Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-446-2013.pdf
PDF · 88.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/446/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci navrhovateľa: M. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. J. Q. T., D. X, adresa pre doručovanie Q.É. J. Q. T., H.. X. XX zastúpený matkou S. U., U. H.. X. XX, Q. J. Q. T. a právnym zástupcom JUDr. Soňou Miškovičovou, advokátkou, so sídlom Čsl. Armády 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti odporcovi J. U., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U., zast. opatrovníčkou U. U., U. Q. U. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, uložená rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 5P/109/2009-41 zo dňa 30.11.2009, s účinnosťou od 01.12.2013, sa zrušuje.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom došlým súdu dňa 20.11.2013 žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť voči odporcovi, určenú rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.11.2009, č.k.5P/109/209-41. Uviedol, že odporca v minulom školskom roku ukončil školskú dochádzku - naposledy navštevoval Špeciálnu základnú školu na ul. J.Kollára v Novom Meste nad Váhom a nebude sa ďalším štúdiom pripravovať na budúce povolanie. O zrušenie žiadal z dôvodu, že je schopný sám sa živiť. Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 373,50 Eur mesačne. Z toho platí výživné vo výške 70,- Eur, 10,11 Eur elektriku, 52,40 Eur obedové lístky, 21,91 Eur lieky, 73,94 Eur za služby správcovi, 14,80 Eur fond opráv, 7,- Eur záloha na plyn.
Z výsluchu opatrovníka odporcu súd zistil, že s návrhom nesúhlasí.
Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C/446/2013-48 zo dňa 11.02.2015 návrh v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej právnej veci nebolo nateraz preukázané, že na strane odporcu ide o znevýhodnené dieťa, ktoré má objektívnu nemožnosť živiť sa samostatne z dôvodu svojho zdravotného postihnutia. Vykonaným dokazovaním bolo súdom prvého stupňa zistené, že odporca získal vzdelanie poskytované špeciálnou základnou školou, v škole dosahoval dobré výsledky a úspešne zvládol aj prijímacie pohovory na odborné učilište, odbor murárske práce, kam ale nenastúpil. Dôvod prečo sa tak stalo súd prvého stupňa nezisťoval. Súd prvého stupňa ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že odporca nebol uznaný invalidným, pričom bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % a rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava mu zamietli žiadosť o invalidný dôchodok. Z uvedených zistených skutočností je nateraz dôvodné usudzovať, že schopnosť odporcu samostatne sa živiť nie je vylúčená, ale len obmedzená, a aj to nie v značnej miere. Príslušný štátny orgán, ktorý posudzuje mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti osôb vyjadril túto mieru poklesu
na 20 %. Aj z lekárskej správy MUDr. Ehsanovej, na ktorej záveroch postavil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie, vyplynulo, že odporca je schopný zamestnať sa, vykonávať jednoduché úkony, ale len pod vedením a trvalým dozorom druhej dospelej osoby. Za takto zisteného skutkového stavu je potom právny názor súdu prvého stupňa vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, že odporca nie je schopný pre svoje zdravotné postihnutie sám sa živiť a preto trvá vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako jeho otca, predčasný a nesprávny. Súd prvého stupňa doplní dokazovanie na posúdenie schopnosti odporcu sám sa živiť. Za týmto účelom zabezpečí lekárske správy a rozhodnutia, ktoré sa týkajú posudzovania invalidity odporcu a pokiaľ na ich základe nedokáže sám, bez ďalšieho odborného posúdenia, urobiť záver o schopnosti odporcu sám sa živiť, osloví za účelom vyriešenia tejto otázky príslušného posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorý odporcu v súvislosti s posudzovaním jeho invalidity vyšetroval, prípadne za týmto účelom nariadi aj znalecké dokazovanie. V tomto smere bude potrebné ďalej zistiť dôvod, pre ktorý odporca nenastúpil na štúdium na odbornom učilišti, odbor murárske práce a posúdiť, či vzhľadom na zdravotné možnosti odporcu by bolo možné uvažovať o úspešnom ukončení tohto štúdia odporcom a jeho následnej zárobkovej činnosti v tomto odbore. Po takto doplnenom dokazovaní súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti na odporcu opätovne rozhodne.
Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, ich výsluchom a výsluchom svedka MUDr. N. N. na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/109/209-41 zo dňa 30.11.2009 bola naposledy určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi sumou 70,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2009. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. J. za obdobie od 01.09.2009 do 30.11.2009 vo výške 130,35 Eur súd povolil otcovi splácať po 5,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2010.
Z výsluchu zástupcu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ má problémy vyjadrovať sa, operovali mu hlavu, trpí epilepsiou. Je poberateľom invalidného dôchodku. Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 373,50 Eur.
Z lekárskej správy MUDr. Ehsanovej zo dňa 16.04.2014 je zrejmé, že odporca je osoba s chudobnou slovnou zásobou, úsečnými málo obsažnými odpoveďami, dlhá reakčná doba odpovedí. Je orientovaný časom aj priestorom, ale málo praktický v denných činnostiach, žiadna motivácia, nemá žiadne pracovné návyky. Často sa počas štúdia na škole utiekal do rôznych príznakov chorôb, ktorá nebola nikdy objektivizovaná. Trpí rôznymi strachmi až fóbiami. Podľa psychologického vyšetrenia jeho intelekt zodpovedá ľahkému stupňu debility IQ 70. Nie je schopný pochopiť zmysel ani význam súdneho konania a vystupovať pred súdom. Je schopný zamestnať sa, vykonávať jednoduché úkony, ale len pod vedením a trvalým dozorom druhej dospelej osoby.
Súd uznesením č.k. 7C/446/2013-31 zo dňa 08.07.2014 ustanovil opatrovníka odporcovi J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. U. XXX, a to v osobe U. U.K., U. Q. U. XXX, matky odporcu.
Opatrovník odporcu na nariadenom pojednávaní vypovedal, že pokladá situáciu pre ňu za veľmi komplikovanú. Navrhla, aby si odporcu navrhovateľ zobral do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko ona už nevládze. Syn trpí halucináciami. Nedokáže si takmer nič urobiť, tzn., napríklad ho poslala drevo štiepať ani to neurobil a je presvedčená, že si nedokáže ani odkrojiť chleba. Uvažuje, že bude musieť nájsť nejakú inú lekárku, ktorá dokáže jeho zdravotný stav riešiť. Myslí si, že je nevyhnutné, aby sa podrobil operačnému zákroku, nakoľko mu zrejme železo v ruke vadí. Nemôže pochopiť, ako niekto len od stola dá, že niekto má pokles len o 20 %, keď ona si myslí, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje nič robiť. Pamätá si, že boli ešte u JUDr. M. na Krajskom súdu v Trenčíne, tá im odporučila, aby si po polroku podali novú žiadosť. Ona sa aj o toto snažila, avšak pani MUDr. Raclavská jej nevystavila žiadne papiere k takejto možnosti. Uvažovali o tom, že od MUDr. Raclavskej odídu, avšak tá ich žiadosť hodila do koša. Tiež zvažujú aj teraz, že odídu s J. a jej druhom do Bratislavy, lebo takto to už ďalej nejde. Čo sa týka nej, tak ona synovi posiela 100,- Eur mesačne. Je síce na sociálke, ale nech tento súd nezaujíma, aké ona má majetkové a príjmové pomery. Jej pomáha aj pani J.. Odporca je prakticky bezdomovcom. Pohybuje sa v Q. U., pričom jej matka, ktorá má 73 rokov, je ochotná ho prichýliť. Pýta sa, čo robil doteraz jeho otec, prečo jej matka musí sa teraz starať o ich syna a prečo napríklad nemôže bývať u otca.
Zo správy Špeciálnej základnej školy v Novom Meste nad Váhom súd zistil že odporca bol ich žiakom do 30.06.2011.V škole dosahoval dobré výsledky. Získal vzdelanie poskytované špeciálnou základnou školou. V prijímacom konaní v šk. roku 2010/2011 úspešne zvládol prijímacie pohovory do OU Ladce, odbor murárske práce, kde však podľa ich informácií nenastúpil. Opatrovník odporcu v podaní došlým súdu dňa 09.09.2015 uviedol, že i keď odporca bol prijatý na strednú školu, z dôvodu jeho diagnózy nezvládal každodenne dochádzať do školy a ona ako matka toto nevedela zabezpečiť.
