Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cob-269-2015.pdf
PDF · 80.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/269/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu Ředitelství silnic a dálnic ČR, státní příspěvková organizace, so sídlom Na Pankráci 546/56, Nusle, 140 00 Praha 4, IČ 65993390, Česká republika, právne zastúpeného Advokátní kancelář Němec, Bláha & Navrátilová, s.r.o. so sídlom Prvního pluku 206/7, Karlín, 186 00 Praha 8, IČ 34144293, na území Slovenskej republiky konajúcej prostredníctvom S. Paľko, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému AVE - MOTO, s.r.o. so sídlom Tehelná 5, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO 34 144 293, právne zastúpenému Mgr. K. J., advokátkou so sídlom kancelárie H. 2, XXX XX L. M., o zaplatenie 99,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/112/2012-86 zo dňa 17. februára 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku III., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 106,61 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 16,69 eur, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalobca p o v i n n ý zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného Y.. K. J., advokátke, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 85,89 eur zastavil, vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 106,61 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti výroku III. rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov konania žalovanému podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil ustanovenia O.s.p. týkajúce sa náhrady trov konania, napriek tomu, že žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby uviedol rozhodujúce okolnosti, ktoré súd prvého stupňa nevzal do úvahy. Poukázal na to, že do vznesenia námietky premlčania žalovaným, bol nárok žalobcu uplatnený dôvodne, pretože v čase podania žaloby uplatnená pohľadávka v celom rozsahu existovala. Vzhľadom na to, že zavinenie, nielen procesné, na späťvzatí nie je možné jednoznačne pričítať len jednému z účastníkov, má žalobca za to, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné uplatniť všeobecnú zásadu podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Predmetný spor je tzv. drobným sporom, v ktorom je súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. oprávnený nepriznať náhradu trov konania vôbec alebo len z časti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, prečo súd uvedené moderačné právo neaplikoval, hoci sú pre neho splnené predpoklady. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 27.4.2015. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne aj v časti o náhrade trov konania. Poukázal na to, že žalobca uplatnil žalobou proti žalovanému úhradu mýtneho za r. 2008, 2009, pričom pred podaním žaloby bol žalobca minimálne 2-krát žalovaným písomne upozornený, že jeho požiadavka nie je opodstatnená. To, že žalobca žalobu podal, bolo jeho rozhodnutím s rizikom, že v súdnom spore neuspeje. Žalovaný využil zákonný inštitút vznesenia námietky premlčania úspešne, preto žalobca vzal žalobu čiastočne späť v premlčanej výške. Ani vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobca neuspel. Zastavenie konania bolo zavinené žalobcom. To, či nárok zanikol, alebo trvá, nemá na náhradu trov konania žiaden vplyv. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa dostatočne zdôvodnil, prečo zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, preto nezdôvodňoval, že neaplikoval ustanovenia O.s.p. o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako správny. Žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon, vyjadrenie k odvolaniu a režijný paušál 8,39 eur, spolu vo výške 24,99 eur.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v tejto časti nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutom výroku III. ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov :
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Vyčíslenie trov konania je predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy, ktoré v konaní účelne vynaložil. S procesným návrhom účastníka konania o uplatnení náhrady trov konania sa súd vysporiada spravidla v konečnom rozhodnutí, ktorým je najmä rozsudok vo veci samej. V rozsudku vo veci samej má výrok súdu o náhrade trov konania účinky procesného uznesenia podľa § 167 ods. 1 O.s.p. Nakoľko predmetom odvolacieho konania je v danej veci preskúmanie zákonnosti rozsudku súdu prvého stupňa iba v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, rozhodol odvolací súd o odvolaní žalobcu formou uznesenia.
Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie o náhrade trov konania aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Vychádzal z toho, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 85,89 eur späť, čo považoval za zavinenie žalobcu za zastavenie konania. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol žalobca neúspešný. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa vyslovil názor, že žalovanému patrí náhrada trov konania v celosti. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 96 ods.1 O.s.p., kedy žalobca zobral účinne späť žalobu, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku podľa § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. Z tejto všeobecnej zásady platia dve výnimky, keď možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť zaplatiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania a to podľa § 146 ods.2 prvá veta O.s.p. alebo podľa § 146 ods.2 druhá veta O.s.p. Zavinenie podľa § 146 ods.2 prvá veta O.s.p. môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Zavinenie podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. existuje iba na strane žalovaného. Citované zákonné ustanovenie predpokladá splnenie dvoch podmienok. Prvá podmienka spočíva v správaní žalovaného po podaní žaloby a druhá podmienka spočíva v tom, že žaloba bola podaná proti žalovanému dôvodne. Obe podmienky musia byť splnené súčasne. Zásada zodpovednosti za zavinenie vo všeobecnosti znamená, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že vznikli.
Odvolací súd, vychádzajúc z vyššieho uvedeného, konštatuje, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby použil správne procesné ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a správne posúdil otázku zavinenia za zastavenie konania na strane žalobcu. Je zrejmé, že v čase začatia konania dňa 20.12.2012 (§ 82 ods. 1 O.s.p.) žalobca evidoval a mal proti žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 99,45 eur, ktorej zaplatenie si uplatnil
v súdnom konaní. V priebehu súdneho konania (v odpore proti platobnému rozkazu) žalovaný vzniesol premlčanie časti uplatneného nároku za rok 2008 vo výške 85,89 eur. Po vznesení námietky premlčania zobral žalobca žalobu v tejto časti späť. Vznesenie námietky premlčania nemožno z procesného hľadiska pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. považovať za také správanie žalovaného, v dôsledku ktorého zobral žalobca žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť. Účinným uplatnením námietky premlčania právo, v danej veci právo na peňažné plnenie podľa hmotného práva, nezaniká, nemožno ho však priznať v súdnom konaní. Potom nie je rozhodujúce, či žaloba bola podaná dôvodne. Odvolací súd za danej situácie konštatuje, že rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. alebo podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. neprichádza do úvahy. V danej právnej veci ide o sporové konanie. V sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania odvíja od zistenia, ktorý z účastníkov dosiahol v konaní procesný úspech a v akom rozsahu. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu k tomu, čoho sa žalobca domáhal a skutočnosťou, pre ktorú žalobca zobral žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré pre súd dáva takúto možnosť vo výnimočných prípadoch, hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom viazaná len na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou je skutočnosť, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov konania a to, ako sa zníženie alebo nepriznanie náhrady trov konania prejaví na majetkových pomeroch účastníka konania, ktorému má byť náhrada trov konania priznaná.
Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, je toho názoru, že pokiaľ súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania neuplatnil použitie § 150 ods. 2 O.s.p., nemal bez ďalšieho ani povinnosť túto skutočnosť odôvodniť. Posúdením veci odvolací súd konštatuje, že pre uplatnenie tohto zákonného ustanovenia nie sú splnené podmienky, pretože náhrada trov konania uplatnená žalovaným nie je neprimeraná voči uplatnenej pohľadávke.
Žalobca procesne zavinil zastavenie konania a preto je povinný podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. nahradiť žalovanému v zastavenej časti konania z dôvodu späťvzatia žaloby trovy konania.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a v tejto časti priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Odvolací súd podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2, § 169 ods. 1 a § 157 ods. 2 O.s.p. po preskúmaní napadnutého uznesenia v intenciách odvolacieho dôvodu žalobcu o absencii dostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku v tejto časti obsahuje uvedenie skutkového stavu, uvedenie procesných predpisov, pod ktoré podradil rozhodnutie o náhrade trov konania ako právne posúdenie veci. Z hľadiska citovaných zákonných ustanovení rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti riadneho odôvodnenia. Pokiaľ právny názor súdu prvého stupňa nezodpovedá predstavám žalobcu, nemožno tento stav považovať za porušenie práva na súdnu ochranu v podobe nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.
V súlade s vyššie uvedenými názormi vyhodnotil odvolací súd všetky odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a pre rozhodnutie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny záver o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, podľa § 13a ods. 2 písm. b/ v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 123,11 eur (predmet odvolania) vo výške 8,30 eur (tarifná odmena 19,92 eur), paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 8,39 eur za rok 2015, spolu vo výške 16,69 eur. Vyčíslená výška 24,99 eur uplatnenej náhrady trov odvolacieho konania žalovaným nezodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam a preto nad uvedenú sumu odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.