Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/443/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 36484695, p r o t i žalovanej: Z. K., G.. XX.X.XXXX, K. O., M. XX, zastúpená: spoločnosť PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 680 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 185,07 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 4.11.2015 domáhal zaplatenia školného za letný semester akademického roka 2014/2015 vo výške 680 Eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne od 10.2.2015 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o zabezpečení štúdia na súkromnej vysokej škole, ktorú uzavrel so žalovanou dňa 16.9.2014.

Vo veci bol pôvodne vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala splnomocnená zástupkyňa žalovanej na základe generálnej plnej moci v zákonnej lehote odpor. V ňom uviedla, že žalovaná uhradila školné za zimný semester, keďže začala u žalobcu študovať 3.9.2014. Do školy však chodila len do 10.11.2014, potom začala študovať v Kanade.

Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej poukázala na nedôslednú kontrolnú činnosť žalobcu vo vzťahu splnenia predpokladov žalovanej na jej možné pokračovanie v štúdiu, keďže nesprávne jej bolo uznaných 20 kreditov, a to aj na predmet Informatika, ktorý v zahraničí neštudovala a o jeho uznanie ani nežiadala. Nanajvýš jej mohlo byť uznaných len 17 kreditov, čo nepostačovalo na zápis do ďalšieho semestra. Za nesprávny považovala tiež postup žalobcu, ktorý uznal žalovanej kredity aj za predmety, ktoré boli až v neskorších ročníkoch. Zdôraznila tiež, že žalovaná neabsolvovala u žalobcu ani jednu skúšku či zápočet, nezúčastňovala sa prednášok ani cvičení. Konanie žalobcu preto vníma ako nekalú obchodnú praktiku, keďže zmluva uzavretá medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobcovi muselo byť jasné, že žalovaná nebude u neho študovať v letnom semestri, keďže sa nezapísala administratívne zápisom na daný semester a ani nesplnila predpoklady pre tento zápis v zmysle čl. 14 bodu 5 študijného poriadku. Žalobca preto nemal dôvod zahrnúť ju do kalkulácie svojich nákladov.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej, zmluvou o zabezpečení štúdia na súkromnej vysokej škole zo dňa 16.9.2014, elektronickou správou žalobkyne zo dňa 30.5.2015, žiadosťami žalobkyne o uznanie predmetov zo dňa 22.9.2014, odpoveďou žalobcu na žiadosť o uznanie predmetov zo dňa 15.9.2014, harmonogramom akademického roka

2014/2015, výpisom výsledkov štúdia žalovanej, rozhodnutím rektora žalobcu zo dňa 25.8.2015, štatútom žalobcu, študijným poriadkom žalobcu, študijným plánom, smernicou č. 1 žalobcu zo januára 2014 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 16.9.2014 zmluvu o zabezpečení štúdia na súkromnej vysokej škole v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. Jej predmetom bolo poskytnutie prvého stupňa vysokoškolského vzdelania žalovanej v študijnom programe Medzinárodné podnikanie v obchode a službách. Čl. IV. zmluvy upravoval školné za každý semester štúdia vo výške 680 Eur. Jeho splatnosť bola stanovená ku dňu začiatku príslušného semestra.

Žalovaná dňa 16.9.2014 bola zapísaná do prvého ročníka žalobcu. Akademický rok 2014/2015 začal 22.9.2014. Podľa jeho harmonogramu (č.l. 26) výučba v zimnom semestri trvala od 22.9.2014 do 19.12.2014, skúškové obdobie bolo od 7.1.2015 do 7.2.2015. V letnom semestri výučba prebiehala od 9.2.2015 do 16.5.2015 a skúškové obdobie od 18.5.2015 do 30.6.2015.

Žalovaná listami zo dňa 22.9.2014 požiadala o uznanie predmetov, ktoré absolvovala počas štúdia v Kanade a to predmetu Matematika a Hospodárska angličtina/Angličtina. Obe žiadosti sú napísané na počítači, v žiadosti o uznanie matematiky je rukou dopísané „a Informatika“. V obsahu tejto žiadosti sa však na viacerých jej miestach uvádza len matematika. Žalovaná pritom predložila súdu svoje písomné vyjadrenie zo dňa 23.3.2016, v ktorom uvádza, že nikdy nepožiadala žalobcu o uznanie predmetu Informatika, nakoľko počas štúdia v zahraničí ani takýto predmet neabsolvovala. Vyhlásila preto, že spomínanou žiadosťou sa domáhala len uznania predmetu Matematika.

