Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-116-2022.pdf
PDF · 98.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/116/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: VERUM, spol. s r.o. Košice, Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 175 854, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves 052 01, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: TV KOŠICE:DNES PRODUCTION, družstvo, Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 48 183 270, o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18. januára 2022, č.k.: 26Cb/30/2021-72, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 18. januára 2022, č.k.: 26Cb/30/2021-72.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (v poradí druhým) rozhodol tak, že:
I. Poveril súdneho exekútora JUDr. Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad Košice, Hlavná 68, 040 01 Košice, IČO: 35 551 046 na výkon súpisu hnuteľných vecí patriacich družstvu TV KOŠICE:DNES PRODUCTION, družstvo, so sídlom Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 48 183 270, družstvo zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Dr, vložka č. 1413/ V, nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch o ploche XX,XX m2 v miestnostiach Vila2.02 až Vila2.04 na 2. nadzemnom podlaží v časti Vila so všetkými súčasťami a príslušenstvom a XX,XX m2 v miestnostiach AB212 až AB216 a na 2. nadzemnom podlaží v časti AB so všetkými súčasťami a príslušenstvom nachádzajúce sa v Objekte ATHRIUM, v celkovej výmere nebytových plôch XXX,XX m2, t.j. v nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres: Košice I, pre obec Košice - Staré Mesto, katastrálne územie: Stredné Mesto.
II. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.3.2021 domáhal vydania poverenia na výkon súpisu hnuteľných vecí patriacich družstvu TV KOŠICE:DNES PRODUCTION, družstvo, so sídlom Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 48 183 270, družstvo zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Dr, vložka č. 1413/V, nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch o ploche XX,XX m2 v miestnostiach Vila2.02 až Vila2.04 na 2. nadzemnom podlaží v časti Vila so všetkými súčasťami a príslušenstvom a XX,XX m2 v miestnostiach AB212 až AB216 a na 2. nadzemnom podlaží v časti AB so všetkými súčasťami a príslušenstvom nachádzajúce sa v Objekte ATHRIUM, v celkovej výmere nebytových
plôch XXX,XX m2, t.j. v nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres: Košice I, pre obec Košice - Staré Mesto, katastrálne územie: Stredné Mesto, osobou poverenou súdom.
3. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca v návrhu uviedol, že dňa 10.7.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov HV0055/2015, v znení jej neskorších dodatkov. Predmetom zmluvy bol prenájom vyššie označených nehnuteľností pre žalovaného. Nájomca bol povinný mesačne uhrádzať za predmet nájmu nájomné a úhrady za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu, spolu vo výške 1.900,63 eur s DPH, a to v lehote splatnosti, ktorá je do 15. dňa v mesiaci, ktorý mesiac predchádza mesiacu, za ktorý sa nájomné uhrádza, formou prevodného príkazu na účet žalobcu ako prenajímateľa. Žalovaný ako nájomca si svoju povinnosť plynúcu mu z uzatvorenej zmluvy o nájme neplní a splatné nájomné a úhrady za energie a služby riadne nehradí. Splatné nájomné a úhrady za energie a služby za obdobie mesiacov január 2021 až marec 2021 neboli žalobcovi k mesiacu marec 2021 uhradené. Žalobca eviduje voči žalovanému k mesiacu marec 2021 celkový dlh na istine vo výške 5.701,89 eur.
4. Žalobca ďalej v návrhu poukázal na ustanovenie § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zádržné právo je vecno-právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku, tzn. splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa. Ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný druh zádržného práva na zabezpečenie pohľadávky, ktorou je nájomné. Zádržné právo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vznikne za tých podmienok, ak vzťah medzi prenajímateľom (žalobcom) a nájomcom (žalovaným) je daný nájomnou zmluvou, nájomné nie je zaplatené, resp. zabezpečené iným zabezpečovacím prostriedkom. Žalobca považoval za nesporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vznikol nájomný vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o nájme. V predmete nájmu sa nachádzajú hnuteľné veci, o ktorých súpis žalobca žiada podaným návrhom. V dôsledku porušenia povinnosti nájomcu vznikla žalobcovi ako prenajímateľovi splatná pohľadávka. Nájomné, ako ani jeho úhrada, nie je zabezpečené a predmet nájmu je nájomcom naďalej využívaný. Vzhľadom na správanie sa žalovaného, spočívajúcom v porušovaní jeho povinností vyplývajúcich mu z uzatvorenej zmluvy o nájme existuje dôvodná obava, že nájomca odstráni veci z prenajatých priestorov. Žalobca ako prenajímateľ na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky zadržal veci nachádzajúce sa v predmete nájmu a uplatnil si zádržné právo, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 28.3.2021.
