Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2To-65-2022.pdf
PDF · 94.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/65/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného V. F., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného V. F., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. 7. 2022 sp. zn. 3T/7/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14. 9. 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného V. F. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný V. F. (ďalej aj ako „obžalovaný“) uznaný vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že: dňa 13.11.2021 v čase medzi 00:30 - 00:40 hod. ako vodič a držiteľ platného vodičského oprávnenia, viedol osobné motorové vozidlo zn. A. H., evidenčného čísla: K po ceste č. 1/46 smerom od obce V. - H. smerom na K., v obci A. po prejdení ľavotočivej zákruty stratil nad vozidlom kontrolu, prešiel v plnej rýchlosti na pravú krajnicu vozovky, kde narazil pravou časťou vozidla do pevného predmetu do oplotenia domu č. XX., do betónového elektrického, ďalej pokračoval v jazde, pričom narazil do oplotenia domu č. XX, do smerovej tabule, do plynovej prípojky a nakoniec do múra rodinného domu č. XX, kde vozidlo zastalo zadnou časťou mimo vozovky a prednou časťou na vozovke, pričom v tom čase sa vo vozidle nachádzali dve maloleté osoby, a to maloletá L. O. vpredu na strane spolujazdca, nar. XX.XX.XXXX a maloletá L. B., nar. XX.XX.XXXX vzadu za vodičom, ktoré utrpeli drobné zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a ďalej sa vo vozidle v tom čase nachádzal, ako spolujazdec vzadu maloletý A. A., ktorý nebol v tom čase pripútaný bezpečnostným pásom a po náraze uvedeného vozidla do pevného predmetu z tohto vozidla vyletel, dopadol na vozovku vo vzdialenosti cca XX metrov od vozidla, ktorý následkom tejto dopravnej nehody utrpel mnohopočetné zranenia, ktorým dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. na mieste dopravnej nehody podľahol, čím obžalovaný ako vodič porušil ustanovenia § 3 ods. X písm. a), § 4 ods. X písm. c), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tým porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. a), písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obžalovaný bol po dopravnej nehode podrobený dychovej skúške na alkohol prístrojom T. XXXX plus, číslo A XXXXXX, číslo merania XXXX, ktorou bolo zistené, že viedol uvedené vozidlo aj napriek tomu, že mu bola nameraná hodnota 0,63 mg/l alkoholu v dychu.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. j/, písm. k/ Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení V. F., nar. XX. 5. XXXX v K., trvale bytom A. XXX, M. A., nar. XX. 7. XXXX v K., trvale bytom A., Q. armády XX/XX a F. A., nar. XX. 9. XXXX v K., trvale bytom A., Q. armády XX/XX s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. V písomnom odôvodnení odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že mu je ľúto skutku, ktorého sa dopustil a je si vedomý toho, že spôsobil rodine poškodeného doživotnú traumu. Tiež uviedol, že nenamieta ani skutkové zistenia, ani právnu kvalifikáciu, ani výrok o náhrade škody. Poukázal na to, že je slobodným študentom M. univerzity v B., kde skončil druhý ročník a na jeho viaceré zdravotné problémy. Do spáchania skutku viedol riadny život a okrem jedného priestupku za parkovné nemá žiadne záznamy. V inkriminovaný deň išlo o ojedinelý skrat a aj zo znaleckého posudku znalca F.. M. V. vyplýva, že nie je závislý na požívaní alkoholických nápojov, z ktorého dôvodu mu nebolo odporučené uloženie ochranného liečenia. Z. ospravedlňovať svoje konanie, ale v kritický deň požil alkoholické nápoje z dôvodu, že psychicky nezvládol rozchod s priateľkou. Skutok úprimne oľutoval, nahradil spôsobenú škodu a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Zároveň uviedol, že v prípravnom konaní spĺňal podmienky pre konanie o dohode o vine a treste, čo dávalo súdu možnosť pri ukladaní trestu aplikovať ustanovenie § 39 Tr. zák., avšak vzhľadom na nesúhlasné stanovisko prokurátora sa toto nerealizovalo. Namietol nepriznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., že sa doznal k spáchaniu skutku