Žiadostiam žalovanej žalobca vyhovel dňa 15.9.2014 a uznal jej predmety Informatika, Matematika a Hospodárska Angličtina I., II., III., IV.

Uznaním vyššie uvedených predmetov, žalovanej bolo priznaných 20 kreditov a to vrátane 3 kreditov za predmet Informatika, čo znamenalo, že mala dostatok kreditov na pokračovanie štúdia v letnom semestri, na čo poukázal žalobca vo svojom písomnom vyjadrení. V tejto súvislosti žalobca uviedol aj to, že informačný systém, v ktorom sú registrovaní všetci študenti signalizoval aktívnu účasť žalovanej na vzdelávacom procese, keďže vykazoval jej 20 kreditov. Účasť na prednáškach nie je povinná a nie je povinnosťou pedagogických pracovníkov registrovať prítomnosť študenta na vyučovacom procese.

Žalobca zdôraznil aj svoj spôsob financovania, nakoľko ide o súkromnú vysokú školu, na ktorú štát neprispieva, preto sa musí správať hospodárne. Pred každým semestrom sa vyhodnocujú personálne a prevádzkové náklady a na základe toho sa stanovujú pracovné úväzky jednotlivým pedagogickým zamestnancom, ako aj potreba nájmu priestorov. Nezaplatením školného by sa žalobca dostal do finančných problémov. Poukázal tiež na to, že žalovaná nepodnikla žiadne úkony k ukončeniu zmluvného záväzku. Na základe toho v dobrej viere, že pokračuje v štúdiu, bola zahrnutá do počtu študujúcich študentov, z čoho vyplynuli náklady na jej štúdium za druhý semester akademického roka 2014/2015.

Žalovaná fyzicky študovala u žalobcu od septembra 2014 do 10.11.2014 a následne začala študovať na inej vysokej škole v zahraničí bez toho, aby túto skutočnosť žalobcovi oznámila. Až dňa 30.5.2015 poslala email, v ktorom potvrdila, že zo štúdia sa neodhlásila. Uviedla však, že nemá dokončený ani zimný semester, pretože nebola na skúškach. Poukázala na to, že žalobcu navštevovala len 2 mesiace a potom odišla do zahraničia.

Rozhodnutím rektora žalobcu zo dňa 25.8.2015 bolo ukončené štúdium žalovanej jej vylúčením zo štúdia ku dňu 31.8.2015.

V danom prípade sa súd predovšetkým zaoberal otázkou svojej právomoci ako jednej zo základných podmienok súdneho konania. V prípade verejnej vysokej školy platenie školného má atribúty verejnoprávneho vzťahu, vtedy podľa názoru súdu by nebola daná jeho právomoc na konanie o zaplatenie školného. Vzhľadom na to, že žalobca je súkromnou vysokou školou, ktorá je podnikateľským subjektom, ide o súkromnoprávny vzťah medzi účastníkmi a teda nepochybne je daná aj právomoc súdu na konanie o uplatnenom nároku s poukazom na § 7 ods. 1 O.s.p.

Právo na školné spojené so štúdiom na vysokej škole vyplýva zo zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách.

Podľa § 93 ods. 1 citovaného zákona školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole určí súkromná vysoká škola vo svojom vnútornom predpise. Výška poplatku za uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov na účely výkonu regulovaných povolaní je 99, 50 eura.

Podľa § 93 ods. 2 citovaného zákona súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odseku 1 na nasledujúci akademický rok.

Jedným zo základných vnútorných predpisov vysokej školy je študijný poriadok. Študijný poriadok žalobcu bol prijatý smernicou č. 4/2014.

Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c/ študijného poriadku medzi práva študenta patrí aj právo zapísať sa do ďalšej etapy študijného programu v súlade so študijným plánom, ak splnil povinnosti určené študijným programom.

