Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoP-73-2022.pdf
PDF · 125.24 KB
Case nature
Subarea
11CoP/73/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., toho času bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., toho času bytom F. XXX, G., a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., v konaní zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o. so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, o návrhu navrhovateľky H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K., toho času bytom F. XXX, G., v konaní zastúpenej JUDr. Janou Viktóriou Žvachovou, advokátkou so sídlom Včelárska 21, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 12. júla 2022, č.k. 21P/46/2022-151, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. každú stredu a každú sobotu vždy v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý pondelok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Navrhovateľka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase mu maloletého odovzdať. Otec si maloletého v určenom čase prevezme za prítomnosti jeho matky L. B., nar. XX.XX.XXXX, v mieste bydliska navrhovateľky a po skončení styku ho navrhovateľke v určenom čase na rovnakom mieste za prítomnosti L. B., nar. XX.XX.XXXX, odovzdá.
II. Toto neodkladné opatrenie bude platiť do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 21P/46/2022.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa dočasne ponecháva v starostlivosti starej matky H. I., nar. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.), zároveň rozhodol, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že stará matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a pripravené v stanovenom čase odovzdať otcovi maloletého dieťaťa v mieste bydliska dieťaťa a otec maloletého je povinný na rovnakom mieste dieťa starej matke vrátiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok II.), vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 367 ods. 1 až 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne tým, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Vo
svojom rozhodnutí súd uviedol, že navrhovateľka sa v konaní vo veci samej domáha zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti. V priebehu konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil navrhovateľke odovzdať dieťa do starostlivosti otca do času právoplatného skončenia konania vo veci samej, alternatívne ponechať dieťa v jej starostlivosti s tým, že otec bude oprávnený stýkať sa so synom každý párny kalendárny týždeň od stredy od 09:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 s tým, že styk ako i odovzdanie maloletého dieťaťa po skončení styku bude realizované v prítomnosti starej matky maloletého dieťaťa zo strany otca. Dôvodom podania jeho návrhu bola skutočnosť, že matka maloletého je dlhoročne závislá na omamných a psychotropných látkach, a hoci aj otec bol príležitostným užívateľom psychotropných a omamných látok, vďaka narodeniu sa maloletého dieťaťa, ako i vďaka rodinnému zázemiu u svojich rodičov, sa otec najmenej za posledné 4 kalendárne mesiace nedotkol žiadnej takejto látky, čo zdokladoval aj potvrdeniami z vyšetrení u svojho všeobecného lekára. Na rozdiel od neho, je matka naďalej užívateľkou omamných a psychotropných látok a nie je schopná sa o dieťa postarať, keďže vedie neusporiadaný život a nedokáže sa postarať ani o seba (po narodení dieťaťa sa oň nedokázala postarať, nevenovala mu pozornosť následkom čoho má dnes dieťa zdeformovanú hlavičku a musí nosiť prilbu). Úlohu matky tak prevzala jej matka (stará matka dieťaťa), ktorá do dnešného dňa túto starostlivosť zabezpečuje sama. Otec preukázal v posledných mesiacoch schopnosť riadneho vedenia života, je riadne zamestnaný a nie je závislý od omamných a psychotropných látok, má zabezpečené bývanie v samostatnej izbe u svojich rodičov, a preto podľa neho nič nebráni tomu, aby sa o syna sám staral, keď prioritné je, aby dieťa malo možnosť vyrastať v starostlivosti svojho rodiča. Za posledné 3 mesiace otec maloletého syna nevidel, nemal možnosť sa s ním stretnúť a dostal iba strohé informácie od starej matky, ktorá mu v styku s dieťaťom bráni (aj keď v SMS správach prezentuje možnosť, aby otec prišiel hocikedy, ak sa otec prispôsobil možnosti stretnutia aj v prítomnosti