v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, keď urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a navrhol, aby mu túto poľahčujúcu okolnosť odvolací súd priznal. Domáhal sa, aby mu bol odvolacím súdom uložený trest odňatia slobody s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a probačným dohľadom, počas ktorej by chcel súdu preukázať, že sa už trestnej činnosti nedopustí, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, eventuálne navrhol uloženie trestu domáceho väzenia, pričom je ochotný podrobiť sa všetkým povinnostiam a obmedzeniam, ktoré by mu z takého druhu trestu vyplývali. Uviedol, že do rozporu so zákonom sa dostal prvýkrát. Poukázal na prevahu poľahčujúcich okolností a neexistenciu priťažujúcich okolností. Chcel by doštudovať školu, ktorú navštevuje a viesť riadny život. Nepodmienečný trest odňatia slobody považuje z hľadiska budúcej resocializácie za kontraproduktívny. Poukázal na to, že od jeho prepustenia z väzby navštevuje probačnú a mediačnú úradníčku a dodržiava všetky jej pokyny, je teda zrejmé, že probačný dohľad v jeho prípade už v súčasnej dobe spĺňa svoj účel. K naplneniu účelu trestu prispeje i tá skutočnosť, že mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie a takáto kombinácia viacerých trestov zabezpečí naplnenie účelu trestu. V závere navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 Tr. por. rozhodol tak, že podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, písm. j/, písm. k/, písm. n/ Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. mu uloží trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom, eventuálne mu uloží trest domáceho väzenia. V ostatných častiach navrhol ponechať napadnutý rozsudok nezmenený.
Prokurátor a poškodení sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadrili.
Verejné zasadnutie pred krajským súdom bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného splniac zákonné podmienky uvedené v § 293 ods. 7 Tr. por.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania ako aj dôvodov v ňom uvedených. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu obžalovaného v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol v súlade s petitom písomne podaného odvolania zo dňa 28. 7. 2022. Poškodený M. A. na verejnom zasadnutí pred krajským súdom uviedol, že všetko čo chcel povedať, už bolo povedané. Jeho syn mal tiež nárok na život, na štúdium a štyri roky, ktoré obžalovaný dostal, je málo.
Poškodení F. A. a K. Q. sa na verejnom zasadnutí nevyjadrili.
Zástupca krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného vyjadril, že odvolanie bolo podané iba čo do výroku o treste. Stotožnil sa s napadnutým rozsudkom, má za to, že trest bol správne uložený ako nepodmienečný s prihliadnutím na všetky vykonané dôkazy, okolnosti, spôsob a následok spáchaného skutku, ako aj skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, rýchlosťou 170 - 190 km/hod v obci v čase, keď boli vo vozidle prítomné tri maloleté deti, z ktorých jedno zomrelo. Aj po vzhliadnutí poľahčujúcich okolností dospel k záveru, že mu bol správne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a zákaz činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. na doživotie. Navrhol preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou (obžalovaným) podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa je zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, je riadne odôvodnený v zmysle ustanovenia § 168 Tr. por., v rámci ktorého sa súd I. stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste.
Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, keďže proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátor odvolanie nepodali a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie s poukazom na to, že súd I. stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kládol za vinu. Súčasne v tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že pred prijatím vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní dňa 13. 7. 2022 zákonná sudkyňa obžalovaného riadne poučila podľa ustanovenia § 257 Tr. por. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výrok o treste napadnutého rozhodnutia.
Obžalovaný podal odvolanie z dôvodu, že považoval za neprimerane prísne, aby mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody ako prvotrestanému slobodnému študentovi, ktorý viedol riadny život, priznal sa k spáchanej trestnej činnosti, skutok oľutoval, urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, odvolávajúc sa aj na jeho zdravotné potiaže a osobné okolnosti, za ktorých skutok spáchal a žiadal o uloženie trestu odňatia slobody s použitím § 39 Tr. zák. ako podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34 Tr. zák. zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, keď dobrovoľne nahradil škodu (§ 36 písm. k/ Tr. zák.), k spáchaniu trestnej činnosti sa priznal a túto úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tieto nezistil. Z tohto dôvodu postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom stanovej trestnej sadzby uvedenej v § 149 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu z desať rokov na osem rokov, v dôsledku čoho mu ukladal trest v rozmedzí štyri až osem rokov a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní štyri roky, ktorý považoval za primeraný.
Zhodne ako súd I. stupňa i nadriadený súd zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/ Tr. zák., keďže obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 7. 2022 sa priznal k spáchanému skutku, tento oľutoval a dobrovoľne uhradil spôsobenú škodu, ktorú do hlavného pojednávania poškodení vyčíslili. Z týchto dôvodov bolo správne, keď už súd I. stupňa priznal obžalovanému uvedené poľahčujúce okolnosti.
Nadriadený súd konštatuje, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní mohla byť obžalovanému priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný sa od začiatku trestného konania priznával k trestnej činnosti, túto oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho nebolo potrebné
vykonávať dokazovanie k vine v konaní pred súdom. Krajský súd konštatuje, že poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák. môžu byť priznané a zohľadnené aj kumulatívne (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. októbra 2016, sp. zn. 4Tdo 63/2016). Napriek tomu, že obžalovanému mohla byť priznaná táto poľahčujúca okolnosť, odvolací súd nemenil výrok o treste obžalovanému a túto okolnosť nedoplnil, keďže by sa jednalo iba o formálnu úpravu výroku o treste, ktorá skutočnosť by nemala vplyv na výšku a druh uloženého trestu z nižšie uvedených dôvodov.
Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Tr. zák., ani krajský súd žiadne nevzhliadol. Správne preto súd I. stupňa vychádzal z prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami a súčasne správne pri ukladaní trestu postupoval aj podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., v dôsledku čoho mu znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby (štyri až desať rokov) o jednu tretinu a ukladal mu trest vychádzajúc z upravenej trestnej sadzby v rozpätí štyri až osem rokov.
Zhodne ako súd I. stupňa napriek prevažujúcemu pomeru poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (4:0) aj krajský súd je toho názoru, že u obžalovaného neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby pod štyri roky. Preto obžalovanému nebolo možné uložiť trest odňatia slobody nespojený s jeho priamym výkonom s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu využijúc ustanovenie § 39 Tr. zák.
V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že napriek osobným pomerom obžalovaného, ktorý bol doposiaľ bezúhonný, viedol riadny život, riadne študuje na vysokej škole, nebolo možné uvedený právny inštitút využiť s poukazom na okolnosti prejednávaného prípadu. Najmä vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu potom, čo v inkriminovaný večer práve z popudu obžalovaného všetci maloletí pasažieri osobného motorového vozidla požili alkohol a bol to práve obžalovaný, ktorý navrhol napriek požitému alkoholu ísť z Topoľčian do Nitry a po ďalšom požití alkoholu v Nitre opäť do Topoľčian, navyše motorové vozidlo riadil v rozpore s pravidlami cestnej premávky, keď v čase spáchania dopravnej nehody išiel rýchlosťou 170 - 190 km/hod v obci, kde je maximálna dovolená rýchlosť 50 km/hod. Uvedeným spôsobom viedol motorové vozidlo napriek tomu, že vo vozidle sa nachádzali ďalšie tri maloleté osoby, z ktorých jedno po náraze motorového vozidla do pevného predmetu z vozidla vyletelo a na mnohopočetné zranenia následne zomrelo. V dôsledku toho obžalovaný spôsobil neodvrátiteľný následok, keď usmrtil maloletého chlapca. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené okolnosti, nebolo možné obžalovanému ukladať trest po mimoriadnom znížení dolnej hranice trestnej sadzby, nezistiac podmienky podľa § 39 ods. 1 Tr. zák..
