Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_25P-2-2016.pdf
PDF · 105.45 KB
No categories available
25P/2/2016
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. J., J.. X.X.XXXX, M. M. J., J.. X.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov- matka: S.. H. J., J.. XX.X.XXXX, G. Š., X. XXX/X, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Š., E. X, a otec: F.. P. J., J.. X.XX.XXXX, Y. G. Š., X. XXX/X, K. G. Š., J. X, za účasti X. O. F., J.. Q.., G.- N. S., P. Ú. X, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi a na nariadenie výchovného opatrenia, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje sa predbežné opatrenie, ktorým sa až do právoplatného skončenia tohto konania dočasne upravuje styk otca s maloletými deťmi, a to tak, že tento styk sa bude realizovať každý týždeň v kalendárnom roku v stredu v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod., prípadne v iný deň podľa vzájomnej dohody, avšak vždy v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod., v priestoroch X. O. F., J.. Q.., G. - N. S., P. Ú. X, v prítomnosti matky a pracovníka Linky detskej istoty.
Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť.
Rodičia a pracovník X. O. F., J.. Q.. sú povinní navzájom sa bezodkladne vopred informovať o vážnych dôvodoch znemožňujúcich realizáciu styku.
odôvodnenie:
Dňa 18.3.2016 doručila matka tunajšiemu súdu návrh, ktorým sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zákazu styku otca s maloletými deťmi ako aj nariadenia výchovného opatrenia. Spolu s návrhom vo veci samej si matka podala i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej predbežným opatrením zakázal otcovi styk s maloletými deťmi.
Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že maloleté deti sa s otcom odmietajú stretávať, nakoľko otec svojím správaním a konaním nevytvára priestor nato, aby si k nemu deti našli cestu, a aby sa ich narušený vzájomný vzťah napravil. Maloleté deti zakaždým, keď sa majú s otcom stretnúť, plačú a výrazným spôsobom dávajú najavo, že o styk s otcom nejavia žiaden záujem. V návrhu matka spomína, okrem iného, incident zo dňa 16.3.2015, t.j. približne spred roka, kedy sa otec pokúsil o realizáciu styku s deťmi násilím, nakoľko deti s ním odmietli odísť z materskej školy dobrovoľne, v dôsledku čoho matka podala dňa 7.10.2015 na otca trestné oznámenie. Matka ďalej v návrhu uvádza, že má dôvodné obavy o psychické i fyzické zdravie maloletých detí, ktoré v dôsledku realizácie styku s otcom trpia, nakoľko otec si tento styk vynucuje násilím a zastrašovaním detí, napríklad aj tým, že sa k styku uchyľuje za asistencie polície. Takéto vyhrotené situácie pritom nevplývajú dobre na zdravie maloletých detí, ktoré sa po stretnutiach s otcom sťažujú na bolesti hlavy a brucha, vo viacerých prípadoch po stretnutiach s otcom dokonca zvracali, mali hnačku či trpeli nechutenstvom, obe deti majú taktiež problémy s nočným pomočovaním.
