Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/516/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky M. V., bytom P., T. XX/X, zastúpenej JUDr. C. T., advokátom, so sídlom P., V. cesta X proti odporcovi Y. M., bytom F., K. XXX/X, zastúpenému JUDr. P. V., advokátom, so sídlom P., X. 6, o neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností k bytu a iné, o odvolaní navrhovateľky proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.decembra 2012, č. k. -156 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky v časti o vydanie členského podielu v OSBD P. spolu s užívaním bytu na ulici X. XX/X v P. a zaplatenia sumy 39 832,70 eur zamietol. V odôvodnení uviedol, že vychádzal zo skutkových zistení v predmetnej veci a návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný. V predmetnej veci súd právoplatným rozsudkom zamietol návrh na určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv medzi prevodcom v tom čase mal. M. X., nar. XX.XX.XXXX zast. zákonným zástupcom L. X., nar. XX.XX.XXXX a nadobúdateľom Y. M., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s odôvodnením, že otázku platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu - dohody o prevode členských práv bude súd riešiť ako predbežnú pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky, ktorý uplatnila formou eventuálneho petitu, a to jednak vo forme vydania členského podielu v OSBD P., resp. zaplatenia sumy 39.832,70 eur. Podľa názoru súdu odporcovi nemožno za terajšieho stavu uložiť povinnosť vydať členský podiel v OSBD P., a to z nasledovného dôvodu. Dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorá je predmetom konania, je podľa názoru súdu neplatným právnym úkon. Podľa dohody prevodcom členských práv a povinností bola navrhovateľka, ktorá v čase uzatvárania dohody bola maloletá a pri tomto úkone ju zastupoval otec ako zákonný zástupca, ktorý je aj v dohode uvedený. V konaní je nesporné, že dohodu za navrhovateľku aj podpísal. Rovnako bolo nesporné i to, že dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 29.01.1996 nebola schválená súdom v zmysle § 179 O.s.p, pričom pre platnosť takéhoto úkonu sa schválenie súdom nevyhnutne vyžaduje /§ 28 Občianskeho zákonníka/. Uvedená skutočnosť vyplýva nakoniec i zo spisu OS Prievidza č. , v ktorom bolo konanie o schválenie tohto úkonu zastavené z dôvodu, že D. P. uznalo neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností. Z tohto dôvodu si súd ako predbežnú otázku vyriešil, že dohoda o prevode členských práv a povinností je neplatná. Z neplatnej dohody nemohli vzniknúť žiadne ďalšie práva a povinnosti, preto odporca nemohol následne platne previesť členské práva a povinnosti na ďalšiu osobu dohodou zo dňa 10.09.1997, a to na nadobúdateľov R. M. a manžela U. M.. V tomto smere súd prisvedčil právnej argumentácii navrhovateľky, že dohoda je neplatná práve pre absenciu schválenia tohto úkonu za maloletú navrhovateľku súdom, pretože je v rozpore so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 28 Občianskeho zákonníka/. Z neplatného právneho úkonu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vzniká právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia v rozsahu toho, čo každý z účastníkov podľa dohody dostal. Navrhovateľka sa domáhala vydania členského podielu od odporcu, ktorý vyjadruje súhrn členských práv a povinností viažucich sa k predmetnému bytu. Je však nepochybné, že odporca v čase začatia konania a aj v čase rozhodnutia súdu nebol nositeľom členských práv a povinností, pretože následne došlo k prevodu jeho členských práv a povinností na ďalšie osoby a v súčasnej dobe sú tieto pretransformované do vlastníckeho práva k družstevnému bytu manželom M. na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a k pozemku zo dňa 17.07.1998. I keď ide zrejme o právne