Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-7-2022.pdf
PDF · 108.26 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom Mgr. Filipom Grznárikom, v spore žalobcu: B.. arch. C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXX/XX, U. - V., zastúpený advokátom: JUDr. Karol Spišák, sídlo Bajkalská 5/C, Bratislava, IČO: 30 795 541, proti žalovanému: House2Live s.r.o., sídlo Fraňa Mojtu 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 518 456, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje účasť žalobcu - IU.ra v žalovanej spoločnosti House2Live s.r.o., so sídlom Fraňa Mojtu 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 518 456, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 35951/N.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I. Predmet sporu
1. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia svojej účasti v žalovanej spoločnosti súdom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil v podstate tým, že žalovaný má dvoch spoločníkov, ktorí boli aj zakladateľmi žalovaného, a to žalobcu s obchodným podielom o veľkosti 50 % a Y. H. s obchodným podielom o veľkosti XX %. Žalobca a Y. H. boli aj konateľmi žalovaného, v mene ktorého konali spoločne. Y. H. je však už dlhú dobu, cca rok a 9 mesiacov nekontaktný a následne žalobca zistil, že jeho telefónne číslo už neexistuje. Žalovaná spoločnosť je vzhľadom na pasivitu Y. H. dlhšiu dobu nefunkčný, nevykonáva podnikateľskú činnosť, pričom žalobca ako konateľ žalovaného nemohol bez Y. H. konať. Q. sa preto vzdal funkcie konateľa žalovaného písomným vyhlásením, doručeným žalovanému 20.05.2020. Žalobca sa pokúšal nefunkčnosť žalovaného vyriešiť aj zvolaním valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 26.06.2020, avšak Erik Vašíček ako druhý spoločník sa ho nezúčastnil. Konaním tohto valného zhromaždenia žalovaného nadobudlo účinnosť vzdanie sa funkcie konateľa žalobcu v žalovanom a dňom 13.10.2021 bol žalobca ako konateľ aj vymazaný z obchodného registra. Y. H. je pritom konateľom a spoločníkom aj inej spoločnosti - EVK interier studio s.r.o., IČO: 47 197 528, ktorej niektoré predmety činnosti sú totožné s predmetmi činnosti žalovaného, a teda ide o konkurenčnú činnosť.
3. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení žalobca pripojil k žalobe viaceré listinné dôkazy.
4. Súd žalovaného vyzval uznesením č. k. 27Cb/7/2022 - 35 z 29. marca 2022 na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami podľa žalovanému doručené dňa 15.04.2022.
II. Prejednanie veci na pojednávaní a procesné súvislosti
5. Súd dňa 06.05.2022 podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, ktorého termín určil na 14.09.2022.
6. Medzi dňom vytýčenia termínu pojednávania a dňom pojednávania bol uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/5/2022 z 05.09.2022 vyhlásený malý konkurz na majetok žalovaného. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 174/2022 z 09.09.2022. K vyhláseniu konkurzu tak došlo nasledujúcim dňom po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. 10.09.2022 (§ 106c ods. 3 v spojení s § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii - ďalej aj len "ZKR"). Súd k uvedenému uvádza, že napriek uvedenej skutočnosti procesné podmienky na meritórne prejednanie a rozhodnutie prejednávanej veci boli splnené, keďže predmetom tohto konania je zrušenie účasti spoločníka (žalobcu) v žalovanej spoločnosti súdom. Teda, predmet tohto konania sa netýka majetku žalovaného podliehajúcemu vyhlásenému konkurzu, ale má statusový charakter. Vyhlásený malý konkurz na majetok žalovaného tak nemá podľa § 47 a contrario ZKR vplyv na toto súdne konanie.
7. V deň pojednávania, ráno o 6:43 hod. bolo súdu doručené podanie v elektronickej forme, v ktorom je ako subjekt, ktorý ho robí, uvedené "House2Live s.r.o., Erik Vašíček, konateľ". Obsahom tohto podania bolo ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, návrh na odročenie pojednávania, tvrdenie o nedoručení žaloby žalovanému a podanie ďalej obsahovalo skutkové tvrdenia týkajúce sa veci samej.