svojej matky, stará matka zo strany matky si zakaždým našla dôvod, prečo sa styk uskutočniť nemôže). Otec tiež spochybňuje spôsobilosť navrhovateľky starať sa o maloletého, je nedôveryhodnou osobou a navyše jej snahou je zjavne pretrhnúť všetky väzby otca na maloleté dieťa, pričom čím dlhšie obdobie maloleté dieťa svojho otca neuvidí a neumožní sa rozvíjanie ich vzťahu, tým ťažšie to bude mať následky na vývoj dieťaťa v budúcnosti a na možnosť vytvorenia si zdravého a pevného vzťahu rodiča a dieťaťa. Navyše matka, ktorej závislosť je nepochybná a táto nie je schopná starostlivosti o dieťa, aj dnes sa pravidelne stýka a stretáva s maloletým, hoci otcovi je táto možnosť upieraná pritom on tieto schopnosti má a má aj vytvorené podmienky pre takúto starostlivosť.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti rodičov - otca i matky, v danom prípade však bolo preukázané, že dieťa sa od narodenia nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti navrhovateľky - starej matky zo strany matky, nakoľko rodičia majú dlhodobo problémy s omamnými a psychotropnými látkami. U starej matky boli kolíznym opatrovníkom zistené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, pričom matka nie je podľa vlastného vyjadrenia schopná samostatne zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, preto súhlasí, aby bolo zverené do starostlivosti navrhovateľky. S uvedeným však otec nesúhlasí a žiada, aby súd zveril dieťa do jeho osobnej starostlivosti napriek tomu, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že tiež mal v minulosti problémy so závislosťami. Tvrdí však, že v posledných mesiacoch preukázal, že vedie riadny život - je zamestnaný, od narodenia maloletého dieťaťa neužíva žiadne omamné a psychotropné látky a bývanie má zabezpečené u svojich rodičov, ktorí by mu vedeli pomáhať aj so starostlivosťou o maloleté dieťa. Zároveň však otec vo svojom návrhu uvádza, že s maloletým dieťaťom nie je v žiadnom kontakte už niekoľko mesiacov. Súd mal za to, že i keď má otec zabezpečené všetky materiálne podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, je zrejmé, že dieťa nemôže mať vytvorenú dostatočnú citovú väzbu k svojmu otcovi na to, aby tento zabezpečoval celodennú starostlivosť o maloleté dieťa. Z obsahu spisu vyplýva, že dieťa je od februára 2022, t.j. od svojich štyroch mesiacov v starostlivosti navrhovateľky, na ktorú je zvyknuté, a s ktorou žije v spoločnej domácnosti od narodenia, preto je súd toho názoru, že za daných okolností by náhle vyňatie z prirodzeného prostredia bez patrične vykonaného dokazovania, nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru súdu opodstatnená právna konzervácia aktuálneho stavu starostlivosti navrhovateľky - starej matky zo strany matky o dieťa, a teda ponechanie maloletého dieťaťa v jej starostlivosti. Ďalej súd konštatoval, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi. V danom prípade matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom, a teda dieťa má zabezpečený pravidelný kontakt so svojou matkou. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však vyplýva, že otec sa s maloletým dieťaťom stretáva
nepravidelne, pričom v posledných mesiacoch nemal napriek jeho snahe vôbec možnosť stretnúť sa so synom, keď stará matka mu v tom bráni. Súd mal obsahom spisu dostatočne osvedčené, že styk otca s maloletým dieťaťom sa napriek zdanlivým dohodám medzi účastníkmi konania fakticky nerealizuje a preto je opodstatnená dočasná úprava styku otca s maloletým, pretože dlhodobejšia absencia otca pri výchove maloletého dieťaťa môže so zreteľom na jeho vek spôsobiť vzájomné odcudzenie, preto je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné. Otcom navrhovaný rozsah styku však nie je podľa názoru súdu v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na vek dieťaťa a skutočnosť, že dieťa nie je zvyknuté na prostredie v domácnosti otca, zároveň sa ale otec o dieťa preukázateľne zaujíma, snaží sa viesť riadny život a zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa. Súd sa preto čiastočne stotožnil s rozsahom otcom navrhovanej úpravy styku a pri zohľadnení denného režimu dieťaťa upravil ich stretávanie na každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čo považoval súd za dostatočne široký styk na zachovanie funkčného vzťahu medzi otcom a dieťaťom.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého v časti úpravy jeho styku s maloletým. Súdom určený rozsah styku s maloletým považuje s ohľadom na dĺžku trvania – 2 hodiny týždenne, za neprimerane krátky, obzvlášť s poukazom na to, že otec si dieťa vyzdvihuje a odovzdáva v G., hoci styk realizuje v mieste svojho trvalého bydliska. Len na cestu do miesta vyzdvihnutia a odovzdania dieťaťa tak otec spotrebuje pol hodinu času, počas ktorého sa synovi nemôže venovať, keďže riadi vozidlo na premiestnenie sa do domácnosti svojich rodičov, kde styk realizuje spoločne s nimi, teda starými rodičmi maloletého. Otec rozumie aj argumentácii súdu o odcudzení sa maloletého od otca vzhľadom na dobu, počas ktorej sa styk nerealizoval, avšak rozsah styku určený súdom na opätovné zblíženie, rozvoj a upevnenie vzťahov medzi otcom a maloletým nepostačuje (hoci otec by dokázal aj za pomoci svojej matky zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého namiesto navrhovateľky). Otec dáva do pozornosti, že prvé realizované stretnutie v sobotu po vydaní neodkladného opatrenia, preukázalo jeho schopnosť postarať sa o syna, ktorý sa po krátkej chvíli po jeho prevzatí na otca usmieval a stretnutie prebehlo bez akýchkoľvek problémov, trvalo však veľmi krátko. Preto otec navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti úpravy styku zmenil a umožnil mu stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v stredu od 09:00 hod. do štvrtka 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že tak preberanie i odovzdávanie dieťaťa v bydlisku dieťaťa, ako aj samotné stretnutia budú realizované v prítomnosti L. B., M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D.. Otec poukázal na relevantné články Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 7, 8, 29, bod 1, 9, bod 3, 18, bod 1) i judikatúru Európskeho súdneho dvora a viaceré nálezy Ústavného súdu SR.
5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedla, že riešiť vzájomné vzťahy prostredníctvom neodkladného opatrenia nebolo vôbec potrebné, je to len prejavom nedostatku komunikácie zo strany otca dieťaťa. Ona stretávaniu dieťaťa s otcom nebránila, avšak otec so svojou matkou si vyberali nevhodné časy, ktoré nerešpektovali potreby a harmonogram dieťaťa, či potrebu rehabilitačných cvičení s dieťaťom aj v zdravotníckom zariadení. Otec sa nezúčastnil ani poučení lekárov o nasadzovaní ochrannej helmy, s ktorou dieťa musí stráviť väčšinu času, avšak pri cestovaní sa dáva dolu. Potreba nosenia tejto helmy je prejavom aj nezodpovednosti otca, keďže maloletý utrpel defekt hlavy v období, keď ho obaja rodičia spoločne vychovávali. Podľa názoru navrhovateľky otec nespĺňa predpoklady starostlivosti o dieťa, najmä vzhľadom na vek dieťaťa, kedy je odkázané na starostlivosť iných osôb. Napriek tomu, že niekoľko mesiacov so synom nebol, pred stretnutím odmietol prevziať prichystané veci pre syna ako fľašku, hračky a plienky, pričom nepoložil navrhovateľke žiadnu otázku ohľadom starostlivosti o maloletého (čo má rád, čím ho prípadne treba dokŕmiť, aký nápoj ponúknuť, ako sa hrá a pod.). Počas celej doby, čo rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, otec o dieťa neprejavoval záujem, nestaral sa oň, nechodil s ním von, bol pod vplyvom návykových látok a tvrdenie, že cca 4 mesiace už omamné látky neužíva, nepostačuje na prijatie záveru, či sa závislosti zbavil alebo ide o krátkodobú abstinenciu. Navyše otec zbytočne útočí na matku dieťaťa. Matka si svoje chyby uvedomila a zmenila sa práve kvôli maloletému, aktívne sa zaoberá jeho potrebami, je na dieťa citovo naviazaná a trávi s ním všetok čas, pričom sa učí od navrhovateľky komplexnej starostlivosti o dieťa. Podľa tvrdenia navrhovateľky omamné látky neužíva. Maloletý je citovo najviac naviazaný na navrhovateľku, ktorá sa o dieťa začala fakticky starať v období, keď obaja rodičia potrebovali pomoc, preto súd správne určil, že zbližovanie dieťaťa s otcom by malo byť postupné, maloletý bol pri odovzdávaní otcovi vystresovaný a plačlivý, vytrhnutie zo známeho prostredia na celé dva dni by podľa názoru navrhovateľky nemohlo byť
dieťaťu prospešné a to najmä za stavu, keď otec úprimne priznáva, že k starostlivosti o dieťa potrebuje pomoc svojej matky. Navrhla preto napadnuté uznesenie potvrdiť.
6. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že ona má záujem starať sa o maloletého syna a chce, aby ostal v jej starostlivosti, je na neho citovo naviazaná. Uvedomila si, že v minulosti urobila veľa chýb a snaží sa ich odstrániť, zmenila svoj život, omamné a psychotropné látky už neužíva a každú chvíľu sa snaží tráviť so synom, ktorý je pre ňu absolútnou prioritou. Nikdy nemala v úmysle súdu uviesť, že o syna sa starať nevie alebo nechce, chcela len uviesť, že pokiaľ je pri nej matka, cíti väčšiu istotu, nakoľko jej pomáha s výchovou a starostlivosťou. Zároveň aj maloletý je na starú matku veľmi naviazaný, keďže je neustále pri ňom. Matka sa domnieva, že otec sa snaží zneužiť situáciu tvrdením, že matka sa o dieťa nevie postarať. K tomu však uvádza, že o dieťa sa nevie postarať ani otec. Po celú dobu ich spolužitia sa o dieťa nezaujímal, ani matke nepomáhal, naopak, bol nervózny keď dieťa plakalo a kričal na matku, aby ho utíšila. Voči matke neskôr vystupoval agresívne, napádal ju a verbálnu agresivitu smeroval aj proti dieťaťu. Otec si starostlivosť o dieťa počas spolužitia rodičov ani nevyskúšal. Aj z jeho vyjadrení je zrejmé, že prevažnú časť starostlivosti chce ponechať svojej matke. Jeho argumentáciu o tom, že ako rodič je lepší než matka, považuje matka za nevhodnú. Na rozdiel od otca, matka je len viac kritická a vie, že nie je dokonalým rodičom a musí sa viac snažiť. Záverom matka uviedla, že má vážne výhrady voči tomu, aby mal otec maloletého počas dvoch dní vrátane prespávania, nakoľko nemá doposiaľ na to skúsenosti a maloletý je ešte celkom nesamostatný a plne odkázaný na pomoc druhých.
7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na skutočnosť, že primárnou úlohou rodiča ako aj náhradnej osoby, v starostlivosti ktorej sa maloleté dieťa nachádza, je aby v záujme maloletého dieťaťa na neho pôsobil pozitívne a viedol predovšetkým k pozitívnemu vzťahu k otcovi a matke. Rodičovské práva a povinnosti sa zakladajú na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone, teda pri napĺňaní potrieb dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby mu nebolo odňaté právo osobného kontaktu s oboma rodičmi pokiaľ maloleté dieťa neohrozujú. V najlepšom záujme maloletého teda je, aby malo dostatočne široký styk s rodičom, ktorému aktuálne zverené nie je a aby sa tento styk aj realizoval. Je pritom dôležité prihliadať na vek maloletého dieťaťa a zabezpečenie uspokojovania jeho potrieb.
8. Otec v odvolacej replike zopakoval dôvody, ktoré ho viedli k podaniu návrhu a plne sa pridržiaval podaného odvolania. Vyjadrenia navrhovateľky a matky dieťaťa považoval za klamlivé a zavádzajúce. Otec neignoruje žiadnu potrebu dieťaťa a styk so synom realizuje a využíva v súlade so záujmami a potrebami maloletého, pričom aj v prípade rozšíreného časového priestoru na styk mu je k dispozícii pomoc starej matky z otcovej strany, ak by si náhodou s niečím nevedel rady. Otec poukazuje na skutočnosť, že je práve výsledkom zanedbania starostlivosti matkou (keďže otec chodil počas ich spolužitia do práce), že dnes maloletý musí nosiť prilbu kvôli deformite hlavičky, a matka aj dnes nie je schopná o dieťa sa postarať z dôvodu jej závislosti na omamných a psychotropných látkach (pričom matka na rozdiel od otca nijako nepreukázala, že svoj zámer skoncovať s nimi myslí vážne). Otec preto spochybňuje spôsobilosť matky o dieťa sa postarať, a spochybňuje aj jej tvrdenia o správaní sa otca vo vzťahu k nej i o jeho schopnosti postarať sa o dieťa. Navyše vyjadrenie matky k podanému odvolaniu nie je matkou podpísané a vzhľadom na jeho obsah, štylizáciu i úpravu je otec presvedčený, že jeho autorom je stará matka. Matka maloletého by totiž nebola schopná vyjadrenia v takej podobe, čo je spôsobené jej dlhoročnou drogovou závislosťou, ktorá má za následok zmeny jej osobnosti, a bude preto potrebné v konaní skúmať jej duševný stav vzhľadom na prítomné riziká vo vzťahu k starostlivosti o dieťa, a ktorej styk s dieťaťom tak podľa názoru otca ani nebude možný bez prítomnosti tretej osoby.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné čiastočne zmeniť.
10. Predmetom odvolacieho konania je úprava styku otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie, ktorý výrokom I. ponechal maloleté dieťa dočasne v starostlivosti starej matky zo strany matky (v ktorej časti sa nikto
z účastníkov neodvolal), upravil zároveň výrokom II. styk otca s maloletým v rozsahu každého párneho kalendárneho týždňa v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každého nepárneho kalendárneho týždňa v sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo zvyšku jeho návrh na úpravu styku zamietol (výrokom III). Otec sa však v časti úpravy styku odvolal majúc za to, že takto určený rozsah stykov je nedostatočný na ich zblíženie, rozvoj a upevnenie vzájomných vzťahov.
11. Úlohou odvolacieho súdu bolo preto posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ neodkladným opatrením upravil styk otca v rozsahu uvedenom vo výroku II. svojho rozhodnutia a vo zvyšku jeho návrh zamietol nezistiac okolnosti zdôvodňujúce vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v ním požadovanom rozsahu.
12. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolacej argumentácie otca, vyjadrení ostatných účastníkov konania ako i obsahu celého spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
15. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi
17. Aj v zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Pojem záujem dieťaťa teda nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“, ale treba ho chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to , aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore, ako aj v iných právnych predpisoch.
19. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy maloleté dieťa sa od štyroch mesiacov nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti starej matky zo strany matky, nakoľko rodičia majú dlhodobo problémy s omamnými a psychotropnými látkami. Táto stará matka sa v postavení navrhovateľky domáha v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 21P/46/2022 zverenia dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti a to so súhlasom matky dieťaťa, ktorá podľa vlastného vyjadrenia nie je schopná samostatne zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa. Otec, ktorý má za to, že v posledných mesiacoch preukázal schopnosť riadneho vedenia života (je zamestnaný a nie je závislý od omamných a psychotropných látok), by chcel dieťa zveriť do jeho osobnej starostlivosti, nateraz však akceptuje
ponechanie dieťaťa v starostlivosti navrhovateľky, keďže si je vedomý odcudzenia sa maloletého od otca vzhľadom na dobu, počas ktorej sa nestýkali. Súhlasí preto s tým, aby do skončenia konania vo veci samej súd upravil zatiaľ len jeho styk s maloletým, nie však v takom úzkom rozsahu (2 hodiny týždenne) ako to urobil prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí.
20. V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe dočasného ponechania maloletého v starostlivosti navrhovateľky, keďže je to práve ona, ktorá sa o dieťa prakticky od narodenia stará, nakoľko rodičia toho schopní neboli a najlepšie tak v súčasnosti pozná potreby dieťaťa. Vzhľadom k jeho útlemu veku ťažko ešte možno hovoriť o prostredí, na ktoré by dieťa bolo naviazané, je však nepochybne zvyknuté na osobu navrhovateľky a jej starostlivosť, ktorá mu poskytuje pocit istoty a bezpečia. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol tak, že maloletého ponechal v jej starostlivosti až do skončenia konania vo veci samej, pretože bez vykonania riadneho a úplného dokazovania by vyňatie dieťaťa zo starostlivosti navrhovateľky nebolo v súlade so záujmami dieťaťa.
21. Rovnako správny bol aj záver prvoinštančného súdu o potrebe dočasnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko z obsahu spisu treba považovať za osvedčené, že zatiaľ čo matka je s dieťaťom v dennom styku, otec nemá možnosť pravidelného styku so synom, pretože navrhovateľka mu v tom bráni a to napriek tomu, že deklaruje opak. Vychádzajúc z okolností prípadu, aj odvolací súd potom zhodne s odvolateľom považuje styk v rozsahu dvoch hodín týždenne za nedostatočný.
22. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Medzi základné práva dieťaťa patrí jeho právo na riadnu starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov. Tomuto právu dieťaťa korešponduje povinnosť rodiča zabezpečiť naplnenie predmetného práva, pričom jeho realizácia môže prebiehať zásadne vtedy, ak je zabezpečený kontakt maloletého dieťaťa s rodičom. V prípade ako je tento, kedy nie je vylúčené, že otec by mohol byť jediným potencionálne vhodným rodičom na výkon osobnej starostlivosti, má zabezpečenie ich pravidelného a dostatočne širokého kontaktu kardinálny význam, v opačnom prípade jednak nebude mať dieťa možnosť vybudovať si k otcovi citovú väzbu a zároveň otec nebude mať možnosť spoznať potreby dieťaťa a vypestovať si postupne zručnosti nevyhnutné pre výkon osobnej starostlivosti. Bez týchto atribútov sa realizácia práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť stáva pre maloletého A. nedosiahnuteľná a zároveň sú otcovi odopierané zákonné práva vo vzťahu k svojmu dieťaťu. Treba si uvedomiť, že náhradná osobná starostlivosť je dôvodná iba v prípade, ak nie je možná starostlivosť zo strany rodičov. Otec listinnými dôkazmi - výsledkami laboratórnych testov - osvedčil, že od začiatku tohto konania neužíva žiadne omamné a psychotropné látky, žije sporiadaným životom, je riadne zamestnaný a má u svojich rodičov vytvorené nielen vhodné bytové podmienky ale aj reálnu podporu v otázke starostlivosti o dieťa. Ako vyplýva z doterajšieho skráteného dokazovania v prípade otca maloletého je tu teda ako jediná prekážka osobnej starostlivosti o jeho syna skutočnosť, že dieťa svojho otca skoro nepozná a potom tiež nedostatok návykov ohľadom starostlivosti o maloleté dieťa. Jediným spôsobom ako odstrániť tieto prekážky, je umožniť čo najširší styk otca s maloletým. Preto odvolací súd považoval za nevyhnutné ich styk upraviť neodkladným opatrením v čo najširšom rozsahu, ktorý dovoľuje zatiaľ vykonané skrátené dokazovanie, pretože čakať na skončenie konania vo veci samej je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré rýchlo rastie, začína si budovať sociálne väzby a pri absencii dostatočných kontaktov s otcom hrozí nedostatok citového pripútania na toho z rodičov, ktorý sa javí byť spôsobilý prevziať dieťa do osobnej starostlivosti (uvedený záver však môže byť potvrdený alebo vyvrátený až po riadne vykonanom a úplnom dokazovaní v konaní vo veci samej)
24. Podľa správy kolízneho opatrovníka otec je zamestnaný ako kuchár a žije vo vhodných podmienkach, a to v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sú pripravení pomáhať mu so starostlivosťou o dieťa. U rodičov má izbu zariadenú aj pre maloleté dieťa, spolu s hračkami, hygienickými potrebami a oblečením, tiež má pre dieťa zabezpečenú výživu a lieky, na základe čoho kolízny opatrovník konštatuje, že otec má zabezpečené podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletého. Podľa názoru odvolacieho súdu tak otcovi nič nebráni, aby sa adekvátnym spôsobom primeraným okolnostiam prípadu, podieľal na osobnej starostlivosti o svojho syna, ktorá potreba vyvstáva o to viac, že matka je závislá od omamných a psychotropných látok a otec je aktuálne ten z rodičov, ktorý je spôsobilý, i keď
zatiaľ iba v obmedzenom rozsahu, o dieťa sa starať. Zároveň treba vziať do úvahy, že konanie vo veci samej môže trvať dlhšiu dobu, počas ktorej treba dieťaťu vytvoriť dostatočný priestor, aby si dovtedy budovalo vzťah s otcom tak, aby tento v prípade potreby mohol eventuálne prevziať dieťa do svojej osobnej starostlivosti. Stará matka dieťaťa, akokoľvek starostlivá, nedokáže totiž nikdy plnohodnotne nahradiť dieťaťu jeho rodiča a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, pokiaľ to situácia dovolí, aby bolo vychovávané niektorým z rodičov. Je preto povinnosťou súdu vytvárať podmienky na to, aby zostali zachované citové väzby medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi a aby sa tieto väzby upevňovali a rozvíjali. Účinným a rýchlym spôsobom v tomto prípade môže byť iba autoritatívne rozhodnutie súdu formou neodkladného opatrenia, pretože dohody medzi otcom a navrhovateľkou, ktorá má dieťa v starostlivosti, zlyhávajú. Keďže v skrátenom dokazovaní bolo osvedčené, že otec má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, s ktorou mu v prípade potreby budú vypomáhať aj jeho rodičia, a zároveň otec osvedčil zdravotnú spôsobilosť predložením negatívnych výsledkov testovania na prítomnosť omamných a psychotropných látok, odvolací súd považoval za dôvodné umožniť otcovi stýkať sa s maloletým synom v čo najširšom časovom priestore, aký je možné považovať za prínosný pre maloletého vzhľadom na doterajšie výsledky skráteného dokazovania.