Súd sa pred rozhodnutím o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s obsahom návrhu vo veci samej i návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, súd sa tiež oboznámil s obsahom spisov tunajšieho súdu č. k. 16P/7/2014, č. k. 24P/256/2014 a k nemu pripojeného spisu č. k. 24P/32/2014, ako aj so spisom č. k. 24P/174/2015, ktoré sa týkajú maloletých detí, uvedených v záhlaví tohto uznesenia. Súd sa tiež prostredníctvom telefonického dotazu obrátil na kolízneho opatrovníka a na materskú školu, ktorú toho času obe maloleté deti navštevujú, aby zistil, ako oni vnímajú situáciu v rodine maloletých detí, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletých detí spolu nežijú, aj keď sú toho času stále manželmi. Na tunajšom súde však pod sp. zn. 16P/7/2014 prebieha konanie o rozvode ich manželstva, konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Maloleté deti žijú v súčasnosti s matkou. Okrem tohto konania a konania č. k. 16P/7/2014, v rámci ktorého sa rieši i otázka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, prebiehajú na tunajšom súde vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, konkretizované v záhlaví tohto uznesenia, ešte ďalšie dve konania, a to č. k. 24P/256/2014 a č. k. 24P/174/2015, v rámci ktorých sa rozhoduje o návrhu otca na vydanie rozhodnutia o podstatnej veci, týkajúcej sa maloletých detí. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva boli na tunajšom súde upravené v konaní č. k. 24P/32/2014, a to rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 24P/32/2014-62 zo dňa 5.5.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/77/2014-151 zo dňa 10.12.2014, a to tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi sa uložila vyživovacia povinnosť na obe maloleté deti a zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený týkať sa s maloletými deťmi v každom párnom týždni v kalendárnom roku v pondelok a v stredu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloleté deti si v pondelok a v stredu prevezme v školskom zariadení a v prípade ich neúčasti v školskom zariadení a v sobotu v mieste ich bydliska a v mieste ich bydliska je povinný maloleté deti vždy po ukončení styku odovzdať matke, ktorá je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť. Dňa 18.3.2016 si na tunajšom súde podala matka návrh vo veci samej i na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu styku otca s maloletými deťmi. Návrh matka odôvodnila tým, že maloleté deti majú z otca strach a odmietajú sa s ním stretávať. Matka tiež argumentovala zdravotnými ťažkosťami maloletých detí, ako sú napríklad bolesti brucha, hlavy, zvracanie, hnačky, pomočovanie, ktorými deti trpia po každom stretnutí s otcom. Podľa tvrdení matky si tento negatívny postoj maloletých detí zavinil otec sám svojím nevhodným a agresívnym správaním. Na preukázanie svojich tvrdení matka k návrhu doložila aj viacero lekárskych potvrdení, všetky sú pritom vydané pediatričkou maloletých detí S.. I. Z., z ktorých vyplýva odmietavý postoj maloletých detí k otcovi (čl. 27, 28, 29), ako aj to, že maloleté deti aktuálne pociťujú zvýšený stres (čl. 43, 44, 45). Matka tiež k návrhu doložila správu z diagnosticko- psychologického vyšetrenia (čl. 49) a Vyjadrenie zo dňa 29.2.2016 vo veci maloletých detí (čl. 51), ktorých sa týka toto konanie, pričom správu i vyjadrenie vypracovalo Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie v H. (ďalej len centrum). Zo správy i z vyjadrenia pritom vyplýva, že deti sa s otcom nechcú stretávať ani za prítomnosti matky, a že deti sú aktuálne v zlom psychickom rozpoložení, nie je preto vhodné vystavovať ich novým stresovým situáciám tým, že deti budú nútené stretávať sa s otcom. Vzhľadom na uvedené centrum odporúča nevynucovať stretávanie detí s otcom násilím, ďalej centrum odporúča nariadiť pauzu v styku otca s deťmi na dobu troch, resp. štyroch mesiacov, počas ktorej matka deti pripraví na stretávanie s otcom v jej prítomnosti, následne centrum odporúča uskutočňovať stretnutia detí s otcom za prítomnosti matky na verejných priestranstvách.
V rámci konania o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, vedenom pod sp. zn. 16P/7/2014, bol dňa 30.1.2015 vypracovaný znalecký posudok č. 2/2015 znalcom z odboru psychológia a z odvetvia poradenská psychológia, pričom na strane 16 uvedeného posudku sa konštatuje, že obaja rodičia by si mali uvedomiť, že nie sú súpermi, ale partnermi pri výchove maloletých detí, preto sa rodičom zároveň odporúča zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu. V znaleckom posudku sa ďalej uvádza, že maloleté deti nemajú k otcovi vytvorený prirodzený vzťah, u maloletého M. sa v prítomnosti otca zvyšuje úzkosť, maloletá J. naopak z otca strach nemá, hoci aj jej vzťah k otcovi je skôr rozpačitý a nevyhranený (strana 15 posudku). Napriek uvedeným zisteniam sa v závere posudku konštatuje, že sa odporúča zabezpečiť pravidelný styk otca s maloletými deťmi, a to dokonca dvakrát do týždňa (strana 18 posudku). Z uvedeného znaleckého posudku teda jednoznačne vyplýva, že hlavným problémom pri výchove maloletých detí je problematická vzájomná komunikácia rodičov maloletých detí. V uvedenom duchu sa
pritom v rámci konania č. k. 16P/7/2014 na pojednávaní dňa 28.10.2015 vyjadril i kolízny opatrovník, keď uviedol, že v rodine maloletých detí je jednoznačným problémom komunikácia medzi rodičmi, kolízny opatrovník dokonca uvažoval aj nad umiestnením maloletých detí do krízového centra alebo do pestúnskej starostlivosti. Aktuálne je v konaní č. k. 16P/7/2014 nariadené doplňujúce znalecké dokazovanie, nakoľko sa rodičia stále nevedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva.
