Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-250-2015.pdf
PDF · 93.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/250/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľ, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v I., dieťa rodičov: matka neb. J. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX a otec K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. S. N. XXX, M. nad Q., F. o návrhu navrhovateľa: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX H., o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. J. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi E. R., ktorý je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je oprávnený zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 2.11.2015.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, s účinnosťou od 2.11.2015.
Nedoplatok otca na výživnom za čas od 2.11.2015 do 31.3.2016 v sume 134,75 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 09.11.2015 na Okresný súd Skalica návrh na vydanie predbežného opatrenia na zverenie mal. J. do jeho náhradnej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na mal. J. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Navrhovateľ zároveň podal návrh vo veci samej. Svoj návrh odôvodil tým, že je starým otcom mal. J.. Matkou maloletej je jeho dcéra J. R., ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. Mal. J. pochádza z partnerského vzťahu J. R. a K. U.. Rozsudkom Okresného súdu M. na Q. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 09.11.2010 súd určil, že K. U. je otcom mal. J.. Rodičia od narodenia maloletej nežili v spoločnej domácnosti. Matka sa s mal. J. presťahovala do domácnosti navrhovateľa, kde spoločne bývali do úmrtia matky. Navrhovateľ je rozvedený od roku 1982. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Mal. J. tu má k dispozícii svoju izbu. Bytové podmienky sú vyhovujúce. Spoločne mali vytvorené dobré vzájomné vzťahy. Dcére pomáhal pri výchove a starostlivosti o mal. J.. Mal. J. je žiačkou 8. ročníka ZŠ H.. V škole dosahuje priemerné školské výsledky. Do školy chodí pravidelne. Zdravotný stav má dobrý. Majú vytvorený veľmi dobrý vzťah. Ako starého otca ho rešpektuje, pomáha mu. Maloletá pomáha pri bežných domácich prácach aj v záhrade. Otec sa o maloletú nezaujíma. Maloletá otca vôbec nepozná, nemá k nemu vytvorený žiadny vzťah. Navrhovateľ
ja starobný dôchodca, poberá mesačne 310,- eur starobný dôchodok. Navrhovateľ má aj živnosť ako vodoinštalatér. Zdravotný stav navrhovateľa je dobrý, primeraný jeho veku.
Okresný súd Skalica uznesením (predbežným opatrením) č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX dočasne zveril maloletú J. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej J. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2016.
Otec sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
Kolízny opatrovník s návrhom navrhovateľa súhlasil.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupcu kolízneho opatrovníka, úmrtným listom, rozsudkom Okresního spudu M. nad Q. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, správou K. H., daňovým priznaním za rok 2015, rodným listom a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že je starým otcom mal. J.. Ešte za života jeho dcéry, teda matky mal. J. všetci traja žili v spoločnej domácnosti. Potom čo matka mal. zomrela starostlivosť o mal. J. už zabezpečuje sám. Túto starostlivosť zabezpečuje riadne. Býva s mal. J. sám. Nikto iný tu s nimi nebýva. Otec sa o maloletú absolútne nezaujíma. Vôbec sa ani nepoznajú. Mal. J. je žiačkou 8. ročníka ZŠ v H.. Je zdravým dieťaťom. Výdaje na ňu sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby a podobne. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa. navrhovateľ je starobný dôchodca, starobný dôchodok má vo výške 310,- eur mesačne. Popritom sa snaží si privyrobiť. Je živnostníkom, zarobí cca 500-600,- eur mesačne. Otec výživné na mal. neplatí. Toto výživné neplatil nikdy.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že situáciu v rodine dobre poznajú. Starý otec riadne zabezpečuje starostlivosť o mal. J.. V podstate spolu vyrastali, bývali spolu ešte keď matka maloletej žila. Biologický otec s mal. nemajú vybudovaný žiadny vzťah. O mal. sa nezaujíma. Takisto poskytujú súčinnosť a pomoc pri riešení problémov ak by nejaké vznikli. Spolupráca so starým otcom je dobrá. Navrhol, aby súd návrhu vyhovel s účinnosťou od úmrtia matky
Z úmrtného listu súd zistil, že matka mal. J. zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Rozsudkom Okresního spudu M. nad Q. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 09.11.2010 súd určil, že K. U. je otcom mal. J.. Mal. J. bola zverená do výchovy matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. J. sumu 1.000,- Kč mesačne.
