Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-34-2022.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Richardom Klimekom, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. septembra 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
U. N., nar. XX.XX.XXXX v C., okres C., trvale bytom D.Ň., adresa na doručovanie písomnosti D. XXX, okres P. M. F.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 7. júla 2021 v čase okolo 4:16 hod. v meste Spišská Nová Ves, po ulici Duklianskej v smere jazdy od obchodného domu Kaufland k ulici Medza, po predchádzajúcom požití metamfetamínu, bez príslušného vodičského oprávnenia, viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Polo, evidenčného čísla C.- XXXBI, kde bol na odstavnej ploche pri zastávke autobusu vedľa obchodného domu Kaufland zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou a podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom, avšak počas kontroly javil známky požitia omamných a psychotropných látok, a preto mu bol v čase o 4:55 hodine odobratý biologický materiál krv a moč, kde v predloženej vzorke krvi vodiča bola dokázaná prítomnosť amfetamínu v množstve 116,00 ng/ml a metamfetamínu v množstve 311,63 ng/ml, ktoré sú podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do II. skupiny psychotropných látok a podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatria v čase jazdy mal hladinu omamných a psychotropných látok v krvi jednoznačne nad toxickým limitom, čo malo za následok, že jeho psychické a fyzické funkcie boli užitými drogami v stave vylučujúcom viesť motorové vozidlo,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á ch a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona ukladá aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.6.2021 sp. zn. 2T 69/2021-125, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov s uloženou povinnosťou uhradiť počas skúšobnej doby zameškané výživné podľa svojich možností a schopností, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obžalovaného U. N. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný U. N. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku.
Na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku obžalovaný odpovedal „áno“.
Po zistení stanoviska prokuratúry, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať, súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
V súvislosti s výrokom o treste a výrokom o ochrannom opatrení súd vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne z odvetvia psychiatria, výsluchom obžalovaného a svedkyne a listinnými dôkazmi.
Obžalovaný U. N. hoc vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorého vyhlásenie súd prijal, navrhol, aby bol vypočutý k rozhodovaniu o výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že súhlasí s uložením ochranného liečenia v ambulantnej forme. Avšak nesúhlasí s uložením ústavnej formy liečenia, pretože by prišiel o prácu, jeho žena a deti by boli doma bez príjmu, ktoré sú odkázané na neho a necíti, aby bol závislý na pervitíne. Na ambulantné liečenia by sa dostavoval a by abstinoval. V súčasnosti sa nepodrobuje ambulantnej liečby, pretože nemá zaplatený dlh na zdravotnom poistení. Tiež si nenašiel psychiatra, pretože je doma iba cez víkendy.
Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. W. W. zotrvala na vypracovanom znaleckom posudku a na jeho záveroch a uviedla, že sa obžalovaný opakovane dopustil jazdy pod vplyvom pervitínu, pretože má vedomosť o tom, keďže sama trikrát vykonávala znalecké skúmanie miery ovplyvnenia návykovou látkou u neho ako vodiča, hoci obžaloba je iba pre jeden daný skutok. U obžalovaného bolo problematické sa dostaviť na samotné súdno-znalecké vyšetrenie, dokonca zo strany povereného príslušníka PZ bola žiadaná súčinnosť polície, aby ho predviedli na vyšetrenie. Pri vyšetrení u obžalovaného, mu bol vysvetlený účel protitoxikomanického liečenia a všetky
náležitosti a zistila, že je u neho prítomný syndróm závislosti od pervitínu a obžalovaný v tom čase prejavil súhlas s ochrannou liečbou v ústavnej forme. Pokiaľ by mala byť u obžalovaného uložená ambulantná forma ochranného liečenia, toho času ju považuje za nemožnú, pretože by nebolo možné docieliť účel ochranného liečenia v tomto štádiu a preto zotrváva na odporučaní uložiť mu ochranné protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme, pretože bola problematická spolupráca už pri samotnom predvolávaní a opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti v súvislosti s pervitínom. Ďalej uviedla, že pred samotným pojednávaním zistila, že sa doteraz obžalovaný nezaevidoval u žiadneho psychiatra a preto obžalovaný nevie zdokladovať, že za obdobie odkedy bol podaný znalecký posudok t.j. od dňa 24.3.2022 až doposiaľ, abstinuje. Obžalovaný sám uviedol, že nemal čas si nájsť psychiatra za pol roka, neurobil žiadnu aktivitu, aby docielil zmenu určenej formy. V čase vyšetrenia bol obžalovanému odobratý moč, pričom ten bol s negatívnym výsledkom, ale toto vyšetrenie bolo plánované vopred a uvedené omamné látky sú detekovateľné len 3 - 4 dní po ich požití. V minulosti už bol obžalovaný ústavne hospitalizovaný na závislosť od psychostimulácií. Tiež uviedla, že účelom liečenia protitoxikomanického, či v ústavnej alebo v ambulantnej forme je docieliť úplnú abstinenciu od návykovej látky. Pri ústavnej forme, ktorá je nevyhnutná hlavne v počiatočných štádiách, kedy má pacient oslabené vôľové schopnosti abstinovať a silný krejving je niekedy nevyhnutná. Súčasne ide o intenzívnu liečbu so snahou zmeniť životný štýl pacienta po prepustení. Ústavná forma sa väčšinou mení na ambulantnú formu, ktorej cieľom je docieliť stav abstinencie. Ak by obžalovaný zdokladoval, že abstinencia v ambulantných podmienkach bola navodená, hoci podotkla jej nezdokladovanie, bola by zmena z ústavnej na ambulantnú možná a aktuálna, nakoľko obžalovaný nevedel zdokladovať, že v tomto období abstinoval, nie je možné meniť to na ambulantnú formu.
