Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-419-2015.pdf
PDF · 104.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/419/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: Q. D., C.. XX.XX.XXXX, S. N. XXX, XXX XX N., o zaplatenie 343,46 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 94,51 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 14,51 € od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 40,30 € od 27.11.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,70 € od 28.12.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 343,46 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10,98 € od 18.01.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 14,51 € od 26.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 40,30 € od 26.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,70 € od 26.12.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 € od 26.08.2013 do zaplatenia. Nároky uplatňované v žalobe odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 24.04.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa zaviazal pripojiť žalovaného k verejnej mobilnej elektronickej sieti a aktivovať mu dátovú službu na dohodnutý mesačný program služieb. Spolu so zmluvou podpísal žalovaný dňa 24.04.2012 dodatok, predmetom ktorého bol záväzok poskytovateľa služby sprístupniť žalovanému prístup do siete internet bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia špecifikovaného v zmluve a predať žalovanému koncové zariadenie v akciovej cene s podmienkou lehoty viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom a.s. plnenie žalovanému riadne a včas. Za poskytnuté služby boli žalovanému vystavené faktúry. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho vznikol poskytovateľovi služieb nárok na deaktiváciu služby. Konaním žalovaného týmto nedošlo ani k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a odovzdané koncové zariadenie. Preto poskytovateľovi služby vznikol nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 248,95 €, ktorá bola žalovanému vyfaktúrovaná. Následne zmluvou z 09.06.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávku s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku, kedy verejne vyhlásil rozsudok v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP oboznámením sa s obsahom spisu, a to žalobou, zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba T-Mobile mobilný a dodatkom k nej zo dňa 24.04.2012, faktúrami na č. l. 6 - 9 spisu a oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 03.07.2014. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný uzavrel dňa 24.04.2012 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení (ďalej len „ZEK“) zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej, predmetom ktorých bolo poskytovanie elektronickej dátovej služby právnym predchodcom žalobcu ako podnikom žalovanému ako účastníkovi s dobou viazanosti 24 mesiacov a predaj koncového zariadenia. Zmluva bola uzavretá na dobú neurčitú. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas cenu poskytnutých služieb, ktoré žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrami č. 7209266630 splatnou 25.09.2012 za obdobie od 08.08.2012 do 07.09.2012 vo výške 14,51 €, č. 7211402245 splatnou 25.11.2012 za obdobie od 08.10.2012 do 07.11.2012 vo výške 40,30 € a č. 7212467148 splatnou 25.12.2012 za obdobie od 08.11.2012 do 07.12.2012 vo výške 39,70 €. Pre prípad porušenia záväzku riadne a včas platiť cenu služieb a následného deaktivácie služby bola v dodatku k zmluve dohodnutá povinnosť žalovaného uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 248,95 €. V dodatku bolo uvedené, že tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Faktúrou č.7308073885 splatnou 25.08.2013 bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 497,90 €. Cenu služieb ani zmluvnú pokutu žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 03.07.2014 vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014 uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom, došlo k postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom: Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v účinnom znení (ďalej aj „zákon č. 351/2011 Z.z.“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) cit. zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) cit. zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Keďže zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol v čase jeho vzniku uzatvorený na základe atypickej zmluvy medzi poskytovateľom služby, t.j. podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a v súvislosti s ňou (dodávateľom) a žalovaným pri jeho nepodnikateľskej činnosti
(spotrebiteľom), súd tento vzťah vyhodnotil ako občianskoprávny vzťah a spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ. Žalobca ako právny nástupca po pôvodnom veriteľovi pohľadávky voči žalovanému vstupuje do právneho vzťahu na miesto dodávateľa, pričom charakter pohľadávky po jej postúpení zostáva zachovaný (právo vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy). Uzatvorenie atypickej zmluvy podľa § 44 ZEK a aplikáciu OZ na ňou založený záväzkový vzťah pripúšťa § 51 OZ. Na otázky zmluvou neupravené sa aplikujú ZEK a OZ, ak znenie zmluvy neodporuje kogentným ustanoveniam týchto predpisov, od ktorých sa zmluvou a jej súčasťami nemožno odchýliť. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný doteraz nezaplatil cenu za právnym predchodcom žalobcu riadne a včas poskytnuté služby na základe zmluvy, a to spolu sumu 94,51 €, nesplnil si tak svoj splatný zmluvný záväzok, a preto ho súd zaviazal na úhradu uvedenej sumy. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Súd považuje dojednanie o zmluvnej pokute za absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ z dôvodu jeho rozporu so zákonom - s ustanovením § 544 ods. 1 OZ v platnom znení z nasledovných dôvodov:
Ustanovenie o zmluvnej pokute je v zmysle dodatku k zmluve viazané nielen na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb, ale kumulatívne aj na následnú deaktiváciu služby žalobcom. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je teda viazaný na splnenie dvoch kumulatívnych podmienok: 1. porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb (resp. realizovať zmluvné dobíjanie) a 2. deaktiváciu služby zo strany žalobcu. Nárok na zmluvnú pokutu teda nemohol vzniknúť skôr, ako žalobca deaktivoval službu.
Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanoveniach § 544 až § 545 OZ je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie (ujmy) riadne plniť svoj záväzok. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu pre dlžníka, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť zaplatiť pre ten prípad dojednané plnenie - pokutu. Zmluvná pokuta plní teda v prvom rade preventívnu funkciu riadneho plnenia zmluvných záväzkov. Ak zlyhá funkcia preventívna, nastupuje reparačná (uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty, ktorej zmyslom je reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrnúť aj ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 OZ, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inak povedané, zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda.
Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy (neumožňuje teda zmluvným dojednaním sa od neho odchýliť), umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktoré je možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, lebo každá platne dojednaná povinnosť môže byť týmto spôsobom zabezpečená. Vo všeobecnosti sa napr. môže jednať o povinnosť poskytnúť plnenie vo veciach, v činnostiach, alebo v peniazoch, o povinnosť zdržať sa nejakej činnosti; zabezpečená môže byť aj povinnosť poskytnúť plnenie na dohodnutom mieste, v dohodnutom čase, v potrebnej akosti;
zabezpečiť možno aj porušenie povinnosti plniť bez právnych vád a pokuta sa môže vzťahovať aj na plnenie nekompletné.
Zmluvnú pokutu nemožno kumulatívne viazať na deaktiváciu poskytovanej služby, pretože toto nemôže byť kvalifikované ako porušenie povinnosti žalovaným v zmysle § 544 ods. 1 OZ, ktorý má byť zmluvnou pokutou sankcionovaný, nakoľko tento úkon jednak činí žalobca, v prospech ktorého je zmluvná pokuta v tomto prípade dojednaná a nie žalovaný a jednak sa nejedná o porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti. Ustanovenie zmluvy, ktorého zmyslom je dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad deaktivácie služby a nie len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je tak v rozpore s ustanovením § 544 OZ. Z vyššie uvedených právnych záverov vyplýva, že ak je zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na deaktiváciu služby žalobcom, hoci odôvodnené porušením povinnosti žalovaného, jedná sa o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 OZ a z tohto dôvodu je absolútne neplatné podľa § 39 OZ (v podrobnostiach viď judikát - rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1113/2003 zo dňa 30.11.2004). Keďže dojednanie o zmluvnej pokute možno podľa povahy právneho úkonu a jeho obsahu oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o pripojení a jej súčastí, nespôsobuje teda neplatnosť zmluvy a jej súčastí ako celku, a teda vo zvyšku v zmysle § 41 OZ zostávajú zmluva a jej súčasti platné.
Právny úkon (zmluvné dojednanie), ktorý je v rozpore s ustanovením § 39 OZ je absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo (z úradnej povinnosti) bez ohľadu na to, či túto neplatnosť niektorý z účastníkov namieta. Takýto právny úkon je absolútne neplatný od počiatku, nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda na jeho základe nemožno priznať plnenie. Absolútna neplatnosť nie je závislá ani od toho, či na základe tohto právneho úkonu už došlo k plneniu. Pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania nie je možné priznať plnenie požadované žalobcom na právnom základe zmluvnej pokuty. Z uvedeného dôvodu nemá právny význam zaoberať sa neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jeho neprijateľnosti spočívajúcej v neprimeranosti zmluvnej pokuty, a preto ani vo výroku rozsudku nevyslovoval jeho neplatnosť v zmysle § 153 ods. 4 OSP. Podporne však súd uvádza: Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Aj keby mal súd za to, že vo všeobecnosti má žalobca v prípade porušenia povinnosti žalovaným platiť cenu služieb riadne a včas právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko táto bola dojednaná v zmluve, písomne, bola určená jej výška a v zmluve bola dostatočne špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu, súd sa v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ zaoberal aj otázkou, či táto formulárovo a paušálne dojednaná zmluvná pokuta je aj primeraná ku zabezpečenej povinnosti platiť cenu služieb. Žalovaný nezaplatil spolu cenu služieb vo výške 94,51 €, pričom výška zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad porušenia tejto povinnosti bola určená paušálne vo výške 248,95 €, čo prevyšuje viac ako dva a pol násobne výšku zabezpečenej povinnosti. Súd preto považuje takúto paušálne dojednanú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného, a preto dojednanie o nej za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, a tým za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Súd však nevyslovil neplatnosť tejto podmienky vo výrokovej časti tohto rozsudku v zmysle § 153 ods. 4 OSP z vyššie uvedeného dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ (táto argumentácia o neprimeranosti zmluvnej pokuty je len podporná) ako aj preto, že posúdenie, či je zmluvná pokuta neprimerane vysoká vo vzťahu k ňou zabezpečenej povinnosti závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu, najmä od konkrétnej výšky nezaplatenej ceny služieb a výšky zmluvnej pokuty. Súd nemá za to, že paušálna zmluvná pokuta vo výške 248,95 € je vo všeobecnosti neprijateľná, neplatná, má tak za to vzhľadom na vyššie uvedené, iba v tomto konkrétnom prípade. Ak by však súd vyslovil neplatnosť zmluvnej pokuty vo výroku rozsudku, malo by to v zmysle § 53a OZ ten následok, že dodávateľ, resp. jeho právny nástupca je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, na čo súd vzhľadom na vyššie uvedené nevidí dôvod. Pokiaľ žalobca tvrdí, že aj zľavnená cena koncového zariadenia sa odvíjala od dodržania doby viazanosti 24 mesiacov žalovaným a aj preto vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, k tomu súd uvádza nasledovné:
Žalovaný nemohol zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti len v prípade, že by došlo k zániku zmluvy pred jej uplynutím, inak zmluvný vzťah trvá. K zániku zmluvy môže dôjsť z dôvodov uvedených v § 44 ods. 6 až 11 ZEK (nakoľko sa jedná o zmluvu dojednanú na dobu neurčitú prichádza do úvahy dohoda o ukončení platnosti zmluvy, odstúpenie od zmluvy, či výpoveď zmluvy), prípadne z dôvodov uvedených v OZ. Žalobca v konaní nepreukázal, že zmluva zanikla niektorým z týchto dôvodov. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia o porušení povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Podporne súd uvádza, že z dôvodu nepreukázania porušenia tejto povinnosti nemohla žalobcovi vzniknúť ani škoda. Súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobu v časti uplatnenej sumy 248,95 € ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže atypická zmluva a dodatok k nej boli uzatvorené dňa 24.04.2012 a žalovaný sa dostal do omeškania s plnením jeho peňažných záväzkov spočívajúcich v nezaplatených cenách služieb pred 31.01.2013 (dňa 26.09.2012, 27.11.2012 a 28.12.2012), súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase uzatvorenia tejto atypickej zmluvy, t.j. účinného do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti príslušnej priznanej čiastky istiny. Cena služieb vo výške 40,30 € bola splatná podľa faktúry do 25.11.2012. Tento deň však pripadol na nedeľu, preto posledným dňom, kedy mal žalovaný povinnosť plniť bol v zmysle § 122 OZ najbližší nasledujúci pracovný deň - pondelok 26.11.2012 a teda do omeškania sa žalovaný dostal 27.11.2012. Cena služieb vo výške 39,70 € bola splatná podľa faktúry do 25.12.2012. Tento deň bol však prvým sviatkom vianočným, za ním nasledoval druhý sviatok vianočný, preto posledným dňom, kedy mal žalovaný povinnosť plniť bol v zmysle § 122 OZ najbližší nasledujúci pracovný deň - štvrtok 27.12.2012 a teda do omeškania sa žalovaný dostal 28.12.2012. Percentuálna výška žalobcom uplatňovaného úroku z omeškania 8,75 % ročne je v súlade s citovanou právnou úpravou, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s jednotlivými čiastkami istiny 0,75 %. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nároku žalobcu ohľadne uplatnených úrokov z omeškania z priznanej istiny 94,51 € vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 40,30 € za deň 26.11.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,70 € od 26.12.2012 do 27.12.2012 a vo výške 8,75 % ročne z nepriznanej sumy 248,95 € od 26.08.2013 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ak totiž žalovaný nemal, resp. nebola preukázaná jeho povinnosť zaplatiť sumu 248,95 €, nemohol sa ani dostať do omeškania s jej plnením. Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP nasledovne: Ku dňu vyhlásenia rozsudku činí celková priznaná suma istiny pohľadávky 94,51 € z celkovej žalobcom uplatňovanej sumy 343,46 €, čo predstavuje pomer 27,52 % úspechu žalobcu ku 72,48 % úspechu žalovaného. Žalobca mal teda úspech vo veci síce čiastočný, ale menší ako žalovaný, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu v tomto konaní ani nevznikli, súd v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá OSP vyslovil, že mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).