Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-659-2015.pdf
PDF · 104.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/659/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou, v právnej veci navrhovateľa: U. C. Z..G.., G. K. X, H., V.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Vratislav Štefek, advokát, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcovi: X./. N. Y., T.. XX.XX.XXXX, B. XX, Y., X./. F. F., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX, v konaní o zaplatenie 536,97 € s prísl. a zmluvnú pokutu, takto
rozhodol:
Odporcovia v l. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 289,97 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 289,97 € od 29.1.2013 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 50.- €, vždy do 10. dňa každého kalendárneho mesiaca až do zaplatenia, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcom rozsahu návrh z a m i e t a.
Odporcovia v l. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vratislava Štefeka, advokáta v Bratislave trovy konania vo výške 26,09 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 06.11.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť sumu 536,97 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 536,97 € od 29.01.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu spolu vo výške 85,80 € a nahradiť trovy konania. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že s odporcami uzatvoril dňa 19.04.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520120398 na čiastku 650 €, za odplatu 247 €. Keďže odporcovia do dňa podania žaloby na súd uhradili len sumu 360,03 €, navrhovateľ si uplatnil dlžnú sumu vo výške 536,97 €, zmluvnú pokutu vo výške 85,80 € a zákonný úrok z omeškania. Podaním doručeným súdu dňa 02.03.2016 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že suma odplaty za poskytnutie úveru v celkovej výške 247 € pozostáva z úroku vo výške 20 % z istiny, t. j. vo výške 130 € a z odmeny vo výške 18 % z poskytnutej istiny, t. j. vo výške 117 €. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2016 sa nezúčastnila odporkyňa v 2. rade, ktorá svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila podaním, doručeným súdu dňa 11.03.2016, pojednávanie nežiadala odročiť, preto súd konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne v 2. rade.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu, konkrétne s listinami predloženými účastníkmi konania a s ostatným spisovým materiálom a rozhodol po zistení tohto skutkového stavu veci:
Navrhovateľ uzavrel dňa 19.04.2012 s odporcom v 1. rade ako dlžníkom a odporkyňou v 2. rade ako spoludlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520120398 na čiastku 650 €, za odplatu vo výške 247
€. Zmluvou sa odporcovia v 1. rade a v 2. rade zaviazali celkovú čiastku vo výške 897 € uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,25 € a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odporcovia v 1. a v 2. rade do dňa podania žaloby na súd uhradili celkovo sumu 360,03 €, pričom posledná úhrada v sume 45 € bola zaplatená dňa 12.07.2013. Oznámením zo dňa 26.06.2013 navrhovateľ odporcovi v 1. rade a odporkyni v 2. rade oznámil, že ku dňu 28.01.2013 došlo k zosplatneniu ich záväzku, a to z dôvodu omeškania so splácaním. Navrhovateľ si okrem žalovanej istiny 536,97 € s prísl. uplatnil voči odporom aj zmluvnú pokutu vo výške 85,80 € a trovy konania.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 502 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 503 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) Zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 (písm. a)); neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) (písm. b); v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (písm. d).
Ustanovenia zákona č. 126/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 126/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 19.04.2012 uzavrel navrhovateľ s odporcami v 1. a 2. rade Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520120398, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky, na základe ktoreých poskytol navrhovateľ odporcom úver vo výške 650 € za odplatu vo výške 247 €, ktorá sa skladá z úroku vo výške 20% z istiny a odmeny vo výške 18% z istiny úveru. Celkovo sa odporcovia zaviazali vrátiť 897 € v 13 splátkach, pričom prvé tri splátky sa zaviazali zaplatiť vo výške 3,25 € a ďalších 10 splátok vo výške 88,73 €. V zmluve bola uvedená na prvej strane priemerná RPMN 45,23 % a v pripojených Obchodných podmienkach vo výške 67,70 %. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzatvorení zmluvy a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Účastníci sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas po uplynutí troch mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. V konaní mal súd preukázané, že odporcovia z poskytnutého úveru zaplatil sumu 360,03 €.
Na pojednávaní dňa 30.3.2016 odporca v 1 rade pred súdom potvrdil, že uzavreli s odporkyňou v 2. rade, ktorá je jeho svokrou, uvedenú zmluvu, bol im poskytnutý úver v hotovosti vo výške 650 € pri podpise zmluvy, financie aj prevzal on, aj použil na svoje účely, vykonal sám aj splátky úveru, ako uviedol navrhovateľ, pretože sa s odporkyňou v 2. rade dohodli, že on zaplatí celý dlh z úveru kvôli úveru sa aj narušili medzi nimi vzťahy. Prehlásil, že je ochotný zaplatiť navrhovateľovi dlh, ale požiadal o splátky po 50 € mesačne vzhľadom na to, že je nezamestnaný ( pre nevyplácanie mzdy dal výpoveď u posledného zamestnávateľa) a momentálne je bez príjmu.
Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver odporcom ako fyzickým osobám, ktoré nekonali v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcov, ktorí obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť, ani neovplyvnili. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru
tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je postačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru. Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 45,23 % platnú ku dňu podpisu zmluvy. Naviac sa v Obchodných podmienkach zmluvy uvádza iná výška RPMN „pri splatnosti 13 mesiacov 67,70%“, ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Takáto formulácia zmluvy a obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Uvedenie RPMN má obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva, ani povinnosti, jej riadne uvedenie je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere.
Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti istiny 289,97 Eur, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 650 €, od ktorej odčítal zaplatené splátky 360,03 Eur. V prevyšujúcej časti istiny, teda v časti odplaty a úroku vo výške 247 € s príslušenstvom z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol a priznal navrhovateľovi sumu 289,97 € (650 poskytnutých mínus 360,03 zaplatených €).
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 (vychádzajúc z príslušných prechodných ustanovení) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko odporcovia ako dlžníci neuhradili jednotlivé splátky úveru v lehote ich splatnosti, súd ich zaviazal zaplatiť navrhovateľovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania vo výške ustanovenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stal splatným celý úver až do zaplatenia, pretože ich omeškanie trvá. Súd zamietol návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 85,50 € (t.j. mesačne po 21,45 € x 4 mesiace, začínajúc mesiacom január 2013 do apríla 2013) s poukazom na skutočnosť, že táto zmluvná pokuta je uvedená len v obchodných podmienkach na zadnej časti zmluvy o úvere. Je nesporné, že nárok navrhovateľa, ktorý si uplatňuje v zmysle všeobecných zmluvných podmienok, nebol v zmluve individuálne dohodnutý. Súd preto považoval dojednanie v článku 3. Obchodných podmienok, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3% z istiny za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naviac súd chce poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, ktoré
sa uplatňujú v spoločnosti. Z citovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % za každý aj začatý mesiac omeškania, a to vždy z celej istiny. Takúto dohodu o zmluvnej pokute súd považuje za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžník je povinný platiť vždy rovnakú zmluvnú pokutu z celej výšky istiny poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, kedy počas trvania záväzkového vzťahu porušil svoju zmluvnú povinnosť, t.j. kedy sa dostal do omeškania, ako aj bez ohľadu na to, akú sumu už na poskytnutej istine úveru zaplatil. Navrhovateľ si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo bol tiež dôvod na zamietnutie návrhu v tejto časti.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. na základe žiadosti odporcu v 1. rade a s prihliadnutím na jeho súčasné osobné a zárobkové pomery, ako aj pomery odporkyne v 2. rade, ktorá je momentálne evidovaná na úrade práce, rozhodol o platení istiny a príslušenstva v mesačných splátkach po 50,- eur, s tým, že určil aj podmienky zročnosti dlhu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že omeškanie odporcov s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Navrhovateľ si vo vyčíslení trov právneho zastúpenia uplatnil titulom odmeny a režijného paušálu sumu vo výške 134,22 €, a to podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za tri úkony právnej služby á 36,52 € a režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2014 á 8,04 € a za jeden úkon právnej služby v roku 2016 vo výške 8,58 €. Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z., o cestovných náhradách, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky.
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 283/2002 Z. z., o cestovných náhradách, sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Podľa § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z., o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Jedna šesťdesiatina výpočtového základu v roku 2016 predstavuje sumu 14,30 €. Právny zástupca navrhovateľa podľa predložených dokladov cestoval na pojednávanie motorovým vozidlom zn VOLKSWAGEN, VW s priemernou spotrebou podľa technického preukazu 7 l/ 100 km. Súd vychádzal zo vzdialenosti Stará Ľubovňa - Košice a späť 200 km a z ceny za liter paliva vo výške 1,024 €.
Titulom náhrady cestovného si navrhovateľ uplatnil sumu 50,93 € a titulom náhrady za stratu času sumu 100,10 €, nakoľko jeho právny zástupca cestoval na pojednávania zo Starej Ľubovne do Košíc dňa 30.03.2016, t.j. 7 polhodín po 14,30 €.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Celková náhrada trov konania titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľa predstavovala aj s DPH sumu 342,30 €. Aj keď si vo vyčíslení trov konania advokát zastupujúci navrhovateľa neuplatnil trovy za zaplatený súdny poplatok vo výške 37 €, (iba v návrhu bez vyčíslenia), tieto trovy vyplývajú z obsahu spisu a zaplatil ich navrhovateľ na účet Okresného súdu Košice I, kde podal pôvodne návrh. V súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. mu patrí náhrada aj týchto trov. Spolu výška náhrady trov so započítaním 37 € za zaplatený súdny poplatok by v prípade plného úspechu navrhovateľa predstavovala 379,30 €. So zreteľom na zamietnutie návrhu nad priznanú sumu 289,97 €, mal navrhovateľ vo veci úspech vo výške 46,56% a neúspech vo výške 53,44 %. Miera jeho úspechu podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (46,56 % - 53,44 %), je 6,88 %, preto súd zaviazal odporcov nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 26,09 € (6,88 % zo sumy 379,30 €).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.