Podľa čl. 14 ods. 2 študijného poriadku študent je povinný v študijnom programe získať potrebný počet kreditov. Štandardná záťaž študenta v dennej forme štúdia za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov za etapu štúdia spravidla 30 kreditov. Štandardná záťaž študenta v externej forme štúdia za celý akademický rok je vyjadrená počtom najviac 48 kreditov, za etapu štúdia 24 kreditov. Podľa článku 14 bodu 5 študijného poriadku zhromažďovanie kreditov je získanie kreditov za úspešné absolvovanie jednotiek študijného programu. Jednou z podmienok pokračovania v štúdiu je získanie potrebného počtu kreditov, v štruktúre stanovenej študijným programom a to po skončení každej etapy štúdia.

Podľa čl. 16 ods. 1 študijného poriadku zápis na štúdium a zápis do ďalšej etapy štúdia je vytvorenie zápisného listu v AiSe a vykonanie administratívneho zápisu.

Podmienkou zápisu sú vysporiadané záväzky študenta s vysokou školou pre príslušnú etapu štúdia (čl. 9 ods. 7 študijného poriadku).

Etapu štúdia tvorí spravidla semester a nasledujúce skúškové obdobie (čl. 2 ods. 3 študijného poriadku).

Podľa čl. 16 ods. 3 študijného poriadku ak študent nezíska minimálny predpísaný počet kreditov stanovený pre danú etapu štúdia, je študent vylúčený zo štúdia podľa čl. 21 ods. 5 písm. c/ študijného poriadku. Podľa čl. 16 ods. 4 študijného poriadku počet kreditov potrebných na postup do ďalšej etapy štúdia je minimálne 2/3 kreditov z povinných a povinne voliteľných predmetov.

Podľa čl. 21 ods. 5 písm. c/ študijného poriadku okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy.

Zákon o vysokých školách upravuje aj spôsoby skončenia štúdia a to v § 65 vo forme riadneho skončenia štúdia a v § 66 upravuje iné skončenia štúdia. Medzi nimi v ods. 1 pod písm. a/ je uvedené zanechanie štúdia a pod písm. c/ vylúčenie zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy.

Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. dňom skončenia štúdia je a/ podľa ods. 1 písm. a/ deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia, b/ podľa ods. 1 písm. b/ koniec akademického roka, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium.

Z predložených listinných dôkazov - študijného plánu a výpisu výsledkov štúdia žalovanej nevyplýva, koľko mala splniť kreditov pre postup do letného semestra v prvom akademickom ročníku. Z výpisu študijných výsledkov podľa súdu vyplýva to, že za celý rok mala získať 66 kreditov, z toho 32 v zimnom semestri a 34 v letnom semestri a uznaných jej bolo celkovo 20 kreditov, 11 za zimný semester a 9 za letný semester.

Z vyjadrenia žalobcu (ktoré žalovaná nespochybnila) vyplýva, že na postup do letného semestra sa vyžadovalo 20 kreditov. Z vyššie uvedeného výpisu študijných výsledkov žalovanej, za zimný semester bolo uznaných len 11 kreditov. Navyše súd mal za preukázané, že žalobca neoprávnene a zrejme účelovo uznal žalovanej predmet „Informatika“, hoci žalovaná o jeho uznanie nežiadala, keďže takýto predmet v zahraničí ani neabsolvovala. Súd nemal dôvod neveriť čestnému vyhláseniu žalovanej a uvedený záver umocňuje aj skutočnosť, že do príslušnej žiadosti žalovanej písanej na počítači bol rukou dopísaný aj tento predmet, hoci ani v texte žiadosti sa vôbec nespomínal. Vychádzajúc zo študijného plánu, za Informatiku prináležali 3 kredity, čo znamená, že celkovo mohla mať žalovaná uznaných 17 kreditov a nie 20. Tieto skutočnosti vedú k záveru, že žalovaná nesplnila podmienky na administratívny zápis do letného semestra ako ďalšej etapy štúdia. Mala byť preto zo štúdia vylúčená ako to vyplýva z čl. 16 ods. 3 študijného poriadku, keďže nemala potrebný počet kreditov.

Zo štatútu žalobcu vyplýva, že školné určuje správna rada vysokej školy v osobitnom vnútornom predpise (čl.17 ods. 1).

Výška poplatkov je stanovená v Smernici pre výber školného a poplatkov spojených so štúdiom, ktoré vydáva predseda správnej rady (čl. 17 ods. 8 štatútu). Súd prostredníctvom internetu si zabezpečil smernicu č. 1 „určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom“ schválenú 27.1.2014. Platenie školného je upravené v čl. 4.

Podľa čl. 4 bodu 4.1 splatnosť školného je vždy 30 dní pred začiatkom príslušného semestra prevodným príkazom alebo poštovou poukážkou, najneskôr v deň zápisu do ďalšie semestra v hotovosti.

Podľa čl. 4 bodu 4.3 v prípade nezaplatenia školného študijné oddelenie nezapíše študenta do ďalšie semestra.

Okrem nesplnenia počtu kreditov teda žalovaná nemala byť zapísaná do letného semestra ani z dôvodu neuhradenia školného za letný semester. Súd zastáva názor, že keď nesplnila podmienky zápisu do letného semestra, nemá ani povinnosť platiť školné za letný semester. To bolo stanovené osobitne za každý semester vo výške 680 Eur (čl. 2 Smernice).

Žalovaná poukazovala na to, že žalobca si nedôsledne plnil svoju kontrolnú činnosť vo vzťahu k nej a mal ju vylúčiť zo štúdia už skôr. S touto argumentáciou možno súhlasiť, pretože ako už bolo uvedené, žalovaná nesplnila podmienky na zápis štúdia v letmom semestri akademického roka 2014/2015, čo žalobcovi muselo byť známe. Pri posúdení toho, či napriek tomu, že ešte nebola vylúčená zo štúdia, ale nebola účastná vzdelávacieho procesu u žalobcu a ani nemohla byť podľa jeho vnútorných predpisov, má platiť školné alebo nie, bolo aj vyhodnotenie právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa noriem spotrebiteľského práva. Žalobca je totiž podnikateľským subjektom, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie vzdelávania a teda spĺňa status dodávateľa a žalovaná spotrebiteľa podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012). Tento záver možno vyvodiť aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rabaii proti OTP Jelzalogbank Zvt zo dňa 30.4.2014, bod 58.

Spomínaný princíp je napokon už zakomponovaný aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. v/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Vychádzajúc z týchto záverov súd mal za to, že žalovaná nemá platiť školné za semester, do štúdia ktorého nebola ani a ani nemohla byť zapísaná, iný výklad by bol aj v rozpore aj so zásadou dobrých mravov a princípom spravodlivosti, ktorý je zásadný pri hodnotení právneho vzťahu a má prioritu aj pred zákonom. Predstavuje totiž najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu.

Úspešnej žalovanej bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania. Tieto predstavujú zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 41 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,07 Eur, teda nepriznal žalovanej v celom rozsahu náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré uplatnil jej právny zástupca až vo výške 682,21 Eur. Súd priznal totižto len odmenu za úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a 20% DPH. Vykonané boli dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 30.3.2016. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 51,45 Eur, za dva úkony predstavuje 102,9 Eur. K tomu súd pripočítal režijný paušál s poukazom na § 16 ods. 3 vyhlášky, 2 x 8,58 Eur a napokon s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky aj 20% DPH zo sumy 120,06 Eur, čo činí 24,01 Eur. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje 144,07 Eur (102,9 + 17,16 + 24,01).

Právny zástupca žalovanej okrem súdom priznanej náhrady trov právneho zastúpenia uplatnil si aj náhradu hotových výdavkov v súvislosti s účasťou na pojednávaní a to za použitie osobného motorového vozidla ako aj náhradu za stratu času a nocľažné. Tieto náklady však súd nepovažoval za účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd priznáva úspešnému účastníkovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade obaja účastníci majú sídlo, resp. bydlisko v Prešove a napriek tomu žalovaná si zvolila právneho zástupcu z opačného konca republiky. Nepochybne žalovaná má právo na zastúpenie advokátom, ktorého si môže sama vybrať, ale je potrebné rozlišovať medzi týmto jej právom na zastúpenie advokátom a nárokom na náhradu trov konania. Ide o práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 2 O.s.p., v zmysle ktorého súdy v občianskom súdnom konaní dbajú aj na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa nezneužívali na úkor iných osôb. Súd preto hotové výdavky advokáta žalovanej súvisiace s jeho presunom cez celú republiku v deň pojednávania vrátane nocľažného, ale aj náhrady za stratu času nepovažoval za účelne vynaložené tak, ako to má na mysli § 142 ods. 1 O.s.p. a preto ich náhradu žalovanej nepriznal (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 2.10.2013).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.