Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. Č.Á., H.. X.X.XXXX, C. V. Z., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D.É., E. Č.. X, D., dieťaťa rodičov - matky: Z.. P. F.P. Č., H.. XX.X.XXXX, X. Č.. XX, D., K. Q., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, Lipová č. 1, Humenné, Slovenská republika, a otca: U. Č.X., H.. XX.X.XXXX, A. Č.. XXX/XX, Č. C., Č. Q., R..Č.. D. N. Č.. XXX, XXX XX D. K., Č. Q., o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -141 zo dňa 5. januára 2016, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zvýšení výživného na maloletú, o zaostalom výživnom a o trovách konania.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhu matky maloletého dieťaťa a zmenil rozsudok Okresného súdu v Č. C. sp.zn. zo dňa 4.2.2002 v časti výšky výživného pre maloleté D. Č., H.. X.X.XXXX, tak, že zvýšil výživné zo sumy 1.000,- Kč na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré otca zaviazal platiť k rukám matky od podania návrhu dňa 22.8.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Konanie vo veci určenia výživného tri roky spätne pred podaním návrhu zastavil. Dlžné výživné za obdobie od 22.8.2014 do 5.1.2016 vo výške 1.087,63 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Okresný súd vo veci zvýšenia výživného rozhodol podľa ustanovení § 26 a § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení na základe vykonaného dokazovania. Okresný súd považoval za nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá je študentkou osemročného gymnázia, v súvislosti s čím vzrástli náklady na jej výchovu a výživu. Doterajšie výživné vo výške 1.000,- Kč je nepostačujúce na uspokojenie základných potrieb. Otec jej nad rámec určeného výživného ničím neprispieva. Súd zobral do úvahy zmenu pomerov na strane povinného otca, ktorému pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, na ktoré platí výživné takmer o 60,- Eur vyššie ako v prípade maloletej D.. Povinný otec maloletého dieťaťa nepreukázal v konaní svoje zdravotné problémy, pre ktoré si nevie nájsť adekvátne zamestnanie. Nepreukázal dôvod pôžičky v sume 700.000,- Eur, ktorú podľa jeho tvrdení spláca a tiež nepreukázal ako naložil s výťažkom z predaja nehnuteľnosti - bytu.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal výrok rozsudku, ktorým súd určil dlžné výživné a povinnosť otca ho splatiť do šiestich mesiacov popri bežnom výživnom. Domnieva sa, že okresný súd neprihliadol pri rozhodnutí k podstatnej skutočnosti, a to, či je vôbec reálne schopný plniť stanovenú výšku zaostalého - dlžného výživného vo výške 1.087,63 Eur, t.j. cca 30.460,- Kč a 5.100,- Kč po šesť mesiacov spolu s bežným výživným 100,- Eur, t.j. 2.800,- Kč, ktoré má dobrovoľne platiť k rukám matky maloletej. Požadované zvýšené výživné navyše o splácanie nedoplatku na výživnom v celkovej výške 33.460,- Eur neodpovedá jeho finančným možnostiam. Podstatne zasiahne i štandardnú úroveň domácnosti rodičov, ktorí ho v súčasnosti finančne podporujú. Ako dôvod svojej nemajetnosti uviedol nulovú možnosť získať trvalé zamestnanie na dobu neurčitú s možnosťou získať primeranú výšku zárobku, ktorá by zaručovala, že bude môcť požiadať o bankovú pôžičku alebo úver za účelom splnenia všetkých vyživovacích povinností, vrátane vlastných nutných osobných a životných potrieb. Prácu, ktorú by bol schopný robiť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a zdravotné postihnutie nenašiel v okruhu 60 km od miesta jeho trvalého bydliska. Od roku 2015 nie je ani vedený ako uchádzač o zamestnanie Úradom práce v Č. C.. Podpora mu nebola poskytovaná z dôvodu, že na ňu nemá právny nárok. Nemá ako otec žiadnu vedomosť o životných a študijných potrebách dcéry, alebo o jej osobných záujmoch. Hodnoty a druhy výdavkov, popísané matkou v návrhu, nepovažuje za stále a pravidelné, nutné a nemenné mesačné výdavky. Matka ho od roku 2011 ani raz nekontaktovala so žiadosťou o uhradenie akéhokoľvek preukázaného finančného príspevku na vzniknuté mimoriadne výdavky v prospech dcéry, ktorý by samozrejme neodmietol. Rozhodnutie o povinnosti zaplatiť dlžné výživné považuje odvolateľ za prísne a ustanovenie o dĺžke doby priznania zaostalého výživného pre maloleté dieťa za nie kogentné. Od roku 2014 v žiadnom prípade nikdy nepodstúpil neprimerané majetkové riziko, ktoré by ohrozilo jeho finančnú situáciu a domácnosť rodičov, najmä nariadením a vykonaním exekúcie na osobný majetok. Podľa názoru odvolateľa nedošlo v novej rodine matky maloletého dieťaťa v období od 2014 do súčasnej doby k podstatnej zmene finančných pomerov, spočívajúcej v znížení životnej úrovne matky aj maloletej dcéry. Matka pred podaním návrhu na zvýšenie výživného nijako neavizovala, že by došlo k podstatnému alebo neúmernému zvýšeniu nárokov na výdavky a potreby maloletej dcéry. Ak by sa tak stalo, bezpochyby by jej dobrovoľne vyhovel a uzavrel s matkou mimosúdnu dohodu bez toho, aby musela byť podávaná súdna žaloba. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd objektívne posúdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o uložení povinnosti splatiť dlžné výživné za obdobie od 22.8.2014 do 5.1.2016 do šiestich mesiacov, keďže tento záväzok nie je schopný riadne splniť bez ďalšieho zadĺženia, alebo vzniku druhotnej platobnej neschopnosti. Skončí v situácii stavu núdze. Akékoľvek finančné prostriedky sa stanú nedobytné pre neho, celú rodinu a v neposlednom rade i na platby výživného pre maloleté tri deti. K vyživovacej povinnosti na maloletých synov uviedol, že má od roku 2014 ústnu dohodu s ich matkou, že výživné hradí podľa svojich možností. Chápe jeho životnú situáciu tak, že v rámci tejto dohody dlžné čiastky uhradí akonáhle sa podstatne zmenia jeho finančné pomery. Odvolateľ namietol neúmerné časové omeškanie sa súdu s rozhodnutím o návrhu matky odo dňa jeho podania a tiež postup okresného súdu vo veci. Okresný súd neobjektívne a nesprávne posúdil a zhodnotil účastníkmi konania predložené dôkazy, pričom jeho dôkazy považoval za málo vierohodné a nedostatočne preukazujúce jeho tvrdenia. Nemá záujem robiť matke maloletej dcéry problémy. Je ochotný dobrovoľne hradiť výživné, aj mimoriadne dobrovoľne prispievať nepravidelne čiastočne na vzniknuté mimoriadne a preukázané výdavky pre školské potreby, či mimoškolské záujmy maloletého dieťaťa, za podmienky, že o úhradu bude požiadaný matkou, a to všetko s prihliadnutím na jeho súčasné majetkové možnosti. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s výnimkou výroku o dlžnom - zaostalom výživnom za obdobie od 22.8.2014 do 5.1.2016, v ktorom žiadal návrh matky zamietnuť s tým, že súd žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Navrhla na základe správne zisteného skutkového stavu rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť.

