu škody) prináleží navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 9,25% ročne zo sumy 2479,20 eur odkedy žiada navrhovateľ, teda od 25.11.2013 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 7 OSP. Nakoľko uplatnené právo predstavovalo sumu 2975,04 eur s prísl. a navrhovateľ bol úspešný vo výške 2479,20 eur s prísl. ( keďže na pojednávaní zobral návrh v časti o zaplatenie 495,84 eur s prísl. späť ), pomer úspechu navrhovateľa je 83,33 % ku 16,67 %, čo znamená právo navrhovateľa na náhradu trov konania vo výške ich rozdielu, t.j. 66,66 % (83,33 % - 16,67 %). O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca a žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, resp. rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na konanie na prvom stupni a aby v závislosti od výsledku rozhodnutia rozhodol i o trovách konania priznaných navrhovateľovi. Uviedol, že počas jednotlivých pojednávaní upozorňoval na nezrovnalosti vo výpovediach svedkov a to najmä pána Q. Q. - vodiča, ktorý počas navrhovateľom tvrdenej škodovej udalosti s ním mal sedieť v autobuse, vodiča auta, ktoré bolo označené ako auto, ktorým mala byť spôsobená predmetná škodová udalosť pána O. D. a pána V. D., ktorý sa na miesto škodovej udalosti dostavil až následne. Súd namietané obrovské rozpory vo výpovediach predvolaných svedkov vôbec pri svoje rozhodovacej činnosti nezohľadnil a odôvodnil ich iba konštatovaním, že ,,od 30.09.2013, kedy došlo ku škodovej udalosti ubehlo 16, resp. 17 mesiacov a preto je prirodzené, že plynutím času nemožno spravodlivo
očakávať, že svedok si bude dopodrobna pamätať všetky fakty, okolnosti pripadne súvislosti. Svedkovia, ktorí boli vypočutí odpovedali na základné otázky, ktoré si mohli i napriek tomu, že od času predmetnej škodovej udalosti uplynulo 16, resp. 17 mesiacov pamätať a v prípade, že si tak nepamätali, mohli odpovedať tak, že si to nepamätá a odpoveď nepozná. Svedkovia napriek tomu, vždy jasne odpovedali, bez akéhokoľvek zaváhania. Pričom poukázal na § 126 ods. 1 O. s. p.. Opätovne poukázal na zásadné rozpory vo výpovediach, a to najmä na veľké nezrovnalosti vo výpovediach pána Q. verzus pán D.; vo výpovediach pána Q. verzus pán D.. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 20.01.2015 uviedol, že policajti oboch, teda pána D. a jeho na mieste vypočuli. Pán Q. na mieste nebol. Nepamätá si však, či policajtom spomínal prítomnosť p. Q. v autobuse, keď sa mal kameň odmrštiť spod kolies. Pričom súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal za preukázané zo záznamu o dopravnej nehode, že pán Q. bol v danom čase v autobuse, kde bolo v kolónke 5. Svedkovia uvedené, ,,Svedkovia p. Q. Q.." V tejto súvislosti poukázal na to, že uvedený záznam vypisoval samotný navrhovateľ a aj podával do poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. práve on. Skutočnosť, že na uvedenom tlačive je uvedený podpis pána D., neznamená, že v kolónke 5. bola i v čase podpisu predmetného tlačiva táto kolónka vypísaná. Nič nebránilo navrhovateľovi v tom, aby tam meno pána Q. Q. dodatočne dopísal. Navrhovateľ nepredložil žiadnu správu z privolanej policajnej hliadky, ktorá by i reálne prítomnosť pána Q., ako svedka navrhovateľom označenej škodovej udalosti potvrdila. Vzhľadom k uvedenému, navrhovateľ hodnoverne nepreukázal prítomnosť pána Q. Q. v autobuse, v čase nim označenej škodovej udalosti. I napriek súdom poukázanému stanovisku Najvyššieho súdu navrhovateľ nepreukázal, že ku škodovej udalosti naozaj došlo tak ako uviedol vo svojom žalobnom návrhu. Vzhľadom k uvedenému nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi spôsobením škody a tým, že od nákladného auta odskočil kameň, ktorý mal spôsobiť škodu na vozidle navrhovateľa. Vzhľadom na obrovské rozpory vo výpovediach vypočutých svedkov, spochybňuje navrhovateľom popísaný priebeh škodovej udalosti a najmä či ku škodovej udalosti vôbec došlo nákladným vozidlom, ktoré viedol vodič pán D.. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, v ktorom žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie odporcu, ako aj jeho vyjadrenia počas konania a aj vyjadrenia v odpore sú len množinou účelových vyjadrení v snahe vyhnúť sa riadnemu plneniu z poistnej zmluvy. Pokiaľ by totiž odporca riadne a včas plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 381/2001 Z.z. a rešpektoval ustanovenia poistnej zmluvy, vec by bola uzavretá a navrhovateľ by sa nemusel domáhať ochrany svojich práv na súde. Odvolanie odporcu neobsahuje žiadne skutkové a právne tvrdenia, ktoré by súd prvého stupňa nepoznal a s ktorými by sa nezaoberal. Navrhovateľ sa v celom rozsahu pripája a stotožňuje s argumentáciou súdu ako aj so zdôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré považuje v celom rozsahu za vecne a právne správne a preto žiada odvolací súd, aby rozhodnutie v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Naviac uviedol, že v konaní dostatočným spôsobom a relevantne preukázal, že ku škodovej udalosti došlo, bol popísaný a objasnený jej priebeh, okolnosti za ktorých k škodovej udalosti došlo ako aj skutočnosť, že v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou došlo k poškodeniu majetku navrhovateľa. O týchto okolnostiach nesporne svedčia listinné dôkazné prostriedky predložené súdu, najmä pripojený spis Dopravného inšpektorátu Žilina ( ORPZ ZA, ODl) z obsahu ktorého je zrejmé, komu bola a akým spôsobom spôsobená škoda na majetku, prečo je vec len poistnou udalosťou a nie dopravnou nehodou, ako sa vec vyšetrila a jednoznačná fotodokumentácia. Rovnako nespornou je aj okolnosť, že svedok D., ktorý viedol motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, vykonával činnosť pre poistenca odporcu, ktorý zodpovedá za škodu a prípadná (uznaná a potvrdená) spôsobená škoda by bola na vrub jeho odmeny za výkony v prospech poistenca odporcu čo nemohol pripustiť. Tiež nespornou je aj okolnosť, že navrhovateľ disponoval všetkými potrebnými údajmi na uplatnenie nároku voči odporcovi ako poisťovateľovi zodpovednostného subjektu. Okolnosti, ktoré nastali ex post udalosť, teda po tom ako vodič vozidla, ktorým bola spôsobená škoda z miesta nehody ušiel, príchod policajnej hliadky, odvoz svedka Q., sú len ďalšími okolnosťami, ktoré k podstate uplatneného nároku pristupujú a rovnako ako súd, aj navrhovateľ je presvedčený, že označenú udalosť si svedkovia nemôžu s odstupom času podrobne pamätať, pričom v hrubých obrysoch boli ich výpovede zhodné. V prípade, že by boli ich odpovede úplne rovnaké, odporca by nepochybne namietal vzájomnú komunikáciu medzi svedkami a navrhovateľom takže aj tento postoj svedči len o účelovosti. Odporca poukazoval na vyjadrenia vodiča, ktorý viedol motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, že si nie je vedomý spôsobenej škody. A contrario, v prípade že by tento uvádzal, že si takej škody je vedomý, odporca by poukazoval na to že vyjadrenie nie je relevantné, pretože pokiaľ sa vodič riadne venoval vedeniu motorového vozidla, nemôže takúto okolnosť potvrdiť. Je nesporné, že odporca, niekoľkonásobná poisťovňa roka, sa snaží len oddialiť plnenie navrhovateľovi. Navrhovateľ, ako aj poistenec odporcu si všetky povinnosti riadne splnili. Jedinou osobou, ktorá sa v danej situácii nechovala v súlade so zákonom, bol odporca, ktorý