úkony, ktoré sú neplatné, navrhovateľka sa môže domáhať vydania členských práv a povinností len voči osobe, ktorá je ich držiteľom, pretože len takáto osoba by bola spôsobilá na ich vydanie. Odporca pritom ani nie je členom bytového družstva OSBD P., nevlastní žiadny členský podiel v OSBD P., k predmetnému bytu nemá žiadne práva, preto mu nemožno navrhovanú povinnosť ukladať. Právnu povinnosť možno uložiť len na základe zákona, alebo v medziach zákona. Rovnako považoval súd za nedôvodný návrh aj v časti o zaplatenie sumy 39.832,70 eur, ktorá suma podľa navrhovateľky predstavuje aktuálnu trhovú cenu členského podielu k predmetnému bytu. Je zrejmé, že odporcovi takéto bezdôvodné obohatenie nevzniklo z neplatného úkonu, pretože odporca takéto plnenie nenadobudol. Odporca by bol povinný uvedené bezdôvodné obohatenie vydať len v prípade, že trhová hodnota členského podielu bola v čase prevodu v tejto výške a odporca by bol naďalej majiteľom členského podielu v družstve. Je síce pravdou, že výška zostatkovej hodnoty členského podielu ku dňu 31.05.1996 bola v sume 23.197,- Sk, preto možno uvažovať, že odporca získal prinajmenšom túto hodnotu členských práv a povinností vyjadrenú v uvedenej peňažnej sume. Naproti tomu je však navrhovateľka povinná vydať odporcovi taktiež protiplnenie, ktoré z neplatnej dohody o prevode členských práv a povinností obdržala, a to najmenej v podobe zaplateného nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu /viď listinné dôkazy a výpoveď svedkyne V./, pretože v tomto smere plnil odporca dlh za ňu, hoci bola povinná ho plniť sama. V zmysle § 560 Občianskeho zákonníka ide o vzájomné plnenie z neplatnej zmluvy, pričom obaja účastníci sú voči sebe navzájom v postavení veriteľa a dlžníka a majú povinnosť plniť si navzájom a súčasne navzájom plnenie požadovať. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka takéto plnenie odporcovi nevrátila /jeho výška je sporná/, zároveň uvedené nenavrhuje súčasne s návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia z jej strany, preto nie je možné takémuto návrhu vyhovieť. Nie je možné zbavovať sa tejto vzájomnej povinnosti spôsobom akým zvolila navrhovateľka, a to odpočítaním sumy, ktorú zaplatil odporca od celkovej sumy - hodnoty členských práv a povinností /viď napr. R 26/1975/. Z týchto dôvodov preto ani súd nenariaďoval znalecké dokazovanie na zistenie trhovej hodnoty členského podielu k času prevodu členských práv a povinností. Podľa názoru súdu navrhovateľka sa môže domáhať určenia, že jej patria členské práva a povinnosti k predmetnému bytu spoju s nájomným právom, kde sa bude ako predbežná otázka riešiť platnosť a neplatnosť právnych úkonov, pričom takýto rozsudok musí byť záväzný predovšetkým voči aktuálnym vlastníkom bytu, pretože povinnosť vydať byt do jej užívania bude predovšetkým na ich strane. Právne vec posúdil podľa § 28, § 39, § 457, § 560 Občianskeho zákonníka, § 179 O.s.p. a § 229 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého o trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a s rozpormi vo výpovediach svedkov sa nevyporiadal. Ak by vychádzal z vykonaných dôkazov, musel by prísť k záveru, že zaplatenie kúpnej ceny za prevod nebolo preukázané. Po právnej stránke mal za to, že súd správne ustálil, že zmluva o prevode členského podielu je neplatná. Návrh v časti o vydanie členského podielu spolu s právnom užívania bytu bol podaný z dôvodu opatrnosti, ak by takáto možnosť bola. V časti zamietnutia návrhu na zaplatenie 39 832,70 eur považoval rozhodnutie súdu za nesprávne. Opomenul, že odporca bol v prvom rade povinný vydať plnenie, o ktoré sa obohatil, čiže vlastne previesť členský podiel spolu s užívaním bytu na navrhovateľku a nie zaplatiť žalovanú sumu. Zaplatiť žalovanú sumu prichádzalo do úvahy, len ak by sa možnosť vrátenia poskytnutého plnenia stala nemožnou. Mala za to, že súd pochybil, keď nesprávne citoval rozhodnutie R 26/1975, nakoľko vzájomné protiplnenie sa požaduje v tom prípade, keď sú tu dve rozdielne a nezameniteľné plnenia. Preto sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu plnení, t. j. ceny plnenia, ktoré poskytla ako náhradné plnenie /lebo plnenie in natura sa stalo nemožným/ a to čo bolo v jej mene prijaté od odporcu. Odporca nadobudol de facto dispozíciu s právami a s právami nakladať a členský podiel previedol na ďalšiu osobu. Je to on, kto sa z prevodu obohatil, lebo získal viac ako poskytol. Poukázala na skutočnosť, že odporcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie, že členský podiel súvisiaci z predmetným bytom zanikol, že nie je spravodlivo možné požadovať od dobromyseľného x-tého vlastníka navrátenie členského podielu, nakoľko ním disponuje a členský podiel ako taký právne neexistuje. Názor súdu, že vydania sa môže domáhať len proti vlastníkovi

členského podielu znamená, že vydania bezdôvodného obohatenia sa domáhať nemôže, keďže členský podiel zanikol. Judikatúra súdov poukazuje i na ochranu dobromyseľného nadobúdateľa a na možnosť vydržania. Domáha sa len vydania bezdôvodného obohatenia. Poukázala aj na to, že súd pri ustanovení jej právneho zástupcu vo veci sa vyporiadal s otázkou zjavne bezúspešného konania zo zákona, a pokiaľ by vychádzal z právneho názoru o nemožnosti plnenia a vydania bezdôvodného obohatenia, nebol by zákonný dôvod na ustanovenie zástupcu. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a jej návrhu vyhovieť alebo vec vrátiť na nové konanie súdu prvého stupňa.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka na jednej strane upozorňuje, že zaplatenie kúpnej ceny nebolo preukázané a na strane druhej sa dožaduje vydania rozdielu medzi plnením, ktoré poskytla a plnením prijatím od odporcu z titulu bezdôvodného obohatenia. Navyše oprávnenosť sumy vo výške 39 832,70 eur a spôsob a opodstatnenosť jej vyčíslenia nebola navrhovateľkou počas celého konania nijako preukázaná. Považoval za nesprávne následné rozhodnutie súdu, podľa ktorého by bolo potrebné preukázať hodnotu členského podielu v čase prevodu. Navrhovateľkou tvrdenú skutočnosť o opodstatnenosti jej návrhu v súvislosti s ustanovením jej právneho zástupcu považoval za nelogické, keď spojenie týchto dvoch odlišných inštitútov nie je v žiadnom prípade možné. To, že súd ustanovil navrhovateľke právneho zástupcu nezakladá domnienku, že jej návrh je dôvodný.

Navrhovateľka k písomnému vyjadreniu sa odporcu uviedla, že odporca priznáva rozpory v svedeckých výpovediach, týkajúcich sa vyplatenia čiastky 200 000 Sk, avšak tvrdí, že sa jedná o nepodstatné rozdiely. Tak isto uviedol, že navyše odporca vyplatil 23 000 - 33 000 Sk za záväzky viaznuce na byte. Z uvedeného vyplýva, že ani sám nevie, aká suma vlastne bola vyplatená. Mala za to, že čiastka 200 000 Sk nebola taká malá, aby si účastníci na takúto okolnosť tak rozdielne spomínali. Nakoniec svedkyňa pani V. poukázala, že uvedené peniaze získala už týždeň pred ich vyplatením a vyplatila ich sama jej otcovi, čo je v príkrom rozpore s ostatnými preukazovanými skutočnosťami. Považovala za zrejmé, že odporca nepochopil argumentáciu spojenia ustanovenia právneho zástupcu v tomto konaní s výsledkom sporu. V zmysle zákona je podmienkou ustanovenia právneho zástupcu skutočnosť, aby nárok nebol zjavne bezdôvodný. Odporca tak isto nesprávne pochopil skutočnosti ohľadne sumy 39 832,70 eur a spôsob a opodstatnenosť jej vyčíslenia. Ako už uviedla, v podstatne hlavným zámerom žaloby bolo vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu, titulom vrátenia si plnení na základe neplatnej zmluvy. Ostatné právne nároky boli podané z dôvodu opatrnosti, keby sa situácia zmenila, resp. skutkové zistenia boli iné, ako