8. Súd k uvedenému podaniu, odhliadnuc od nižšie uvedených dôvodov, pre ktoré naň nemožno ako na podanie, ktoré by urobil žalovaný, a teda sporová strana, v konaní prihliadať, pre úplnosť uvádza, že nielen z doručenky pripojenej k uzneseniu č. k. 27Cb/7/2022 - 35 z 29.03.2022, ale aj zo Súdneho manažmentu zistil, že uznesenie, vrátane žaloby, ktorá je obsiahnutá na č. l. 3 - 4 v listinne vedenom súdnom spise, vrátane príloh k žalobe pripojených, bola žalovanému doručená dňa 15.04.2022.
9. Súd vo vzťahu k uvedenému podaniu doručenému 14.09.2022 o 6:43 hod. však predovšetkým poukazuje na to, že toto nemôže byť považované za urobené žalovaným, a preto naň v konaní ako na podanie žalovaného nemožno ani prihliadať, a to z nasledovného dôvodu. Konanie žalovaného, ktorý je právnickou osobou, sa v civilnom sporovom konaní podľa § 72 CSP spravuje ustanoveniami osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade vzhľadom na právnu formu žalovaného ako spoločnosti s ručením obmedzeným Obchodný zákonník. Žalovaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným podľa výpisu z obchodného registra (č. l. 41 - 42), vo vzťahu ku ktorému sa uplatňuje princíp materiálnej publicity a do ktorého sa spôsob konania štatutárneho orgánu (aj) spoločnosti s ručením obmedzeným obligatórne zapisuje (§ 2 ods. 1 písm. e/ zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri), koná vždy dvomi konateľmi spoločne, s poukazom na osobitnú úpravu obsiahnutú v spoločenskej zmluve (§ 133 ods. 1 v spojení s § 110 ods. 1 písm. e/ ObZ).
10. Súd, vychádzajúci zo záverov aktuálneho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len "NS SR") ako dovolacieho súdu, sp. zn. 3Obdo/65/2020 z 25. novembra 2020 k § 72 CSP (a to osobitne z právnych názorov v bode 10. a nasl. uvedeného uznesenia NS SR, v ktorom je podrobne rozpracovaný právny názor ohľadom náležitosti procesných úkonov právnickej osoby neurobených všetkými členmi kolektívneho štatutárneho orgánu právnickej osoby, ak musia konať spoločne a aj s tým súvisiaci postup súdu, pričom z dôvodu hospodárnosti konania súd v prejednávanej veci z týchto právnych názorov v tomto bode odôvodnenia svojho uznesenia vyberá len najpodstatnejšie závery) uvádza, že vôľa právnickej osoby, sa navonok prejavuje konaním fyzických osôb oprávnených konať v jej mene (§ 13 ObZ). Predmetné konštatovanie neplatí len v rovine hmotného práva, ale aj v rovine procesného práva vzhľadom na odkaz obsiahnutý v ustanovení § 72 CSP. Uvedené znamená, že v prípade konania osôb oprávnených konať v mene právnickej osoby ako štatutárny orgán, musí byť dodržaný zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami určený spôsob konania fyzických osôb, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie určitej fyzickej osoby (vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu) v čase jej konania predstavuje prejav vôle právnickej osoby. Predmetné konštatovanie sa týka dodržania minimálneho počtu osôb vykonávajúcich pôsobnosť viacčlenného štatutárneho orgánu pri konaní v mene právnickej osoby. V prípade obchodných spoločností a družstiev to znamená, že za prejav vôle obchodnej spoločnosti alebo družstva možno považovať len také konanie štatutárneho orgánu, ktoré zodpovedá zápisu v obchodnom registri predstavujúce povinne zapisovaný údaj do obchodného
registra. Pokiaľ má obchodná spoločnosť viacčlenný štatutárny orgán a zákon, prípadne spoločenská zmluva alebo stanovy vyžadujú, aby spoločne v mene spoločnosti konal určitý počet členov štatutárneho orgánu, musí byť dodržaný zapísaný spôsob konania v mene právnickej osoby stanoveným počtom členov štatutárneho orgánu, aby sa jednalo o konanie právnickej osoby. V opačnom prípade - teda v situácii, kedy v prípade povinného spoločného konania viacerých členov štatutárneho orgánu koná len jeden člen štatutárneho orgánu, nejedná sa o prejav vôle právnickej osoby a nejde tak o právny úkon právnickej osoby, ale výlučne sa jedná o úkon tej fyzickej osoby, ktorá daný úkon (hoc tvrdiac, že koná za právnickú osobu) uskutočnila.
11. Dané podanie, v ktorom je uvedené, že ho robí len jeden konateľ žalovaného - Erik Vašíček (ktorého tzv. jednoduchý elektronický podpis [čl. 3 ods. 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu] je v ňom uvedený) a absentuje v ňom uvedenie, že by ho robil s iným označeným druhým konateľom (ktorého aspoň jednoduchý elektronický podpis by bol na podaní taktiež uvedený - § 127 ods. 1 písm. e/ CSP) s poukazom na už uvedené preto nemožno považovať za procesný úkon žalovaného ako právnickej osoby, keďže vo vzťahu k nemu nebol dodržaný zapísaný spôsob konania v mene žalovaného - t. j. konanie dvomi konateľmi spoločne.
12. Súd len pre úplnosť dopĺňa, že v prejednávanej veci je naviac aj objektívne vylúčené, aby takýto procesný úkon vôbec žalovaný v čase doručenia daného podania urobil, keďže podľa daného výpisu žalovaného z obchodného registra (č. l. 41 - 42) žalovaný mal v danom čase ustanoveného len jedného konateľa. V súčasnosti je civilné sporové konanie (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku) založené na hmotnoprávnej koncepcii konania právnickej osoby, normatívne vyjadrenej najmä v § 72 CSP, avšak okrem toho vyplývajúcej najmä z § 69 CSP, upravujúceho predpoklady pre ustanovenie procesného opatrovníka, z ktorej vyplýva, ako to konštatuje aj doktrína, že neexistencia osoby oprávnenej konať za spoločnosť (za účinnosti Civilného sporového poriadku) už nepredstavuje v rovine procesného práva procesnú prekážku, s ktorou by sa obligatórne spájala povinnosť súdu prerušiť konanie alebo ustanoviť procesného opatrovníka (v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou - § 29 Občianskeho súdneho poriadku). Okrem iného ani v prípade absencie osoby, ktorá by bola oprávnená konať za právnickú osobu, nevymedzuje Civilný sporový poriadok povinnosť ustanoviť právnickej osobe procesného opatrovníka. Aj tento prípad (absencie osoby, ktorá by bola oprávnená konať za právnickú osobu) a ich riešenie je ponechané výlučne na hmotné právo, keďže právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku vychádza z východiska, že procesné právo nemôže nahrádzať ani odstraňovať problémy (nezhody), ktoré nastali v rovine hmotného práva. K uvedeným doktrinálnym záverom obsiahnutým v jednom z komentárov k Civilnému sporovému poriadku (H., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 - ďalej len "Komentár k CSP", § 69) súd dopĺňa, že o prípad absencie osoby, ktorá by bola oprávnená konať za právnickú osobu, išlo aj s poukazom na vyššie uvedené závery dovolacieho súdu v čase doručenia daného podania aj u žalovaného v prejednávanej veci, keďže tento môže konať len vždy dvomi konateľmi spoločne, pričom žalovaný mal v danom čase ustanoveného len jedného konateľa, ktorý samostatne, bez druhého konateľa, ktorého však žalovaný nebol ustanovený, nemôže urobiť právny úkon ani procesný úkon v mene žalovaného. Ako však už súd uviedol, tento hmotnoprávny stav, podľa § 72 CSP s účinkami aj v procesnej rovine, nie je podľa Civilného sporového poriadku žiadnou procesnou prekážkou prejednania veci.
13. Z dôvodov už uvedených teda podanie doručené súdu v deň pojednávania, ráno o 6:43 hod. nie je procesným úkonom žalovaného, ale je len úkonom Y. H., ktorý nie je sporovou stranou tohto konania a ktorá nemá žiadne procesné práva ani povinnosti v tomto konaní. Y. H. je, konajúc vo svojom mene, osobou mimo rámca existujúceho procesnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu (žalobcom, žalovaným) a súdom. Úkon takejto osoby, ktorý nie je podaním vo veci samej, urobený v priebehu súdneho konaní eo ipso (samo sebou) nie je žiadnym procesným úkonom, pretože ten je možné urobiť len v rámci existujúceho procesnoprávneho vzťahu. Súd na takéto podanie urobené takouto neoprávnenou osobou vôbec neprihliada, pretože nemá žiadnu procesnoprávnu relevanciu a nie je spôsobilý vyvolať akékoľvek procesnoprávne následky. Jednou z požiadaviek účinnosti každého procesného úkonu totiž je, že ho robí na to subjekt oprávnený. Ak sporová strana alebo osoba zúčastnená na konaní urobí úkon, u ktorého nie sú naplnené predpoklady jeho účinnosti (a zákon nestanovuje inak - napr. v prípade podania odvolania neoprávnenou osobou, ktoré odvolací súd odmieta
- § 386 písm. b/ CSP), na takýto úkon súd bez ďalšieho v konaní neprihliada, keďže je urobený
subjektom, ktorý nemôže realizovať vo vzťahu k danému konaniu žiadne procesné práva, ale ani procesné povinnosti.
14. Súd z týchto dôvodov preto na dané podanie urobené Y. H., doručené súdu v deň pojednávania o 6:43 hod. (č. l. 48 - 49) v konaní neprihliadal (čo malo za následok, že sa nevysporadúval s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, že nerozhodoval ani o žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré podanie obsahovalo a napokon že neprihliadal ani na skutkové tvrdenia, ktoré podanie obsahovalo, a preto ani neuplatnil vo vzťahu k nim sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 CSP, hoci by na ňu boli splnené podmienky, ak by išlo o podanie urobené žalovaným ako sporovou stranou, oprávnenou vykonávať v konaní procesné úkony).
15. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 14.09.2022, na ktorom sa zúčastnil žalobca (osobne i v zastúpení advokátom). Keďže sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, súd podľa § 180 CSP uznesením vyhláseným na pojednávaní rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalovaného.
16. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.
17. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie všetkými v konaní sporovými stranami navrhnutými dôkazmi, a to listinami navrhnutými a predloženými sporovými stranami v písomnej fáze konania, ktorými boli: vzdanie sa funkcie konateľa z 18.05.2020 s podacím lístkom a záznamom o sledovaní zásielky (č. l. 7 - 9), pozvánka na valné zhromaždenie z 29.05.2020 s podacím lístkom a záznamom o sledovaní zásielky (č. l. 10 - 11), zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného z 26.06.2020 (č. l. 12 - 14), návrh na začatie konania o zhode zo 14.07.2020 (č. l. 15 - 16), uznesenie OS Nitra č. k. 30Exre/62/2020 - 44 z 13.10.2021 (č. l. 17 - 19), výpis žalovaného z OR (č. l. 20), výpis spoločnosti EVK interier studio s.r.o. z OR (č. l. 21). Súd ďalej podľa § 185 ods. 3 CSP vykonal aj dôkaz listinou - aktuálnym výpisom žalovaného z Obchodného registra (č. l. 41 - 42) za účelom zistenia, či sú splnené procesné podmienky.
III. Rozhodné skutkové okolnosti a právne posúdenie veci
18. Predmetom konania je žalobou žalobcu uplatnený nárok na zrušenie jeho účasti v žalovanej spoločnosti súdom z dôvodu dlhodobej nekontaktnosti druhého spoločníka a konateľa žalovanej spoločnosti - Y., ktorá bolo dôvodom vzdania sa funkcie druhého konateľa žalobcom a aj nefunkčnosti žalovanej spoločnosti. Erik Vašíček je súčasne spoločníkom a konateľom inej spoločnosti - EVK interier studio s.r.o. s niektorými totožnými predmetmi podnikania, a teda vykonávajúcej konkurenčnú činnosť a aj z dôvodu nefunkčnosti žalovanej spoločnosti, nevykonávajúcej podnikateľskú činnosť.
19. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (inak len "Obchodný zákonník" alebo "ObZ"), spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
20. Po právnej stránke je žaloba žalobcu žalobou v § 137 CSP neupravenou, ale podľa hmotného práva - § 148 ods. 1 ObZ - tzv. inou prípustnou súkromnoprávnou žalobou. Žalobou žalobcu uplatnený nárok (ktorým je súd viazaný, zdôrazňujúc pritom, že tento je tvorený nielem žalobným návrhom ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - judikát R 14/2021) je hmotnoprávnym nárokom upraveným v § 148 ods. 1 ObZ, podľa ktorého ak nejde o spoločnosť s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
21. Základným predpokladom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným tak je preukázanie toho, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Obchodný zákonník bližšie nešpecifikuje dôvody, ktoré sú považované za dostatočné na to, aby súd takto rozhodol, tieto však vyvodzuje súdna prax i doktrína.