odmietol poskytnúť poistné plnenie, rozporuje a neguje všetky vyjadrenia opisujúce priebeh udalosti len z toho dôvodu, aby sa v konečnom dôsledku vyhol poistnému plneniu a poprel tak celý účel, filozofiu a opodstatnenie povinného zmluvného poistenia. Argumentáciu na vyvinenie poistenca zo zodpovednosti za škodu je irelevantná a popiera stanovisko Najvyššieho súdu SR č. Cpj 5/2014 a je aj v rozpore so stanoviskom orgánu dozoru - Útvaru dohľadu nad finančným trhom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, výrok rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní a súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a priznal navrhovateľovi nárok, ktorý mu patrí. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že dňa 30.9.2013 bola navrhovateľovi spôsobená škoda na jeho vozidle tým spôsobom, že spod kolesa pred ním idúceho vozidla odletel kameň, ktorý mu poškodil- rozbil čelné sklo, s tým, že vozidlo, ktorým bolo auto poškodené je poistené u odporcu.
V prejednávanej veci si teda poškodený navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči poistiteľovi, teda voči odporcovi tak ako to predpokladá ust. § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Faktom je, že poškodený je povinný svoj nárok preukázať tak ako to predpokladá ust. § 823 a § 799 OZ s tým, že v prejednávanej veci sa jedná o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku.
Následne pri zodpovednosti prevádzateľa je potrebné vychádzať z ust. § 427 až § 431 OZ, kedy úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré súvisia s touto prevádzkou s tým, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzkou dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že všetky podmienky zodpovednosti v tomto prípade poisťovateľa v náväznosti na cit. ust. § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. boli dané. Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že poistná udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, zároveň preukázal aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nie je tu dôvod pochybovať o tom, že k poistnej udalosti došlo tak, ako ju popísal navrhovateľ. Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno, nakoľko preukázal, že pri prevádzke motorového vozidla - nákladného auta, ktoré bolo poistené u odporcu došlo k vzniku škody na jeho motorovom vozidle - autobuse, pričom k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou pred ním idúceho motorového vozidla - nákladného auta zákonne poisteného u odporcu. Mechanizmus poškodenia a vznik samotnej škody bol preukázaný zo svedeckých výpovedí ako i listinných dôkazov, to znamená nie len výpoveďou navrhovateľa. Všetky tieto dôkazy vo svojej príčinnej a logickej súvislosti preukazujú, že ku škode tak ako ju popisoval navrhovateľ vo svojom návrhu aj skutočne došlo. Preto bol v celom rozsahu dôvodný nárok navrhovateľa v rámci, ktorého sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že musel vymeniť čelné predné sklo na svojom motorovom vozidle. Preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Čo sa týka námietky odporcu uvádzanú v odvolaní, že súd prvého stupňa namietané obrovské rozpory vo výpovediach predvolaných svedkov vôbec pri svoje rozhodovacej činnosti nezohľadnil, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku riadne zaoberal týmito námietkami odporcu a správne ich v konečnom dôsledku i vyhodnotil, pričom vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, naproti tomu odporca v prejednávanej veci neuniesol
dôkazné bremeno, teda nepreukázal, že ku škode na čelnom skle autobusu navrhovateľa došlo iným spôsobom než ustálil súd prvého stupňa.
Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, navrhovateľ preukázal dôvodnosť jeho nároku, teda návrh je v celom rozsahu dôvodný a preto je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a to vrátane príslušenstva nároku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi boli priznané trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci 101,25 eur + režijný paušál 8,04 eur, spolu 109,29 eur, k náhrade ktorých bol zaviazaný odporca, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .