Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-433-2015.pdf
PDF · 107.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/433/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: G. S., nar. XX. XX. XXXX, E. B. I. XXXX/X, W., o vymoženie sumy 55,92 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13Er/511/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna, Komárňanská cesta 2, Nové Zámky pod sp. zn. Ex 139/2012, o odvolaní oprávneného zo dňa 26. 07. 2015, doplnenom v podaní zo dňa 31. 07. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 05. 06. 2015 č. k. 13Er/511/2012-43, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (zákon o rozhodcovskom konaní) a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 477/2008 Z. z. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice dňa 21. 09. 2010 pod č. k. 3C/1/2010, ktorý bolo vydaný na podklade Poistnej zmluvy zo dňa 29. 07. 2009 č. 4510400004, kde v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008 v bode 3 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Následne súd prvého stupňa posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský.
Bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré doplnil písomným podaním zo dňa 31. 07. 2015. Nesúhlasil s postupom okresného súdu v konaní o vydanie poverenia na výkon exekúcie, nakoľko mu svojím konaním odňal možnosť konať pred súdom v dôsledku porušenia zásady kontradiktórnosti konania a došlo tiež k porušeniu jeho ústavného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny. Naviac konajúci súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom a nad rámec zákona a z vlastnej iniciatívy si zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného, čím porušil čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy a čl. 2 ods. 2 Listiny. Zdôraznil, že mu konajúci súd ani neumožnil sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 06. 2013 sp. zn. 18CoE/132/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 07. 2011 sp. zn. 14coE/198/2011, judikatúru Súdneho dvora EÚ (prípad C-40/08 Asturcom) a nález Ústavného súdu SR zo dňa 10. 07. 2013 sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, že postup súdu prvého stupňa bol v tomto prípade nielenže neeurokonformný, ale aj protiústavný. Uviedol, že v konaní, kde sa rozhodovalo o merite veci, teda kde súd ex offo vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú, rozhodoval vyšší súdny úradník, čo je podľa názoru oprávneného v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch a takýmto postupom mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu, čo je v rozpore sčl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny. Ďalej namietal, že okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu, teda vec nesprávne právne posúdil. Rozhodcovská doložka bola podľa názoru oprávneného dojednaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v zmysle týchto ustanovení bola dojednaná platne. V čase uzavretia poistenej zmluvy (zo dňa 29. 07. 2009) bolo možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní i spotrebiteľské spory. Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli, že vzájomné spory sa prejednajú najprv, a teda prednostne v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti na všeobecnom súde. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nebol zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (rozhodcovského rozhodnutia). Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať, že neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Oprávnený tvrdil, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom. Mal za to, že v konaní došlo k porušeniu legitímneho očakávania oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť konania, a tým aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 26. 07. 2015, ktoré bolo doplnené dňa 31. 07. 2015, nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 19. 03. 2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom dňa 21. 09. 2010 pod sp. zn. 3C/1/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 01. 2011. Následne súdny exekútor JUDr. Ján Hesoun podaním zo dňa 02. 04. 2012 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 05. 06. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky a svoje rozhodnutie aj dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
V predmetnej veci odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavreli poistnú zmluvu, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva, uzavretá medzi jej účastníkmi je preto spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Tvrdenie oprávneného, že povinná si rozhodcovskú doložku osobitne dojednala a zo znenia Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu išlo o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže povinná podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku a pokiaľ by povinná rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to žiadny vplyv na zvyšok Všeobecných poistných podmienok, teda na poistný vzťah ako taký, je tvrdením nepodloženým, nemajúcim oporu v zistenom skutkovom stave. Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom v predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Povinný mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Osobitné dojednanie sa musí sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky (za osobitné vyjednanie nemožno považovať skutočnosť, že v závere Všeobecných zmluvných podmienok je i časť označená ako „osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008“), resp. nepreukázal, že by si povinný vymieňoval rozhodcovské konanie (ust. § 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. I podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných poistných podmienok (XV. časť - rozhodcovské konanie a z osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008) poistnej zmluvy zo dňa 29. 07. 2009 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Z tohto dôvodu potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných poistných podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008) poistnej zmluvy zo dňa 29. 07. 2009 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.
Naviac súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly zakotvenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo v Občianskom zákonníku. Za neprijateľnú podmienku sa považuje každá podmienka, ktorá: 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. táto nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných poistných podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008) poistnej zmluvy zo dňa 29. 07. 2009 považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal potom ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Rozhodcovské konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný).
Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/1/2010 vydaný Arbitrážnym súdom Košice rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom dňa 21. 09. 2010, o vydanie ktorého požiadala spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe poistnej zmluvy zo dňa 29. 07. 2009. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú i všeobecné poistné podmienky, v ktorých sa v osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008 k poistnej zmluve nachádza neprijateľná zmluvná podmienka, a to rozhodcovská doložka, v znení: „Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a
každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“
V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
Oprávnený napriek týmto zisteniam exekučného súdu v podanom odvolaní poukazoval na to, že ním predložený rozhodcovský rozsudok zo dňa 21. 09. 2010 vydaný v konaní pod sp. zn. 3C/1/2010 (exekučný titul), spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti a stal sa exekučným titulom. Odvolací súd uvádza, že materiálna právoplatnosť je síce dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí s dôležitým princípom právnej istoty vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Sám zákon však počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodnutia. Zákonodarca upravil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (teda i v čase začatia exekučného konania v predmetnej veci), keď stanovil, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V prípade zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.
Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyporiadavať sa s každým ďalším argumentom oprávneného v podanom odvolaní.
Pokiaľ však ide o námietku oprávneného, že mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu tým, že v predmetnom konaní rozhodoval vyšší súdny úradník, odvolací súd zdôrazňuje, že vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v súlade s ust. § 5 písm. g/ zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov a tak tomu bolo i v predmetnej veci. K odvolacej námietke oprávneného, že si vyšší súdny úradník zhromaždil listinné dôkazy a neumožnil oprávnenému, zúčastniť sa osobne konania pred súdom, čím odňal oprávnenému prístup k spravodlivosti, odvolací súd uvádza, že túto námietku taktiež nepovažuje za dôvodnú. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa mal pre rozhodnutie vo veci všetky potrebné dôkazy, a to rozhodcovský rozsudok, poistnú zmluvu zo dňa 29. 07. 2009 spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, súčasťou ktorých je i časť označená ako „osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve, ktoré mu boli predložené dňa 22. 06. 2012.
Vo vzťahu k námietke oprávneného, že mu súd prvého stupňa neumožnil osobne sa zúčastniť konania, odvolací súd uvádza, že zo zákona (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekúcie, exekučnému súdu povinnosť nariadiť pojednávanie nevyplývala. Oprávnenému, ako účastníkovi konania nebola v exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v prípade, ak nejde o obligatórne nariadenie pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Exekučný súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa sa nezaoberal podstatou sporu medzi oprávneným a povinnou, ktorou bola skutočnosť, že povinná nesplnila svoju zmluvnú povinnosť a nezaplatila dojednané poistné, odvolací súd konštatuje, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa už exekučný súd takouto otázkou nemôže zaoberať. Zaoberá sa len tým, či exekučný titul, na podklade ktorého žiada oprávnený vykonať exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom. Súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
S poukazom na odvolanie oprávneného zo dňa 29. 07. 2015, doplnené písomným podaním zo dňa 31. 07. 2015, v ktorom tvrdil, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd dodáva, že predmetnou problematikou sa zaoberal Ústavný súd SR tiež vo veci sťažovateľky Rapid life životná poisťovňa a.s. vedenej pod sp. zn. I. ÚS 38/2013, kde v náleze z 24. októbra 2013 vyslovil právny názor, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na aktuálne posudzovanú vec: „K podobnému názoru... (t. j. nevysloveniu porušenia označených práv, resp. odmietnutiu sťažnosti, pozn.) ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS 455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch návrhy sťažovateľky boli prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým vyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 160/2013 (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa § 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov (k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázimeritórne rozhodnutia, pozn.)“.
Plénum Ústavného súdu SR návrh na zjednotenie odchýlnych právnych názorov prerokovalo na neverejnom zasadnutí dňa 7. mája 2014, pričom prijalo stanovisko pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo dňa 7. mája 2014, v zmysle ktorého: „Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní“ (ďalej len „zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu“).“
V súlade s týmto zjednocujúcim stanoviskom pléna Ústavného súdu SR boli vydané i ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. uznesenie zo dňa 22. 01. 2014 č. k. I. ÚS 14/2014-35, II. ÚS 812/2014, IV. ÚS 367/2014), ale i Najvyššieho súdu SR napr. vo veci sp. zn. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22. 01. 2014 a na tieto rozhodnutia odvolací súd v predmetnej veci poukazuje.
S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných poistných podmienkach (osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008) poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti, ktorou súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnému (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Hesounovi. Naviac súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 26. 07. 2015, doplnenom dňa 31. 07. 2015 na č. l. 50, 51 (resp. 49, 51 - 57) v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnému, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 05. 06. 2015 spolu s odvolaním oprávneného zo dňa 26. 07. 2015, doplnenom dňa 31. 07. 2015, doručí súd prvého stupňa povinnému spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.