Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2P-35-2016.pdf
PDF · 84.62 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-2P/35/2016
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. Y., L.. X.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka Ž. K., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXX/X, XXX XX Y., P..Č.. J. XX F. O., J., L., L., L. XTL, S. a otec X. B., L.. XX.XX.XXXX, P..Č.. Ú. W., o návrhu navrhovateľky: C. Y., L.. XX.X.XXXX, J. J. XXX/X, XXX XX Y., na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd dočasne z v e r u j e maloletého I. Y., L.. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke C. Y., L.. XX.X.XXXX, J. J. XXX/X, XXX XX Y..
Navrhovateľka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a je o p r á v n e n á zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. I. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. I. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 18.3.2016 doručila Okresnému súdu Skalica návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha dočasného zverenia mal. I. Y., nar. X.X.XXXX do svojej náhradnej osobnej starostlivosti od 19.2.2016 a zároveň určenia povinnosti obom rodičom mal. dieťaťa, aby platili na dieťa výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Súčasne s návrhom na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľka podala aj návrh vo veci samej. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia uviedla, že mal. I. pochádza z partnerského vzťahu jej sestry Ž. K. so X. B.. Mal. I. bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky C. Y., neskôr na žiadosť jeho matky bol rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/138/2015 zo dňa 26.10.2015 zverený do osobnej starostlivosti matky a náhradná osobná starostlivosť starej matky bola týmto rozsudkom zrušená. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2016. Maloletý I. v školskom roku 2014/2015 ukončil povinnú školskú dochádzku, navštevoval Špeciálnu základnú školu v Holíči. Jeho študijné výsledky boli slabé, na vyučovaní bol tichý a pasívny. Matka sa o syna priebežne zaujímala, navštevovala ho, brávala si ho do Anglicka na prázdniny. Mali medzi sebou veľmi dobrý vzťah, aj sám I. sa vyjadril, že chce byť s matkou. Matka má v Anglicku síce vytvorené vyhovujúce podmienky, ale mal. I. si v Anglicku nemohol zvyknúť a vrátil sa 19.2.2016 späť do Holíča. Jeho starostlivosť zabezpečuje navrhovateľka, býva v ich spoločnej domácnosti, cíti sa u nich dobre. Aj matka súhlasí s tým, aby bol mal. I. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka je slobodná, nezamestnaná, t.č. práceneschopná. Býva v jednoizbovom
nájomnom byte mesta Holíč. Od príchodu mal. I. do Holíča, matka za ním neprišla napriek tomu, že je za neho v plnom rozsahu zodpovedná. Je preto potrebné, aby sa urýchlene vyriešil problém osobnej starostlivosti o dieťa a jeho zastupovanie v bežných veciach. Zo spisu 6P/138/2015 mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/138/2015 - 38 zo dňa 26.10.2015 súd zveril maloletého I. Y., L.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti jeho matky Ž. K.. Súčasne súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť starej matky C. Y. a otcovi maloletého určil povinnosť prispievať na výživu mal. I. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2016. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že matka podala návrh na zverenie svojho syna do jej osobnej starostlivosti dôvodiac, že vyše roka žije v Anglicku s manželom C. K., kde pracujú a plánujú ostať natrvalo. Majú prenajatý dom, pre syna zariadenú detskú izbu, matka chce žiť so synom, odlúčenie znášajú obaja veľmi ťažko.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby: a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu:, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Mal. I. sa po jeho návrate zo zahraničia ocitol v situácii, keď hrozilo, že ostane bez dohľadu a osobnej starostlivosti dospelej osoby. Maloletý je toho času zverený do osobnej starostlivosti matky, z obsahu návrhu však vyplýva, že matka o syna momentálne starostlivosť nezabezpečuje a ani zabezpečovať nemôže. Matka maloletého žije a pracuje v Anglicku spolu so svojim manželom, kde majú zariadenú spoločnú domácnosť, pričom v predchádzajúcom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6P/138/2015 (v ktorom bol mal. I. zverený do osobnej starostlivosti matky) matka nejavila záujem vrátiť sa na Slovensko, ale naopak mienila v zahraničí zostať natrvalo a chcela tam vychovávať i maloletého I.. Z návrhu vyplýva, že maloletý s matkou odišiel, avšak na podmienky života v zahraničí si nezvykol a z toho dôvodu sa dňa 19.2.2016 vrátil do Holíča bez svojej matky, pričom matka ho odvtedy nenavštívila. Otec nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloletého, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a dlhodobo o maloletého nejaví záujem. Navrhovateľka, ktorá je sestrou matky dieťaťa, si maloletého po jeho návrate vzala k sebe domov, maloletý sa u nej cíti dobre. Maloletý sa momentálne nachádza v starostlivosti navrhovateľky, a nie svojej matky, ktorej bol zverený a ktorá by sa mala o svojho syna osobne starať a tohto zastupovať. Uvedené však nie je možné pre jej pobyt v zahraničí. Súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na vzniknutú situáciu je dočasné zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky v záujme maloletého, keď navrhovateľka je jeho príbuznou a je v súčasnosti osobou, ktorá starostlivosť o maloletého už aj fakticky (od jeho návratu z Anglicka) vykonáva. Nariadením predbežného opatrenia tak, ako to navrhovala navrhovateľka, bude predbežne a dočasne (do rozhodnutia súdu vo veci samej) zabezpečená osobná starostlivosť o maloleté dieťa, čo je v záujme maloletého. Súd v súlade s § 45 ods. 3 v spojení s § 45 ods. 4 Zákona o rodine určil navrhovateľke povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má len v bežných veciach.
Dočasným zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky súčasne vzniká rodičom dieťaťa povinnosť poskytovať na čas trvania predbežného opatrenia maloletému výživné, ktoré sú rodičia povinní poukazovať navrhovateľke, t.j. osobe, ktorej bolo maloleté dieťa dočasne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti, teda výšky výživného, súd určil matke i otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z.), čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Bez vykonania riadneho dokazovania súd nemá k dispozícii podklady o výške príjmu rodičov, avšak minimálne výživné sú rodičia mal. dieťaťa povinní platiť vždy,
takto určená výška výživného zodpovedá nevyhnutnej miere, v ktorej sú rodičia povinní podieľať sa na výživnom maloletého dieťaťa. Až v konaní vo veci samej o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd vykonaním dokazovania bude môcť posúdiť, aké sú v súčasnosti schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov a eventuálne zmeniť výšku výživného.
Podľa § 171 ods. 1, 2 O.s.p., lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
Podľa § 75 ods. 5 posledná veta O.s.p., uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku / t.j. okrem iného aj predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p./ je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)