Z lekárskeho posudku zo dňa 02.06.2014 vyplýva, že odporca nebol uznaný invalidným, pričom bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 02.07.2014 v zmysle ust. § 263 ods. 15 a § 70 ods. 2 z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 71 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z., zamietli žiadosť odporcu o invalidný dôchodok zo dňa 02.06.2014.
Svedok MUDr. N. N. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že ako všeobecná lekárka pracuje 27 rokov, pričom pôsobí v U., má okolo 2200 pacientov. Pána J. U. zdedila po MUDr. S., ktorý zomrel, a teda v jej starostlivosti je J. U. od mája 2015. Po somatickej stránke ho považuje za zdravého, avšak zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že je nedisciplinovaný, nechodí na kontroly a vzhľadom k tomu, že požíva alkohol, tak si za zhoršenie zdravotného stavu môže hlavne sám. Myslí si, že tento stav bol zapríčinený jednak prostredím, jednak jeho intelektom, ako aj jeho pozitívnemu vzťahu k alkoholu. Z dokumentácie vyplýva, že jeho IQ je 70, čo je podpriemer, pričom má vedomosti o tom, že je v starostlivosti u psychiatričky MUDr. Lúčnej, kde bola diagnostikovaná fóbia, a to či už z ľudí, alebo z výšok. Keďže ide o špecializované ochorenie, ona ako všeobecný lekár sa k tomuto nevie bližšie vyjadriť. Taktiež zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že mal opakované úrazy, ktoré boli spôsobené v ebriéte, tzn., pod vplyvom alkoholu a dôsledkom toho má aj drôty alebo železá v ruke, pričom bola aj plánovaná operácia, avšak J. U. sa nedostavil. Myslí si, že ak by nebol pod vplyvom alkoholu, tak určite by dokázal komunikovať a chápať zmysel tohto konania. Podľa nej prácu robotníka by v pohode zvládal. Tiež si vie predstaviť, že by pracoval pod dohľadom. Od novembra 2013 doposiaľ je zdravotný stav J. U. rovnaký. Podľa jej informácií dôchodok z mladosti u J. U. nepripadá do úvahy, nakoľko takto ani pediater nepostupoval. Ona nemala nijaký dôvod podávať návrh na priznanie invalidného dôchodku a to vzhľadom na jeho zdravotný stav. Podľa starých noriem prichádzali do úvahy tri možnosti, a to ak pokles miery pracovnej schopnosti bol do 30 - 50 %, tak bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ak pokles bol nad 50 % bol priznaný plný. Ak posudkový lekár ohodnotil pokles na 20 %, tak to nepovažuje za dôvod, aby sa mu priznal invalidný dôchodok. Ohľadom protialkoholického liečenia odporcu uviedla, že ambulantne sa toto riešilo. Na ústavnú starostlivosť nedal J. U. súhlas. Považuje ho za alkoholika. K epileptickým záchvatom dochádza práve v dôsledku požívania alkoholických nápojov.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 65 ods. 3 cit. zák. výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 78 ods.1 cit. zák. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je "strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Z priloženého spisového materiálu bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 5P/109/209-41 zo dňa 30.11.2009 bol povinný platiť odporcovi výživné. Odporca ukončil základnú školu, osobne neprejavil záujem o štúdium na strednej škole, na ktorú bol prijatý, žije neusporiadaným a nezodpovedným spôsobom života. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca má problémy s alkoholom. Z výsluchu všeobecného lekára odporcu súd mal za dostatočne
preukázané, že odporca sa vie sám živiť, je schopný vykonávať jednoduchú prácu a za svoj zdravotný stav je si významným spôsobom zodpovedný, keď odmieta zdravotnú starostlivosť. Do úvahy treba vziať aj stanovisko Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že miere poklesu jeho pracovnej schopnosti je len 20 %, teda nie sú splnené ani základné podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Z týchto dôvodov súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu s účinnosťou od 01.09.2014, pretože odporca je schopný sám sa živiť, čím sa skončila vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov spolu s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.