Na návrh obžalovaného súd vykonal dôkaz výsluchom svedkyne M.X. P.V.. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní nevyužila svoje právo a vypovedala, že je obžalovaného partnerka a matka ich spoločných detí, s ktorým opätovne vedie spoločnú domácnosť od mesiaca august, resp. september 2021. K dlhu na výživnom, ktorý bol uvedený v trestnom rozkaze Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T 69/2021 zo dňa 23.06.2021 za obdobie od mája 2020 do decembra 2020 a od marca 2021 do 4.9.2021 uviedla, že ten je vyplatený a nič jej obžalovaný nedlží na výživnom. K osobným pomerom obžalovaného uviedla, že v prípade, ak mu bude uložené liečenie ústavnou formou, tak ona s deťmi neprežije, lebo sú odkázaní na jeho výživu, pretože dosahuje príjem okolo 2 000 až 2 500 €. Potvrdila, že obžalovaný sa nelieči u žiadneho psychiatra, pretože má dlh na zdravotnom poistení.
Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
Z rozhodnutia o priestupku ČVS: ORPZ-SN-ODI2-117/2021-P zo dňa 19.01.2022, právoplatným dňa 08.02.2022 vyplynulo, že obžalovaný viedol dňa 01.05.2021, 07.05.2021, 08.05.2021, 10.05.2021 a 14.05.2021 bez príslušného vodičského oprávnenia motorové vozidlo a v dňoch bol dňa 01.05.2021, 07.05.2021 a 08.05.2021 bol dokonca ešte pod vplyvom návykových látok, a to metamfetamínu a amfetamínu za čo mu bola uložená pokuta vo výške 1 000,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 40 mesiacov, pričom doba zákazu činnosti viesť motorové vozidlo sa mu započítava od dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zo správy obce Rudňany vyplynulo, že obžalovaný má vedený trvalý pobyt na adrese Rudňany č. 323, kde býva spolu s rodičmi a súrodencami. Je ženatý a otcom dvoch detí, aktuálne miesto pobytu im nie je známe. Správanie obžalovaného nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku a aktuálne je jeho správanie bez problémov, ale v minulosti bol vo výkone trestu. K prečítanej správe obžalovaný uviedol, že aktuálne žije u priateľky vo Fiľakove.
Z výpisu z evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že obžalovaný sa dopustil doposiaľ 5 priestupkov na úseku dopravy, z toho 4 boli spáchané závažnejším spôsobom a 5-krát mu bol uložený aj trest zákazu činnosti. Z výpisu súd zistil, že obžalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia na vedenia motorových vozidiel mimo jednostopových vozidiel.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bolo zistené, že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý pre 9 priestupkov, ktoré sú prevažne na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný má 15 záznamov pre rôznu trestnú činnosť, či súdmi Slovenskej republiky a súčasne aj súdmi Českej republiky.
Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/160/2009 súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa 25.09.2009, právoplatným dňa 05.11.2009 bol U. N. uznaný za vinného zo spáchania zločinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b), c) Tr. zákona a z prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zákona. Bol mu za to uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 13.3.2012.
Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/251/2012 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 18.12.2012, právoplatným dňa 18.12.2012 bol U. N. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 (dvoch) rokov. Trest odňatia slobody vykonal dňa 27.2.2013 a trest zákazu činnosti dňa 27.2.2015.
Posledné odsúdenie súdom Slovenskej republiky pred spáchaním prejednávaného trestného činu je zistiteľné z obsahu trestného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/140/2017 z ktorého vyplynulo, že U. N. bol rozsudkom zo dňa 25.1.2018, právoplatným dňa 26.1.2018 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona. Bol mu za to uložený peňažný trest 600,- a pre prípad úmyselného zmarenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Peňažný trest zaplatil dňa 23.3.2018.
Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/69/2021 súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa 23.06.2021, ktorý bol U. N. doručený dňa 4.9.2021, právoplatným dňa 4.9.2021 bol U. N. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky s povinnosťou podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona uhradiť počas skúšobnej doby zmeškané výživné podľa svojich možnosti a schopností.
Zo záznamu v registri trestov o odsúdení Okresným súdom Spišská Nová Ves, a to trestným rozkazom zo dňa 23.10.2015 sp. zn. 2T 119/2015 vyplynulo, že U. N. bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 16.11.2016 Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 1PP 56/2016 so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov, v ktorej sa neosvedčil a trest vykonal dňa 2.12.2019.
Z cudzozemského odsúdenia - súdom Českej republiky (zápis č. 12), a to z rozsudku Okresného súdu v Lounech sp. zn. 15T/159/2020 zo dňa 18.12.2020, právoplatným dňa 18.12.2020 vyplynulo, že U. N. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 odst. 1 Trestného zákonníka č. 40/2009 Sb. a za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace nepodmienečne so zaradením do väznice s ostrahou a trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov. Trest vykonal podľa správy Väzenskej služby Českej republiky dňa 17.3.2021 z Väznice Odolov.
Posledný zápis sa týka cudzozemského odsúdenia - súdom Českej republiky (zápis č. 15), a to rozhodnutie Okresného súdu Louny sp. zn. 4T/20/2021 zo dňa 15.11.2021, právoplatným dňa 28.6.2022, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu nedovolená výroba a jiné nakládaní s omamnými a psychotropnými látkami a s jedy podľa § 283 odst. 1 Tr. zákonníka č. 40/2009 Sb., z trestného činu maření výkonu úředního rozhodnutí a vykázaní podľa § 337 odst. 1A Tr. zákonníka č. 40/2009 Sb. a z trestného činu ohrožení pod vlivem návykovej látky podľa § 274 odst. 1 Tr. zákonníka č. 40/2009 Sb.. Bol mu za to uložený súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 2 roky a 6 mesiacov a súhrnný trest zákazu činnosti viesť určité motorové vozidla v trvaní 3 roky.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.5.2022 vyplynulo, že obžalovaný U. N. je zamestnancom spoločnosti NOGARO s.r.o., so sídlom Černyševského 10, Bratislava a pracovný pomer mu vznikol dňom 1.5.2022 na dobu neurčitú s funkciou montér s miestom výkonu práce v Rakúsku a Slovensku.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, súd ho uznal za vinného zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný U. N. naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Uvedeného konania sa dopustil tým, že viedol osobné motorové vozidlo po predchádzajúcom požití psychotropných látok, čo bolo zistené následným toxikologickým vyšetrením odobratej krvi a moču a v čase jazdy mal hladinu omamných a psychotropných látok v krvi jednoznačne nad toxickým limitom, čo malo za následok, že jeho psychické a fyzické funkcie boli užitými drogami v stave vylučujúcom viesť motorové vozidlo.
Obžalovaný tak konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže chcel takýmto konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu života a zdravia ľudí alebo cudzieho majetku pred páchateľmi, ktorých v stave po požití akejkoľvek návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, riadil motorové vozidlo.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. poriadku.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V prípade obžalovaného bolo zistené, že skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku sa dopustil dňa 7.7.2021, teda skôr ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T 69/2021-125 zo dňa 23.6.2021 (U. N. bol doručený trestný rozkaz dňa 4.9.2021). Doručenie trestného rozkazu má účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku a preto u neho prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zákona, a teda súd mu ukladal trest za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na 2 roky.