25. Odvolací súd, prihliadajúc orientačne jednak na režim maloletého dieťaťa prezentovaný starou matkou ako aj nutnosť cestovať s maloletým medzi bydliskom otca (D.) a navrhovateľky (G.), upravil preto styk otca s maloletým na každú stredu a každú sobotu vždy od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý pondelok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod., ktorý rozsah styku považoval vzhľadom na vek dieťaťa a okolnosti prípadu za primeraný, poskytujúci otcovi možnosť do skončenia konania vo veci samej pravidelne a v dostatočnom rozsahu podieľať sa na osobnej starostlivosti o maloletého a tráviť s ním voľný čas. Pokiaľ ide o režim dieťaťa, treba si uvedomiť, že ako dieťa rastie, jeho režim sa sústavne mení a preto denný režim dieťaťa zaužívaný pred dvomi mesiacmi už aktuálne zrejme celkom neplatí a o pár mesiacov bude opäť iný. Súd však pri rozhodovaní mal na zreteli, aby maloletému ponechal dostatok času ráno aj večer na bežné akty starostlivosti zo strany navrhovateľky a aby tak jeho dni aj v čase stretnutia s otcom boli zasadené do rámca obvyklého prostredia a obvyklých činností, na ktoré je u navrhovateľky zvyknutý (prebúdzanie, ranná hygiena, raňajky ako aj večera, večerná hygiena a zaspávanie). Zvyšok dňa môže maloletý tráviť so svojím otcom, ktorý by sa v záujme maloletého i vo vlastnom záujme mal primerane inštruovať u navrhovateľky ohľadom potrieb dieťaťa, vrátane zdravotného stavu a zaobchádzania s prilbou ak ju ešte nosí (keďže zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 02.08.2022 vyplýva, že zdravotný stav dieťaťa sa stále zlepšuje a čoskoro by sa liečba hlavičky mala ukončiť). Otcovi tiež nič nebráni obstarať si informácie týkajúce sa zdravotného stavu priamo od lekára, pretože súdne rozhodnutie ponechávajúce dieťa dočasne v osobnej starostlivosti navrhovateľky, nezbavuje otca ako rodiča práva zastupovať maloletého. Pokiaľ ide o navrhované prespávanie dieťaťa u otca od stredy do štvrtka a od soboty do nedele, takúto úpravu styku považoval odvolací súd za súčasného stavu dokazovania za predčasnú, keď nebolo zatiaľ podložené dôkazmi, že by takouto úpravou bol naplnený najlepší záujem maloletého.
26. Vedený týmito úvahami odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v časti úpravy styku otca s maloletým za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nevidel žiadny dôvod prečo nevyhovieť návrhu otca v časti podmienok týkajúcich sa preberania a odovzdávania dieťaťa v bydlisku navrhovateľky, a to v tom zmysle, že preberanie aj odovzdávanie dieťaťa sa bude realizovať za prítomnosti starej matky zo strany otca L. B., M. E., ktorý návrh považoval súd za dôvodný. Jej prítomnosť podľa názoru odvolacieho súdu poskytuje určitú záruku bezproblémového prepravenia dieťaťa do miesta bydliska otca a späť, keďže v čase, kedy otec riadi motorové vozidlo nie je schopný venovať sa dieťaťu a dostatočne reagovať na jeho prípadné potreby, ktoré sa cestou môžu vyskytnúť.
27. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
28. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.