Pokiaľ ide o návrh obžalovaného, aby mu bol uložený trest mimoriadne znížený s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. s ohľadom na zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 7. 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 krajský súd konštatuje, že uvedené zjednocujúce stanovisko vychádza z toho, že páchateľovi možno aj v prípade vyhlásenia o vine „per analogiam“ použiť uvedené ustanovenie rovnako ako pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, čo však neznamená, že má na toto zníženie právny nárok a nie je dané obligatórne. Vždy je treba posúdiť individuálne, či je vhodné k takémuto mimoriadnemu zníženiu pristúpiť.
Krajský súd zobral do úvahy aj zásady uvedené v § 34 ods. 1 až ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestného činu a súčasne vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, odradiť iných od páchania trestných činov, vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný si musí uvedomiť, že mu je ukladaný nepodmienečný trest najmä s poukazom na súbeh viacerých nepriaznivých okolností, za ktorých skutok spáchal (alkohol, vysoká rýchlosť) ako i spôsobenie nenapraviteľného následku a pokiaľ má dôjsť na jednej strane k jeho výchove, aby viedol riadny život a na druhej strane aj k odradeniu od páchania trestných činov inými osobami a súčasne ak má trest vyjadriť aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, mu nie je možné uložiť trest iný ako nepodmienečný a to v zákonom stanovenej trestnej sadzbe. Preto nezistil krajský súd ani splnenie podmienok na aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák..
K odvolacím námietkam obžalovaného, že alkohol doteraz užil iba v daný večer z dôvodu rozídenia sa s priateľkou, krajský súd poukazuje na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Eduarda Višňovského z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa ktorého obžalovaný ukončil svoj prvý vážny vzťah s dievčaťom, rozišli sa z iniciatívy priateľky, na čo obžalovaný reagoval adaptačnou poruchou s výraznými úzkostnými symptómami, samovražednými vyhrážkami, v dôsledku čoho mu bola indikovaná ambulantnou psychiatričkou hospitalizácia v psychiatrickej nemocnici, ktorá bola spočiatku rodičmi odmietnutá, pričom uvedený psychický stav riešil obžalovaný nárazovým konzumom destilátov, v dôsledku čoho znalec konštatoval škodlivé užívanie alkoholu bez závislosti. Preto ani uvedenú skutočnosť a nezodpovednosť obžalovaného, ktorý si sadol za volant a viedol motorové vozidlo z Topoľčian do Nitry a následne z Nitry do Topoľčian pod vplyvom alkoholu, nemožno vyhodnotiť v jeho prospech.
Pokiaľ obžalovaný deklaroval v písomných dôvodoch odvolania, že má viaceré zdravotné problémy, ktoré následne dokladoval aj množstvom lekárskych správ, je potrebné uviesť, že tieto sú vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam právne irelevantné a keďže vyššie uvedený znalec uviedol, že ani neurotická porucha - úzkostná a panická porucha, ktorou obžalovaný trpel, nemala žiadny vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku a súčasne vylúčil príznaky patickej či komplikovanej opitosti, rozhodnutie obžalovaného sadnúť si za volant bolo slobodné, dobrovoľné a nemalo žiadny súvis s jeho zdravotným stavom a vyššie uvedenou diagnózou. Preto ani túto skutočnosť krajský súd nevyhodnotil ako okolnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné uložiť obžalovanému trest pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
Krajský súd stotožnil s názorom súdu I. stupňa aj pokiaľ ide o postup podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorým obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v predchádzajúcich desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.
Rovnako správne bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, keďže prejednávaného skutku sa dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a rovnako správne mu bol tento trest uložený na doživotie postupom podľa § 61 ods. 5 písm. b/ Tr. zák., ktoré ustanovenie ukladá súdu obligatórnu povinnosť uložiť takýto druh trestu v tomto rozsahu.
Z dôvodu, že odvolanie nebolo podané čo do výroku o náhrade škody, tento výrok súdu I. stupňa nebol krajským súdom preskúmavaný.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.