Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/330/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. advokátska kancelária Tomáš Kušnír s.r.o. , so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti odporkyni H. S., K.. XX.XX.XXXX, O. J., Y. H. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou A. V., zamestnankyňou Okresného súdu G. v konaní o zaplatenie 600,13 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 93,44 eura, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,22 eura od 19.02.2013 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26,21 eura od 18.03.2013 do zaplatenia s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 46,01 eura od 19.05.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti zaplatenia sumy 360,03 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 19.06.2013 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a.

Konanie v časti zaplatenia 146,66 eura sa z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 14.09.2015 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 600,13 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, uzatvoril s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe zmluvy poskytli odporkyni telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunkačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami a vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.02.2013 na sumu 21,22 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.03.2013 na sumu 26,21 eura, faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa 18.05.2013 na sumu 46,01 eura a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.06.2013 na sumu 506,69 eura. Odporkyňa ku dňu postúpenia pohľadávky neuhradila žiadnu čiastku. Zároveň si uplatňujú aj úroky z omeškania.

Vo svojom vyjadrení navrhovateľ zo dňa 31.03.2016 uviedol, že právny predchodca uzatvoril dňa 10.02.2012 s odporkyňou, ako účastníkom zmluvu o poskytovaní verejných služieb predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb Magio Internet Optik 2. V zmysle predmetnej zmluvy sa odporkyňa zaviazala platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služby Magio Internet Optik 2 Komplet a za zariadenie

služby Magio Ingernet Optik 2 Komplet podľa tarify a v prípade využitia akcie podľa príslušného cenového výmeru, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí služby Magio Internet Optik 2. Odporkyňa sa v zmysle zmluvy zaviazala k mesačným úhradám za nájom koncového zariadenia a jednorázový poplatok za aktiváciu koncového zariadenia uvedeného v predmetnej zmluve. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni do užívania koncové zariadenie notebook a Wifi Router Belkin za akciovú cenu, ktorú sa odporkyňa zaviazala uhrádzať v mesačných splátkach špecifikovaných v zmluve o poskytovaní služby Magio Internet Optik 2. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nevykonávala úhrady za poskytnuté služby a koncové zariadenie v zmysle uvedenej zmluvy riadne a včas a faktúry č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX U. Č.. XXXXXXXXX zostali neuhradené, bola odporkyni vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX v zmysle ktorej jej boli zúčtované poplatky za nevrátenie/poškodenie poskytnutých koncových zariadení za poskytnuté diaľkové ovládače a za poskytnuté príslušenstvo v celkovej výške 506,69 eura. V zmysle zmluvy sa odporkyňa zaviazala užívať poskytnuté služby Magio Internet Optik 2 po dobu 24 mesiacov, pričom v zmysle tejto zmluvy v prípade porušenia viazanosti bol odporkyni účtovaný poplatok 220,- eur za porušenie záväzku užívať službu Magio Internet Optik 2. V zmysle cenového výmeru sa odporkyňa zaviazala uhradiť poplatok za porušenie viazanosti, za porušenie záväzku viazanosti vyplývajúceho zo zmluvy pri kúpe PC Notebooku vo výške 100,- eur. V zmysle zmluvy bol odporkyni vyčíslený poplatok za Wifi Router vo výške 20,- eur, za porušenie zmluvnej podmienky viazanosti a poplatok za nevrátenie zariadenia koncového bodu vyúčtovaného na základe bodu 3.11.1 cenníka vo výške 165,97 eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nedodržala zmluvné podmienky po dobu 11 mesiacov, uplatňujú výšku zmluvnej pokuty nasledovne: zmluvná pokuta (počet mesiacov viazanosti - počet neuhradených mesiacov za poskytovanie služieb) 220,- eur/ 24 mesiacov-13 zostávajúcich mesiacov = 119,- eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa dodržala zmluvné podmienky po dobu 11 mesiacov uplatňujú si zmluvnú pokutu nasledovne: zmluvná pokuta (počet mesiacov viazanosti - počet neuhradených mesiacov za poskytovanie služieb) 100,- eur/24 mesiacov-13 zostávajúcich mesiacov = 54,17eura. Uplatňujú si iba zmluvnú pokutu vo výške 119,17 eura za porušenie doby viazanosti a sumu 54,17 eura poplatok za porušenie záväzku viazanosti pri poskytnutí PC.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Právny zástupcu svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Šetrením bolo zistené, že odporkyňa sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava. Z toho dôvodu jej bola ustanovená v zmysle § 29 O.s.p. opatrovníčka A. V. na zastupovanie v konaní, ktorá mala doručenie riadne a včas vykázané. Pojednávania sa nezúčastnila, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Pred prvým pojednávaním vo veci samej dňa 24.03.2016 vzal navrhovateľ návrh v časti zaplatenia 146,66 eura s príslušenstvom späť a žiadal konanie v predmetnej časti zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ods. 2 konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ods. 3 nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh pred prvým pojednávaním sčasti o zaplatenie 146,66 eura s príslušenstvom späť. Súd preto v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil. K tomu, aby mohol konanie zastaviť, nebol potrebný súhlas odporcu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 uzatvorila dňa 10.02.2012 s odporkyňou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej jej bol poskytnutý program služieb Magio Internet Optik 2 a Wifi Rrouter Bbelkin v akciovej cene s 24 mesačnou viazanosťou. V prípade porušenia povinnosti mohla byť vyúčtovaná zmluvná pokuta bližšie špecifikovaná v predmetnej zmluve. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.02.2013 znejúcu na sumu 21,22 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 26,21 eura splatnú dňa 17.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXX splatnú dňa 18.05.2013 znejúcu na sumu 46,01 eura a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.06.2013 znejúcu na sumu 506,69 eura.

Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, ako postupca a navrhovateľ EOS KSI Slovensko s.r.o. ako postupník na druhej strane uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2014 predmetom ktorej bol platný prevod pohľadávok na navrhovateľa vrátane pohľadávok voči odporcovi.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z. podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa ods. 2 podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa ods. 1, písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3, písm. a), c) písomne elektronickou poštou, službou skrátených správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto

zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

Podľa ods. 12 účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a zo zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia faktúry c) používať iba telekomunikačné zariadenia splňujúce požiadavky osobitných predpisov .

Podľa ods. 13 ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 44 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytnutí verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou, ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná zmluvná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 4, písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a zároveň spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že odporkyňa svoju základnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb nesplnila, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporkyňa nezaplatila cenu poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr uvedených vyššie. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná, súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v celkovej výške 93,44 eur, ako nezaplatené plnenia zo zmluvy, pričom povinnosť odporkyne zaplatiť cenu služieb vyplýva z § 43 a nasl. Zák.č. 351/2011 Z.z. .

Zmluvnú pokutu vo výške 360,03 eura, ktorá bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v zmluve o pripojení súd považoval za neplatnú a neprijateľnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z čl. 144 ods. 1 Ústavy SR na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 t.j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k tomu, že v čl. 6 ods. 1 smernice Rady č.93/2013/EHS zo dňa 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.v.ES L 95,s.29;Mim.vyd.15/002,s.288, ďalej len „smernica“) stanovil aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavreté medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V ods. 3 § 53 Občianskeho zákonníka je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe Smernice č. 93/13/EHS bol ich výpočet spresnený a doplnený zákonom č. 568/2007 Z.z..

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality) ale došlo by aj k porušeniu záväzku Slovenskej republiky vyplývajúci z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty, ako vzor, niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008, č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Eeditorial SA a Racío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M.Sánchez Alcón Prades a spol., spojedné prípady C-240/98 a C 244/98 z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke. Cieľ čl. 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než zložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len, ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v zmluve o pripojení zmluvná pokuta, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Súd mal za to, že zmluvná pokuta vo výške 360,03 eur je neprimerane vysoká, ako sankcia spojená s nesplnením záväzku odporkyne, ktorú navrhovateľ od nej požaduje. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a ktorých práva sa aj v tomto konaní zaplatenia navrhovateľ domáha, má súd preukázané, že odporkyňa dlhuje navrhovateľovi sumu 93,44 eura, pričom od odporkyne požaduje zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá je omnoho vyššia ako žalovaná suma za služby.

So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch, ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

V konaní mal súd preukázané, že zmluva o pripojení patrí medzi spotrebiteľské zmluvy tzv. typové zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods.2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ, ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné

dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Úž toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ, ako právny nástupca dodávateľa nie je nejako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v spornej Zmluve o pripojení súd považuje za neprimeranú sankciu v zmysle § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka. Tým, že odporca porušil povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby navrhovateľom v lehote splatnosti podľa názoru súdu navrhovateľ v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka má právo na zaplatenie úroku z omeškania, čo v danom prípade aj požadoval a súdom mu to bolo priznané a preto súd nevidí dôvod na sankcionovanie odporcu z titulu nesplnenia si uvedenej povinnosti ešte aj priznaním zmluvnej pokuty.

Na základe uvedených skutočností súd žalobe v časti zaplatenia sumy 93,44 eura s príslušenstvom vyhovel a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 360,03 eura s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporkyňa mala v konaní pomerne väčší úspech, trovy konania si neuplatnila, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.