Súd pri ukladaní trestu prihliadal na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd zistil priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestný činov podľa § 37 písm. h) Tr. zákona a že bol za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Hoci obžalovaný sa priznal ku spáchania skutku a trestného činu, jednak v prípravnom konaní a v konaní pred súdom a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - súdu, v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 1T 34/2022, čo by u obžalovaného prichádzalo do úvahy vyhodnotiť ako dve poľahčujúce okolnosti podľa ustanovení § 36 písm. l/ a n/ Tr. zákona, ale keďže súd ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, bol povinný prihliadať na to, či niektorá z týchto poľahčujúcich okolnosti, bola zistená aj v konaní Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 2T 69/2021, kde je zistiteľné z obsahu trestného rozkazu zo dňa 23.6.2021, že nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť u obžalovaného podľa § 36 Tr. zákona a bola zistená u neho jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Teda pomer priťažujúcich okolnosti u obžalovaného prevážil nad poľahčujúcimi okolnosťami a preto sa zvýšila dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu, postupujúc podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona.
Súd má za to, že jedine trestom odňatia slobody u obžalovaného sa naplní účel individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním trestného činu. a preto alternatívny trest u neho neprichádzal do úvahy. Súd má za to, že na nápravu u obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody nespojený so stratou osobnej slobody vzhľadom na jeho osobu a súčasne osobné pomery, pretože naposledy vykonal trest odňatia slobody dňa 2.12.2019 uložený súdom Slovenskej republiky a ukladal mu súd súhrnný trest, ktorý nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka. Trest mu ukladal podľa ustanovenia § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorý je prísnejšie trestný zo zbiehajúcich trestných činov, kde horná hranica trestnej sadzby je až 2 roky a na tejto hornej hranici
trestnej sadzby, mu aj uložil trest v tej najprísnejšej možnej výmere. Súd v zmysle ustanovenia § 7b Tr. zákona zohľadnil aj odsúdenia súdmi Českej republiky pri vyhodnotení osoby obžalovaného a do úvahy vzal tieto odsúdenia a prihliadol na nich pri výpočte priťažujúcich okolnosti, ale nie pri spôsobe jeho výkonu. Pri povolení podmienečného odkladu súd je povinný určiť skúšobnú dobu v rozpätí od 1 roka do 5 rokov a preto určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní až 4 roky. Súčasne súd zrušil postupujúc podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.6.2021 sp. zn. 2T 69/2021-125, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov s uloženou povinnosťou uhradiť počas skúšobnej doby zameškané výživné podľa svojich možnosti a schopností. Súd uloženú povinnosť podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona nepreniesol do uloženého súhrnného trestu, pretože bolo oprávnenou osobou na poberanie výživného potvrdené, že dlh na výživnom bol vyrovnaný obžalovaným v plnom rozsahu už počas plynutia skúšobnej doby.
Avšak popri treste odňatia slobody súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel uložený v zmysle § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zákona, a to v tej najprísnejšej výmere - na doživotie, pri uplatnení zásady „tri krát a dosť“, nakoľko obžalovaný už bol dvakrát právoplatne odsúdený pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, odkazujúc na hore uvedené rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves.
Popri trestoch horeuvedených, súd uložil obžalovanému aj ďalšiu sankciu vo forme ochranného opatrenia, a to ochranné protitoxikomanické liečenie. Súd prihliadol na potrebu liečenia obžalovaného vzhľadom na zistenú závislosť od pervitínu a na ochranu spoločnosti, a teda zároveň aj úplné naplnenie účelu, ktorý trestné konanie sleduje, je možné docieliť len v spojitosti s uložením ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona. Súd sa stotožnil aj s navrhovanou ústavnou formou ochranného liečenia, ktorej potreba a opodstatnenosť vyplynula zo znaleckého posudku a výsluchu znalkyne, nielen vzhľadom na zistenú závislosť, ale aj na opakované páchanie trestnej činnosti, pričom práve úspešné absolvovanie tohto liečenia môže mať podstatnú mieru pri naplnení jeho účelu. Súd uložil ochranné liečenie vo forme ústavnej, pretože vykonaným dokazovaním mal preukázané, že od znaleckého vyšetrenia sa obžalovaný dobrovoľne nepodrobil žiadnej forme liečby a nevyhľadal odbornú psychiatrickú pomoc, či už ambulantnou alebo ústavnou formou.
Súd mal za to, že uložené tresty splnia svoj účel aj za podpory uloženého ochranného liečenia a tie budú pôsobiť do budúcnosti preventívne predovšetkým na obžalovaného, aby do budúcnosti sa už nedopúšťal obdobnej trestnej činnosti a teda bude týmto spôsobom zabezpečená individuálna prevencia a súčasne sa naplní prvok generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.