22. Doktrína (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, § 148), s ktorou sa súd stotožňuje, nezistiac existenciu žiadneho legitímneho dôvodu na odchýlenie sa od jej záverov, uvádza, že vo väčšine prípadov príčinou podania návrhu spoločníka podľa § 148 ods. 1 ObZ môže byť: i) zneužitie práv väčšiny v spoločnosti (nie však samotné minoritné postavenie v spoločnosti), ii) zdravotné problémy spoločníka, iii) dlhodobá neprítomnosť spoločníka, iv) vážne narušenie vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi a absencia zhodnej podnikateľskej filozofie. Takáto príčina, na základe ktorej nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti, môže byť aj na strane spoločnosti, a to napríklad v prípade nemožnosti realizovania podnikateľského zámeru spoločnosti.
23. Vzhľadom na pasivitu žalovaného v celom konaní, ktorý sa v ňom nevyjadril a proti žalobou uplatnenému nároku neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, sa stali všetky skutkové tvrdenia, z ktorých žalobca v žalobe svoj nárok vyvodzuje, nespornými (§ 151 ods. 1 CSP), z ktorých súd v prípade absencie dôvodnej pochybnosti o ich pravdivosti vychádza a nedokazuje ich (§ 186 ods. 2 CSP) - v tejto súvislosti pre úplnosť súd dopĺňa, že doktrína vykladá pojem "zhodné tvrdenia" v zmysle § 186 ods. 2 CSP totožne s pojmom "nesporné skutkové tvrdenia" v zmysle § 151 ods. 1 CSP (Komentár k CSP, § 186).
24. Ako súd už uviedol, vykonal vo veci dokazovanie listinami, z ktorých v zhode so skutkovými tvrdeniami žalobcu vyplynulo, že tento sa listom z 18.05.2020 vzdal funkcie konateľa (č. l. 7), doručeným žalovanému dňa 20.05.2020, čo vyplynulo z podacieho lístka a záznamu o sledovaní zásielky (č. l. 8.
- 9). Žalobca zvolal valné zhromaždenie na 26.06.2019, čo preukazuje pozvánka na jeho zasadnutie (č. l. 10), doručená Erikovi Vašíčekovi dňa 03.06.2020, ktoré doručenie vyplýva z podacieho lístka a záznamu o sledovaní zásielky (č. l. 11). Zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti konaného 26.06.2020 vyplynulo, že prítomný na rokovaní valného zhromaždenia bol len žalobca, pričom valné zhromaždenie podľa zápisnice zobralo na vedomie vzdanie sa žalobcu ako konateľa žalovanej spoločnosti (č. l. 12 - 14). Následne bol na návrh (č. l. 15 - 16) uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 30Exre/62/2020 - 44 z 13.10.2021 žalobca vymazaný ako konateľ žalovaného s dňom zániku funkcie 26.06.2020. Z odôvodnenia uznesenia ďalej vyplýva, že spoločenská zmluva žalovaného ustanovuje, že na uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia postačuje účasť spoločníka, ktorý má aspoň polovicu všetkých hlasov, pričom na vymenovanie a odvolanie konateľa sa vyžaduje 2/3 väčšina všetkých hlasov spoločníkov. Z výpisu žalobcu z obchodného registra (č. l. 20, 41 - 42) a výpisu spoločnosti EVK interier studio s.r.o., IČO: 47 197 528 (č. l. 21) vyplýva, že tieto spoločnosti s ručením obmedzeným majú niektoré predmety činnosti spoločné (napr. výroba jednoduchých drevárskych výrobkov, zostavovanie stolárnych dielcov alebo súčasti z dreva do firemných produktov a ich údržba, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, čistiace a upratovacie služby, nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla, sprostredkovateľské činnosti, atď.), pričom jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti EVK interier studio s.r.o. je Erik Vašíček. Erik Vašíček je aj súčasne jediným konateľom žalovanej spoločnosti, ktorá má dvoch spoločníkov, a to žalobcu a Erika Vašíčeka, ktorého vklad na základnom imaní v celkovej výške 5.000,- eur je 2.500,- eur. V mene žalovanej spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne.
25. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že neexistuje dôvodná pochybnosť vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam, ktorými sú, ako súd už uviedol, všetky skutkové tvrdenia žalobcu, keďže za účelom preukázania niektorých skutkových tvrdení predložené listinné dôkazy sú tieto v zhode so skutkovými tvrdeniami žalobcu.