Zo správy mesta Holíč súd zistil, že navrhovateľ býva v 3-izbovom rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve, tu býva spoločne s mal. J.. Navrhovateľ je starým otcom mal. J., poberá starobný dôchodok, popri dôchodku si privyrába. Mal. J. je žiačkou 8. ročníka ZŚ, nie je problémové dieťa, svojho starého otca rešpektuje. Otec maloletej žije v M. nad Q.. O maloletú sa nezaujíma, nepoznajú sa. Maloletá má u starého otca vytvorené dobré podmienky pre svoj život a zdravý vývin, má svoju vlastnú izbu a všetko čo potrebuje. So starým otcom si rozumie, majú medzi sebou vybudovaný pekný vzťah. Starý otec sa na maloletú v škole informuje na jej prospech a správanie.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby: E. R. za rok 2015 mal súd preukázané, že základom dane bola suma X.XXX,XX eur a daň bola vo výške 0,00 eur.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že navrhovateľ poberá starobný dôchodok vo výške 310,90 eur mesačne.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol v zmysle § 45 Zákona o rodine podaný dôvodne. Súd v rámci vykonaného dokazovania zisťoval jednak pomery na strane rodičov maloletej, splnenie zákonných predpokladov na strane navrhovateľa a záujem maloletého dieťaťa. Matka maloletej zomrela dňa XX.XX.XXXX. Otec maloletej žije v M. nad Q., o maloletú sa nezaujíma, maloletá ho ani nepozná, výživné neplatí. Otec sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril. Po smrti matky starostlivosť o mal. J. prevzal navrhovateľ, ktorý je starým otcom maloletej. V spoločnej domácnosti žili ešte pred smrťou matky. Túto starostlivosť chce navrhovateľ aj naďalej zabezpečovať. Navrhovateľ je v súčasnosti osobou, ktorá fakticky vykonáva starostlivosť o maloletú. Má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o mal. dieťa. Navrhovateľ zabezpečuje starostlivosť o maloletú riadne. U navrhovateľa sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa. Maloletá ho rešpektuje, poslúcha, nie sú s ňou výchovné problémy. Majú spolu vytvorený dobrý vzťah. Šetrením pomerov v rodine navrhovateľa neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovateľ spoločne s maloletou bývajú v 3-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ je po zdravotnej stránke spôsobilý vychovávať maloleté dieťa. Súd má za to, že u navrhovateľa sú dané zákonom stanovené predpoklady na to, aby mohol riadne zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, a preto mu zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľovi týmto zverením maloletej do jeho starostlivosti súčasne vzniká povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia a právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti, teda výšky výživného súd pri určovaní výšky výživného matky na mal. J. prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočností, že príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť, nie je súdu známy. Z toho dôvodu súd určil otocvi povinnosť platiť výživné na mal. J. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z.), čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. nezamestnaný, atď. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z., sumy uvedené v § 2 (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Takto určené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 02.11.2015, teda odo dňa úmrtia matky maloletej. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo súdom určené od 02.11.2015 vo výške 30 % zo sumy životného minima a vzhľadom na to, že otec neprispieval na výživu maloletej vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 137,75 eur za čas od 02.11.2015 do 31.03.2016, ktorý povolil súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok súd
určil súčtom dlžných súm za jednotlivé mesiace. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za 29 dní dní mesiaca 11/2015 v sume 26,23 eur (27,13/30x29), za mesiace 12/2015 až 3/2016 v sume 108,52 eur (27,13x4), spolu teda 134,75 eur.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)