Na podklade podaného odvolania otca maloletého dieťaťa, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním napadnutom výroku a tiež nadväzujúcom výroku o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom na maloleté dieťa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ a § 214 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.

Odvolací súd prioritne konštatoval svoju právomoc na konanie a rozhodovanie o zmene cudzieho rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa obvyklého miesta pobytu oprávneného

- bydliska maloletého dieťaťa na základe Nariadenia Rady č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve,

uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti zo dňa 18. decembra 2008, účinného od 18. júna 2011, v zmysle jeho ustanovení článku 2 a 3 v spojení s § 103 O.s.p..

Podľa § 62 ods.1, 2, 4, 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 veta prvá a ods.3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania, je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia, s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná a trvalá zmena okolností (teda nie zmena prechodného charakteru) na jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom vydania skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie či zníženie zárobku niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovaných osôb a podobne. Vyživovacia povinnosť vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa, a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinnými sú v tomto prípade rodičia dieťaťa. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti, sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade maloletej D. Č., a to vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, záujmy, ako aj majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti povinného - otca oprávnenej. Pri skúmaní možností a schopností povinného, ktoré sú určujúcimi kritériami stanovenia výšky výživného, súd skúma a prihliada na jeho možnosti, majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti. Majetkové pomery pritom treba chápať pojmovo v širších súvislostiach, nakoľko v sebe zahŕňajú nielen zárobkové pomery, ale i životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa podľa práva a možností rodičov podieľajú ich deti. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, určuje sa rozsah vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho maloletého dieťaťa, majú obaja rodičia dieťaťa rovnocenne.