26. Tým sú v danej veci splnené podmienky na to, aby súd podľa § 186 ods. 2 CSP vychádzal z nesporných skutkových tvrdení, t. j. všetkých skutkových tvrdení žalobcu, a to bez toho, aby tieto všetky boli predmetom dokazovania.
27. Súd preto primárne na základe nesporných skutkových tvrdení v prejednávanej veci (§ 186 ods. 2 CSP) a aj vykonaným dokazovaním ustálil skutkový stav tak, že žalobca je spoločníkom žalovanej spoločnosti, ktorej druhým spoločníkom je Erik Vašíček a ktorých vklad na celkovom základnom imaní žalovanej spoločnosti vo výške 5.000,- eur je 2.500,- eur. Druhý spoločník žalovanej spoločnosti - Erik Vašíček, v súčasnosti jediný konateľ žalovaného, bol už v čase podania žaloby rok a 9 mesiacov nekontaktný, a to bez ohľadu na použitý spôsob komunikácie. Obaja spoločníci boli pôvodne aj konateľmi žalovanej spoločnosti, ktorí mohli konať len spoločne, avšak v dôsledku nekontaktnosti Erika Vašíčeka
sa žalovaná spoločnosť stala nefunkčnou, nevykonávajúcou podnikateľskú činnosť. To viedlo aj k vzdaniu sa žalobcu funkcie konateľa žalovaného. Žalobca zvolal na 26.06.2020 aj valné zhromaždenie žalovaného, ktorého sa však druhý spoločník a konateľ Erik Vašíček nezúčastnil. Spoločenská zmluva žalovaného ustanovuje, že na uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia postačuje účasť spoločníka, ktorý má aspoň polovicu všetkých hlasov, pričom na vymenovanie a odvolanie konateľa sa vyžaduje 2/3 väčšina všetkých hlasov spoločníkov. Erik Vašíček je pritom jediným konateľom a spoločníkom inej spoločnosti, ktorej niektoré predmety činnosti sú totožné s predmetmi činnosti žalovaného.
28. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, keďže je splnená podmienka zrušenia účasti žalobcu v žalovanej spoločnosti, stanovená v § 148 ods. 1 ObZ, a to, že od žalobcu ako spoločníka žalovanej spoločnosti nemožno spravodlivo požadovať, aby v žalovanej spoločnosti zotrval. Splnenie tejto podmienky vzhliadol súd v dlhodobej nekontaktnosti a pasivite druhého spoločníka a v súčasnosti už jediného konateľa žalovanej spoločnosti
- Erika Vašíčeka, keďže táto má za následok nemožnosť realizovania podnikateľského zámeru a efektívneho fungovania žalovanej spoločnosti. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že samotný žalobca, ktorý je spoločníkom žalovaného s veľkosťou obchodného podielu o veľkosti 50 % nie je schopný samostatne prijať rozhodnutie o vymenovaní ďalšieho konateľa žalovaného, keďže na prijatie tohto rozhodnutia sa vyžaduje podľa spoločenskej zmluvy žalovaného 2/3-ová väčšina všetkých hlasov spoločníkov, pričom bez vymenovania druhého konateľa žalovaný nemôže vzhľadom na v spoločenskej zmluve a v obchodnom registri zapísaný spôsob konania žalovaného robiť žiadne úkony a teda riadne realizovať podnikateľský zámer. Z tohto stavu pritom nemožno viniť žalobcu, keďže ten sa vzdal funkcie konateľa práve až ako dôsledok nekontaktnosti Erika Vašíčeka, bez ktorého ani žalobca nemohol vzhľadom na už uvedený spôsob konania žalovaného, v mene ktorého môžu konať vždy len dvaja konatelia spoločne, vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť menom žalovanej spoločnosti.
29. Súd preto týmto rozsudkom (v I. výroku) podľa § 148 ods. 1 ObZ žalobnému návrhu žalobcu vyhovel, a teda zrušil účasť žalobcu v žalovanej spoločnosti.
IV. Trovy konania
30. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov konania.
33. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v plnom rozsahu úspešný žalobca proti žalovanému (keď žalobe žalobcu proti žalovanému bolo týmto rozsudkom v plnom rozsahu vyhovené), žalobca má podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
34. Súd preto v II. výroku tohto rozsudku (majúcim povahu uznesenia) priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).