5. Žalobca uviedol, že je informovaný o tom, že nájomca mal dlhodobé finančné problémy, o čom svedčí aj fakt, že sám je veriteľom nájomcu. Od zamestnancov bolo známe, že svojim zamestnancom a pracovníkom nájomca dlhuje odmeny, resp. ich časť. Konateľka prenajímateľa Ing. Z. Š. bola informovaná a vedela o finančných problémoch nájomcu, preto sledovala správanie sa nájomcu a jeho zamestnancov. Dňa 25.3.2021 bol ohlásený konflikt medzi zamestnancami nájomcu a vynášanie hnuteľných vecí z priestorov nájomcu. Dňa 26.3.2021 sa žalobca dozvedel, že došlo k vypnutiu internetových služieb pre nájomcu. Dňa 27.3.2021 s účinnosťou od 28.3.2021 konateľka spoločnosti Ing. Z. rozhodla o uplatnení zádržného práva na hnuteľné veci z dôvodu neplatenia nájomného a k uzamknutiu nebytových priestorov. Pred uplatnením zádržného práva sa zamestnanci žalovaného dožadovali vyrovnania svojich záväzkov od zamestnávateľa a vydania vecí. O peňažnom nároku žalobcu na zaplatenie nájomného a úhrad za energie a služby sa vedie voči žalovanému na Okresnom súde Košice I konanie pod sp. zn. 30Cb/53/2021.
6. Žalobca predložil súdu čestné prehlásenia V. S. a Ing. Z. Š. zo dňa 29.10.2021.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 672 P. zákonníka, ktorý upravuje zabezpečenie nájomného, § 193 Exekučného poriadku, ktorý upravuje ďalšiu činnosť súdneho exekútora a podľa článku 4 základných princípov C.s.p., § 324 až 326 C.s.p., upravujúce neodkladné opatrenie.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že z ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prenajímateľ môže žiadať o súpis hnuteľných vecí osobou poverenou súdom, avšak iba za predpokladu, že medzi žalobcom a žalovaným bol nájomný vzťah a zároveň sú kumulatívne splnené zákonné podmienky: 1. nájomca sa sťahuje alebo sa odstraňujú veci, 2. nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, 3. prenajímateľ už zadržal veci na vlastné nebezpečenstvo, 4. do 8 dní od zadržania vecí na vlastné nebezpečenstvo požiadal o súpis osobou poverenou súdom.
9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že Zmluvou o nájme nebytových priestorov HV0055/2015 zo dňa 10.7.2015 v znení jej dodatkov, bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval (existuje) nájomný vzťah.
10. Oznámením o uplatnení zádržného práva zo dňa 28.3.2021 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca zadržal veci žalovaného. Návrhom doručeným súdu dňa 30.3.2021 žalobca žiadal, aby súd uznesením rozhodol o vydaní poverenia na výkon súpisu hnuteľných vecí patriacich žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že žalobca do 8 dní od zadržania vecí na vlastné nebezpečenstvo požiadal o súpis osobou poverenou súdom.
11. Žalobca uviedol, že zo strany žalovaného nie je zaplatené nájomné za mesiace január až marec 2021, ako ani úhrady za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu, ktorú pohľadávku uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30Cb/53/2021. Z čestných prehlásení V. S. a Ing. Z. Š. zo dňa 29.10.2021 vyplýva, že z predmetných priestorov sa odstraňujú veci (zamestnanci žalovaného odnášali rôzne hnuteľné veci).
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na vydanie poverenia na súpis hnuteľných vecí súdnym exekútorom, preto návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
14. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené /§ 365 ods. 1 písm. g) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadne zamestnancov žalovaného, ktorí vynášali, resp. odstraňovali veci z prenajatého priestoru sa nezakladajú na pravde z dôvodu, že žalovaný nezamestnával v pracovnoprávnom vzťahu zamestnancov, pričom túto skutočnosť je možné overiť si v Sociálnej poisťovni. Súd prvej inštancie si na potvrdenie žalobcom uvádzaných tvrdení ohľadne vynášania, resp. odstraňovania veci z prenajatého priestoru zamestnancami žalovaného mal vyžiadať aj vyjadrenie od žalovaného či zamestnáva zamestnancov, ďalej sa nezisťovalo o akých menovite zamestnancov sa jednalo, od ktorých konateľka žalobcu sa mala dozvedieť informácie a u ktorých zamestnancov žalovaného sledovala ich správanie. Žalobcove čestné prehlásenie zo dňa 29.10.2021, z ktorého má vyplývať, že z predmetných priestorov sa odstraňujú veci sa nezakladá na pravde z dôvodu, že žalovaný nezamestnával v pracovnoprávnom vzťahu zamestnancov, pričom túto skutočnosť si bolo, resp. aj je možné overiť v Sociálnej poisťovni. Súd prvej inštancie si na potvrdenie žalobcom uvádzaných tvrdení ohľadne vynášania, resp. odstraňovania veci z prenajatého priestoru zamestnancami žalovaného mal taktiež vyžiadať aj vyjadrenie od žalovaného, či k odstraňovaniu vecí dochádza skutočne aj z prenajatých priestorov, t.j. z miestnosti Vila 2.02 až Vila
2.04 na 2. nadzemnom podlaží v časti Vila a z miestností AB212 až AB216 na 2. nadzemnom podlaží v časti AB nachádzajúce sa v Objekte ATHRIUM, a to už aj z dôvodu, že predmetné prenajaté priestory majú spoločný vchod/východ (vchodové dvere) s priestormi, ktoré žalobca prenajíma ďalšiemu subjektu a teda nie je možné s určitosťou určiť, že došlo k odstraňovaniu vecí z prenajatého priestoru žalovaného jeho zamestnancami tak, ako to tvrdí žalobca v čestnom prehlásení zo dňa 29.10.2021 a aj v žalobnom návrhu. Taktiež žalovanému nebol súdom poskytnutý žalobný návrh a prílohy k nemu.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Odvolacie námietky žalovaného považoval za nedôvodné. Žalovaný neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade postupu súdu prvej inštancie alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný nespochybnil existenciu dlhu na nájomnom. Taktiež žiadnym spôsobom nespochybnil to, že by hnuteľné veci v prenajatých nehnuteľnostiach nemal alebo, že by sa nejednalo o veci v jeho vlastníctve.
16. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii v priebehu odvolacieho konania.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Podanie odvolania žalovaný v podstate odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej C.s.p. priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
20. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
23. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh žalobcu, ktorý sa domáha súpisu majetku nájomcu, ktorý zadržal na zabezpečenie svojho nároku na nájomnom.
24. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý poveril súdneho exekútora súpisom tohto majetku nájomcu.
25. Podľa § 1 C.s.p., Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
26. Podľa § 2 C.s.p., podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
28. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
29. Podľa § 193 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.
30. Podľa článku 4 základných princípov C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (ods. 1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (ods. 2).
31. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. per analogiam, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
32. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o poverení súdneho exekútora súpisom vecí žalovaného v navrhovanom znení. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý správne skúmal splnenie podmienok podľa ustanovenia § 672 Občianskeho zákonníka a správne dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
33. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
34. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie preukázané splnenie podmienok vyžadovaných ustanovením § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na to, aby poveril súdneho exekútora spísaním hnuteľných vecí žalovaného nachádzajúcich sa v nehnuteľnostiach žalobcu. Žalovaný v odvolaní existenciu dlhu na nájomnom nespochybňoval a ani to, že by hnuteľné veci v prenajatých nehnuteľnostiach nemal, alebo že by nešlo o veci v jeho vlastníctve. V odvolaní žalovaný nesúvisiac s predmetom konania poukazoval len na to, že tvrdenia žalobcu ohľadne odstraňovania vecí z prenajatého priestoru zamestnancami žalovaného sú nepravdivé, keďže žalovaný nezamestnával v pracovnoprávnom vzťahu zamestnancov a zároveň žalovaným prenajaté priestory majú spoločný vchod/ východ s priestormi, ktoré sú prenajaté aj ďalším subjektom. Odvolací súd udáva, že je nerozhodné v prípade aplikácie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, či žalovaný má/mal zamestnancov v pracovnoprávnom, prípadne obdobnom pomere, resp. využíva na svoje podnikateľské účely osoby v inom zmluvnom vzťahu alebo na základe faktického konania tretích osôb, keďže rozhodujúcou je skutočnosť, že dochádza k samotnému odstraňovaniu vecí, čo žalobca osvedčil predloženými čestnými vyhláseniami. Nemá žalobca povinnosť zisťovať na základe akého právneho vzťahu/pomeru konajú za žalovaného konkrétne fyzické osoby. Žalovaný pritom nepreukázal a ani neosvedčil svoje tvrdenia uvádzané v podanom odvolaní. Uvedené platí aj v prípade samotného tvrdenia žalovaného, že prenajaté priestory majú spoločný vchod/východ s ďalšími priestormi, keďže žalovaný touto všeobecnou argumentáciou nepoprel tvrdenia žalobcu o odstraňovaní vecí z prenajatých priestorov žalovaného.
35. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút súpisu hnuteľných vecí v zmysle § 672 Občianskeho zákonníka je špecifickým inštitútom, ktorým sa len posilňuje zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti. Ide len o zabezpečovací prostriedok preventívnej povahy, ktorého realizácia závisí od rozhodnutia prenajímateľa ako reakcia na plnenie alebo neplnenie zmluvných povinností zo strany nájomcu.
36. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (občianskoprávnom spore).
37. Keďže v odvolaní žalovaný uviedol argumenty, ktoré nijakým spôsobom nevyvrátili skutočnosti tvrdené žalobcom a na základe ktorých súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
38. Odvolací súd taktiež potvrdil ako vecne správny výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok), ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
39. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).