Odvolací súd na základe preukázaných skutočností sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, vrátane jeho dôvodov. Z obsahu spisovej dokumentácie vyplýva, že k výraznej a trvalej zmene pomerov, ktorá jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného, kde za 15 rokov od posledného určenia výživného došlo na strane oprávneného maloletého dieťaťa - D.. Už len z dôvodu jej prirodzeného vývoja, vzrástli náklady spojené s výchovou a výživou, navýšené ešte o výdavky súvisiace so štúdiom na strednej škole. Túto skutočnosť ani jeden z účastníkov konania nerozporuje. Z predloženého spisu vyplýva, že v období rozhodnom v prípade poslednej úpravy výživného pre uvedené maloleté dieťa rozsudkom Okresného súdu v Č. C.A. pod č.k. -21 zo dňa 30.11.2001, povinný otec bol zamestnaný s príjmom približne 4.400,- Kč mesačne a matka poberala materský príspevok na maloletú D. v sume 2.409,- Kč,- Eur. Otcovi od doby posledného rozhodovania o výživnom pribudla vyživovacia povinnosť k dvom maloletým synom, ktorých má so v súčasnosti už ďalšou exmanželkou a na ktoré prispieva výživným v sume 2.500,- Kč pre každého. Otec podľa jeho tvrdení žije u svojich rodičov v Č. Q., nepracuje a nepoberá sociálnu výpomoc, resp. podporu v nezamestnanosti z

dôvodu, že mu na ňu nevznikol právny nárok. Otec sa na výchove a výžive maloletej dcéry preukázateľne nijako ináč, než súdom určeným spôsobom nepodieľa. Iný ďalší majetok u otca preukázaný nebol, rovnako ako ani žiadne iné skutočnosti, preukazujúce jeho sociálnu i finančnú odkázanosť, na ktorú poukazoval počas konania.

Pre rozhodnutie súdu je pritom rozhodujúci stav pomerov v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods.1 O.s.p.), ktorý vychádza z dlhšie trvajúceho stavu pred vyhlásením rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané vážne dôvody na strane otca maloletého dieťaťa, ktoré by bránili plneniu vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Len nepodložené tvrdenia otca maloletého dieťaťa nevyhodnotil odvolací súd ako dostatočne relevantné vo vzťahu k povinnosti rodiča starať sa a vyživovať svoje dieťa do času, kým toto nie je schopné samé sa živiť. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa vychádza aj zo skutočnosti, ktorú povinný otec nepoprel, že odpredajom bytu získal v roku 2014 finančnú hotovosť. Pri nakladaní s týmto svojím majetkom musí povinný rodič v zmysle zákonných ustanovení uprednostniť úhradu výživného na maloleté dieťa pred inými svojimi i ďalšími osobnými výdavkami. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade maloletej D. Č. nedošlo k úprave výšky výživného za obdobie takmer pätnástich rokov, odvolací súd ako vecne správne vyhodnotil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o určení začiatku zmeny vyživovacej povinnosti minimálne odo dňa podania tohto návrhu. Preto následne správne určil okresný súd aj obdobie, za ktoré vznikol povinnému otcovi na výživnom pre maloleté dieťa do rozhodnutia súdu dlh a správne vypočítal aj dlžnú sumu výživného, ktorej splatenie povinnému otcovi povolil vo vopred neurčených splátkach po dobu šiestich mesiacov.

K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné z hľadiska hmotnoprávneho poukázať a zdôrazniť zákonnú zásadu, vyjadrenú povinnosťou rodičov spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti a starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojich maloletých detí, ktorá platí pre oboch rodičov dieťaťa rovnocenne. Citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine vychádzajú zo spoločnosťou daného základného predpokladu, že rodičia si budú voči svojim deťom plniť povinnosti dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou. Pre prípad, žeby to tak nebolo, sú všetky rodičovské práva a povinnosti upravené zákonom, ktorý zabezpečujú dieťaťu pomoc oboch rodičov od jeho narodenia až do nadobudnutia plnoletosti, resp. v prípade vyživovacej povinnosti do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok pre výživu po celú dobu existencie subjektov právneho vzťahu.

Na základe vyššie uvedeného, považuje odvolací súd určené mesačné výživné za daných podmienok za primerané vzhľadom k schopnostiam a možnostiam povinného otca, ktorý je schopný, bez preukázaných obmedzení vlastnými možnosťami toto zabezpečiť, ako aj najmä vzhľadom k zvýšeným potrebám maloletého dieťaťa, u ktorého od poslednej úpravy výživného súdom uplynula neprimerane dlhá doba 15 rokov. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a rovnako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania, potvrdil ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p.. Odvolací súd je toho názoru, že rozsudkom otcovi sa poskytne pomerne dlhá doba 6 mesiacov na splatenie dlžníka výživného. Je na otcovi, aby z hľadiska svojich možností našiel spôsob, ako zvýšené výživné a dlžné výživné zaplatí. Je v schopnostiach a možnostiach otca zvýšené výživné aj dlh splatiť.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu, pričom takým konaním je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.