Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/159/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej: N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. C. XXX, o vymoženie 656,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 9. júna 2015 č. k. -14 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015, doručenú súdu prvého stupňa dňa 28. 04. 2015. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 57 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku (ďalej aj EP) a § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP). Súd prvého stupňa preskúmal spisový materiál, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. a zistil, že v predmetnej exekučnej veci uznesením č. k. -14 zo dňa 21. 09. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -28 zo dňa 28. 03. 2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa - oprávneného, ktorý si takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy a výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa rozhodcovskej doložky považoval súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 29. 04. 2014 č. k. -50 dovolanie oprávneného odmietol. Následne Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. -57 zo dňa 11. 06. 2014 exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko exekučné konania v tejto istej veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. už v minulosti prebiehalo pod sp. zn. , ktorého podkladom bol ten istý exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., Bratislava, sp. zn. WHB/0111/0178 zo dňa 13. 04. 2012, pričom toto exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu neprijateľnosti podmienok, mal súd prvého stupňa za to, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania - res iudicata. Z toho dôvodu súd prvého stupňa rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 12. 2014.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, namietajúc prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia. Mal za to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

. Podľa jeho názoru, exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a postupom v rozpore s ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že z povahy veci teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Uvedené podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16. júna 2009 sp. zn. . V ďalšej časti odvolania oprávnený uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, čím uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu a zasiahol tak do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . V neposlednom rade vytkol porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj namietal neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom na základe jeho postavenia, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR -8. Navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť, pretože odvolaním napadnuté uznesenie považovala za správne a zákonné a odvolanie za nedôvodné (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP zrušiť a exekučné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP, § 251 ods. 4 OSP.

Z obsahu spisu vedeného v danej veci nesporne vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 30. 03. 2015, kedy došiel súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. WHB/0111/0178 zo dňa 13. 04. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 05. 2012 a vykonateľnosť dňa 18. 05. 2012. Súdny exekútor dňa 28. 04. 2015 doručil súdu prvého stupňa návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom. Následne po pripojení exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho, prihliadnuc na ustanovenie § 251 ods. 4 OSP je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa

zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Skutočnosť, že v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo že jeho účastníci sú tí istí ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného však nie. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr, ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

V predmetnej exekučnej veci bolo odvolacím súdom zistené, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožnou povinnou bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Topoľčany pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. 09. 2012 č. k. -14 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 03. 2013 č. k. -48, ktorým došlo k zamietnutiu žiadosti súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodil rozporom exekučného titulu so zákonnom, ako aj tým, že exekučný titul nemal byť ani vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29. 04. 2014 sp. zn. dovolanie oprávneného odmietol a povinnej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11. 06. 2014 č. k. -57 exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že vyššie uvedené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a následné zastavenie exekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom, predstavuje prekážku res iudicata, avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd bol toho názoru, že uvedenú podmienku bolo potrebné skúmať ešte pred rozhodovaním o žiadosti o udelenie poverenia a exekučné konanie zastaviť, a teda rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo predčasné.

Podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP zrušil a exekučné konanie zastavil podľa § 221 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.