Dňa 21.3.2016 súd telefonicky kontaktoval kolízneho opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa), ktorý v tomto konaní i v konaní č. k. 16P/7/2014 zastupuje záujmy maloletých detí, a ktorý je so situáciou v rodine maloletých detí dobre oboznámený. Kolízny opatrovník súdu potvrdil, že situácia v rodine maloletých detí je veľmi zložitá, avšak podľa jeho názoru na zákaz styku otca s maloletými deťmi nie je daný žiaden dôvod. Podľa kolízneho opatrovníka všetko nasvedčuje tomu, že maloleté deti sú v negatívnom postoji voči otcovi ovplyvňované matkou, ktorá robí všetko preto, aby otcovi styk s maloletými deťmi znemožnila, v dôsledku čoho sa v súčasnosti styk otca s deťmi vôbec nerealizuje. Kolízny opatrovník súdu zároveň uviedol, že maloleté deti o otcovi v škôlke údajne hovoria ako o vlkovi, keď má po ne otec v zmysle rozhodnutia súdu prísť, hovoria, že si po ne príde vlk. Túto skutočnosť súdu potvrdila i učiteľka materskej školy, ktorú maloleté deti aktuálne navštevujú, a s ktorou sa súd skontaktoval telefonicky taktiež dňa 21.3.2016. Učiteľka súdu uviedla, že jej otec maloletých detí vôbec nepripadá nenormálny, nebezpečný ani agresívny, deti sú podľa nej vo svojom negatívnom vzťahu k otcovi ovplyvňované matkou. Učiteľka zároveň potvrdila, že deti o otcovi v škôlke hovoria ako o vlkovi, čo majú podľa nej tiež z domu. Učiteľka tiež poukázala na to, že v pondelok a v stredu, kedy si má podľa rozhodnutia súdu prísť po deti otec, najnovšie deti vôbec nechodia do materskej školy, čo je zjavne účelové, matka chce takto otcovi zabrániť v kontakte s deťmi.
Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a)platil výživné v nevyhnutnej miere; b)odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c)poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d)zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e)nenakladal s určitými vecami alebo právami; f)niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. g)nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. h)nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j)sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k)sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je pre nariadenie predbežného opatrenia potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ktorá musí byť v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko vo veciach, týkajúcich sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
V danom prípade súd rozhodoval o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletými deťmi.
Právo rodiča a dieťaťa na vzájomný styk patrí k základným právam nielen rodiča, ale i maloletého dieťaťa. Právo styku rodiča s dieťaťom má pritom rodičovi vykompenzovať právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu formou osobnej starostlivosti. Preto, ak spolu rodičia maloletého dieťaťa nežijú a nedohodnú sa na úprave styku rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nenachádza, s maloletým dieťaťom, rozhodne v tejto veci súd, spravidla na návrh toho rodiča, ktorý má o styk s dieťaťom záujem, alebo i bez tohto návrhu. Zasiahnuť do tohto práva, a teda ho nejakým spôsobom obmedziť, resp. úplne zakázať, možno pritom len v odôvodnených prípadoch, ak by styk rodiča s dieťaťom nebol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V takom prípade je možné uvedený zásah urobiť aj prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia, ak súd zistí, že bez okamžitého zásahu do tohto práva by mohlo dôjsť k ohrozeniu psychického či fyzického vývinu maloletého dieťaťa.
Súd sa oboznámil s návrhom matky, ktorým sa táto domáhala úplného zákazu styku otca s maloletými deťmi predbežným opatrením, pričom po preskúmaní tohto návrhu ako aj listinných dôkazov k nemu pripojených mal súd za osvedčené, že maloleté deti aktuálne pociťujú v dôsledku realizácie styku s otcom zvýšený stres, a že sa k tomuto styku stavajú odmietavo. Súd sa však nestotožnil s tvrdením matky ohľadom príčiny takéhoto odmietavého postoja maloletých detí vo vzťahu k otcovi. Matka totiž všetku zodpovednosť za súčasný postoj maloletých detí k otcovi pripisuje práve otcovi a jeho nevhodnému správaniu, s čím však nemožno bezvýhradne súhlasiť. Z konania č. k. 16P/7/2014, v rámci ktorého sa rozhoduje o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, má súd za jednoznačne preukázané, že problematická situácia v rodine maloletých detí nie je zapríčinená dôvodmi na strane otca, ale zlou vzájomnou komunikáciou medzi oboma rodičmi maloletých detí. Uvedené sa konštatuje nielen v znaleckom posudku č. 2/2015, ktorý bol vo veci vypracovaný, ale aj kolíznym opatrovníkom, ktorý je so situáciou v rodine podrobne oboznámený, a ktorý na pojednávaní vo veci dňa 28.10.2015 skonštatoval, že jednoznačným problémom je komunikácia medzi rodičmi, a že kolízny opatrovník v dôsledku zlej situácii v rodine maloletých detí dokonca uvažoval nad podaním návrhu na umiestnenie maloletých detí do krízového centra alebo do pestúnskej starostlivosti. Svoju vinu na negatívnom postoji maloletých detí k otcovi tak nenesie len otec, ale i matka, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 24P/32/2014-62 zo dňa 5.5.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/77/2014-151 zo dňa 10.12.2014. Podľa názoru kolízneho opatrovníka, ale aj učiteľky materskej školy, ktorú v súčasnosti navštevujú maloleté deti, pritom nemožno vylúčiť, respektíve možno pripustiť, že maloleté deti sú vo svojom negatívnom postoji k otcovi ovplyvňované priamo či nepriamo, vedome alebo nevedome ich matkou, ktorá má na deti vďaka osobnej starostlivosti o ne nevyhnutne vplyv. Maloleté deti o otcovi v prostredí materskej školy hovoria ako o vlkovi, čím na jednej strane vyjadrujú svoj odmietavý postoj k otcovi, keďže vlk predstavuje v detských rozprávkach skôr zlú, prípadne až nebezpečnú postavu, no na strane druhej táto okolnosť svedčí aj o tom, že deti sú vo vzťahu k otcovi niekým ovplyvňované, nakoľko možno len ťažko uveriť tomu, že na nápad nazývať otca vlkom prišli samotné deti. Učiteľka materskej škôlky zároveň súdu uviedla, že jej sa otec maloletých detí nezdá byť nenormálny, nebezpečný ani agresívny, a že maloleté deti sú vo vzťahu k nemu niekým určite ovplyvňované, učiteľka ďalej poukázala i nato, že v poslednej dobe deti vôbec nechodia do materskej školy v dňoch, keď si má po ne prísť otec, čím sa otcovi znemožňuje styk s deťmi tak, ako to ostatným rozhodnutím nariadil súd. Z uvedeného zároveň podľa názoru súdu vyplýva, že by bolo naivné pokladať odporúčanie centra ohľadom pauzy v styku maloletých detí s otcom za vhodné riešenie (viď čl. 51). Odporúčanie, ktoré centrum dáva, totiž predpokladá, že počas dočasnej pauzy v styku otca s deťmi bude matka maloleté deti vo vzťahu k otcovi pozitívne ovplyvňovať a postupne ich tak pripraví na opätovné stretávanie sa s otcom. Z toho, čo má súd zatiaľ za osvedčené, však možno jednoznačne predpokladať, že matka túto úlohu zrejme nezvládne. Práve naopak hrozí, že ak súd matkinmu návrhu vyhovie, a teda hoci len dočasne úplne zakáže styk otca s maloletými deťmi, vzťahy medzi otcom a deťmi budú ešte problematickejšie a opätovný kontakt s otcom budú deti následne nadväzovať ešte ťažšie. Súd pritom na strane otca nezistil žiadne okolnosti či dôvody, pre ktoré by bol tento nespôsobilý na styk s vlastnými deťmi. Súd si tiež nemyslí, že by bolo v najlepšom záujme maloletých detí úplne ich odtrhnúť od kontaktu s otcom, a to napriek tomu, že v súčasnosti pociťujú z otca skôr úzkosť. Súd pritom zohľadnil najmä tú skutočnosť, že matke sa nepodarilo osvedčiť, že by deti túto úzkosť pociťovali z dôvodov výlučne na strane otca. Jediné, čo má súd dosiaľ za osvedčené, sú problematické vzájomné vzťahy i komunikácia medzi rodičmi, do ktorých sú celkom nevhodne zaťahované aj maloleté deti. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti súd nevidí žiaden dôvod na to, aby návrhu matky vyhovel a zakázal styk otca s maloletými deťmi.
Súd však zároveň nemôže ignorovať skutočnosť, že maloleté deti aktuálne trpia v dôsledku vzniknutej situácie zvýšeným stresom, a že styk s otcom vnímajú ako neprimeranú záťaž, ktorá preukázateľne nepriaznivo ovplyvňuje ich zdravotný stav. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je totiž povinnosťou súdu sledovať primárne záujem maloletých detí, ktorý by v danom prípade nebol celkom zohľadnený, ak by sa úprava styku mala realizovať v zmysle ostatnej úpravy, a teda ak by súd týmto uznesením návrh matky iba bez ďalšieho zamietol. Súd sa preto rozhodol dočasne upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že tento sa bude realizovať v priestoroch Linky detskej istoty, n. o., a to za súčasnej prítomnosti matky i pracovníka uvedenej neziskovej organizácie. Prítomnosť matky pri realizácii styku súd nariadil, nakoľko v tejto časti zohľadnil odporúčanie centra, dané v jeho vyjadrení zo dňa 29.2.2016 (viď čl. 51) a zohľadnil tiež skutočnosť, že deti sú aktuálne silne citovo naviazané práve na svoju matku, ktorá im dodáva pocit istoty a bezpečia. Súd sa teda v danom prípade rozhodol dočasne nariadiť tzv. asistovaný styk maloletých detí s otcom, t.j. styk za asistencie a pod odborným dohľadom tretej, nezainteresovanej osoby, ktorá bude pri realizácii uvedeného styku plniť predovšetkým úlohu kontrolného, ale i poradenského či zmierlivého prvku. Nariadenie takéhoto asistovaného styku pritom prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď existuje dôvodná obava, že dochádza k nevhodnému pôsobeniu rodiča na deti, prípadne, ak styk rodiča s deťmi nebol dlho realizovaný. Týmto opatrením chce pritom súd jednak zabrániť tomu, aby bolo otcovi, ale aj maloletým deťom úplne znemožnené zostať vo vzájomnom kontakte, pretože tým by sa mohlo odcudzenie maloletých detí od otca ešte väčšmi prehĺbiť, čo podľa názoru súdu nie je v najlepšom záujme maloletých detí, a jednak ním chce maloleté deti uchrániť pred tým, aby bol v dôsledku stresu, ktorý deti pociťujú pri realizácii styku za súčasných podmienok, ohrozený ich zdravý psychický i fyzický vývin.
Pre Linku detskej istoty, n. o., ako zariadenia, v priestoroch ktorého sa má styk otca s maloletými deťmi v zmysle tohto rozhodnutia realizovať, sa pritom súd rozhodol najmä preto, že uvedená nezisková organizácia má v poskytovaní asistencie pri realizácii styku rodiča s dieťaťom potrebnú prax a jej pracovníci disponujú odbornými schopnosťami potrebnými na to, aby toto opatrenie súdu, hoci len dočasné, splnilo svoj účel.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento styk sa bude realizovať každý týždeň v kalendárnom roku v stredu v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod., prípadne v iný deň podľa vzájomnej dohody, avšak vždy v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. v priestoroch Linky detskej istoty, n. o., Bratislava - Staré Mesto, Fialkové údolie 5, v prítomnosti matky a pracovníka Linky detskej istoty. Z uvedeného zároveň vyplýva, že styk otca s maloletými deťmi sa má realizovať predovšetkým v stredu, ak by ale strany zúčastnené na styku dospeli k vzájomnej dohode ohľadom iného dňa v týždni, nie je vylúčené, aby sa styk realizoval v iný deň než v stredu, vždy sa však musí realizovať v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod.
Súd zároveň poznamenáva, že skutočnosti tvrdené matkou budú predmetom ďalšieho dokazovania v tomto konaní vo veci samej.
Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia všetkým účastníkom konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.