predpokladala. Samotný názor okresného súdu, ktorý poukázal na rozhodnutie R 26/1975 považovala za nesprávny a bol vyvrátený samotným citovaním uvedeného rozhodnutia. Aká mala byť výška peňažného plnenia z bezdôvodného obohatenia mal ustáliť súd dokazovaním. Nepovažovala za správny názor súdu, že jej otec peniaze neprevzal v jej mene, lebo v skutočnosti on by ich prevzal v jej mene bez ohľadu na to, že sa jednalo o neplatný právny úkon. Vytýkala súdu, že sa v skutočnosti nezaoberal najpodstatnejšou skutočnosťou, či platí ustanovenie o bezdôvodnom obohatení alebo neplatí pre daný právny vzťah. Mala za to, že čiastky, ktoré boli zaplatené za dlh, ktorý viazol na predmetnom byte bol jednoznačne zaplatený v jej prospech a aj v prípade, ak by bolo plnenie poskytnuté jej otcovi, bolo by tak isto plnenie poskytnuté v jej prospech. Nakoniec i keby tomu tak nebolo, tak vzniklo i tak bezdôvodné obohatenie a odporca má plnenie, ktoré prevzal vrátiť a naopak ona mu má poskytnúť plnenie, ktoré prevzala bez ohľadu na vzťah k jej otcovi. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, ako rozdielu hodnoty poskytnutých plnení, ktoré odhadla na žalovanú sumu, ak mál súd iný názor, mal vykonať dokazovanie, ktoré sama navrhla. Postupom súdu tak bola poškodená na svojich ľudských právach. Poukázala na Európsky dohovor o ľudských právach a Dodatkový protokol č. 1, čl. 1, ochranu vlastníctva. Je zrejmé, že ako maloletej jej túto ochranu mal poskytnúť otec a v osobitných prípadoch aj súd. Takýto osobitný prípad pri prevode jej členských práv nastal, keď k platnosti zmluvy o prevode členského podielu s užívaním bytu, ako konštatovali súdy, bol potrebný súhlas súdu. Napriek tomu, že tento nebol poskytnutý, zmluva bola prehlásená za neplatnú, súd došiel k záveru, že nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie súdu považovala za nepreskúmateľné. Navrhla, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby ustálil, aká výška bezdôvodného obohatenia v skutočnosti vznikla.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd opätovne po zrušení jeho rozsudku zo dňa , č. k. -172 preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie predovšetkým na tom právnom názore, že dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu zo dňa 29.01.1996 je neplatná pre absenciu schválenia tohto úkonu za maloletú navrhovateľku súdom, pretože je v rozpore so zákonom / § 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 28 Občianskeho zákonníka/. Z neplatnej dohody nemohli vzniknúť žiadne ďalšie práva a povinnosti a preto odporca nemohol následne platne previesť členské práva a povinnosti na ďalšiu osobu dohodou zo dňa 10.09.1997, a to na nadobúdateľov R. M. a manžela U. M.. Odporca v čase začatia konania a aj v čase rozhodnutia súdu nebol nositeľom členských práv a povinností, pretože následne došlo k prevodu jeho členských práv a povinností na ďalšie osoby a v súčasnej dobe sú tieto pretransformované do vlastníckeho práva k družstevnému bytu manželom M. na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a k pozemku zo dňa 17.07.1998. I keď ide zrejme o právne úkony, ktoré sú neplatné, navrhovateľka sa môže domáhať vydania členských práv a povinností len voči osobe, ktorá je ich držiteľom, pretože len takáto osoba by bola spôsobilá na ich vydanie. Odporca nie je členom bytového družstva OSBD P., nevlastní žiadny členský podiel v D. P., k predmetnému bytu nemá žiadne práva, preto mu nemožno navrhovanú povinnosť uložiť. Rovnako považoval súd za nedôvodný návrh aj v časti o zaplatenie sumy 39 832,70 eur, ktorá suma podľa navrhovateľky predstavuje aktuálnu trhovú cenu členského podielu k predmetnému bytu, nakoľko odporcovi takéto bezdôvodné obohatenie nevzniklo z neplatného úkonu, pretože odporca takéto plnenie nenadobudol. Odporca by bol povinný uvedené bezdôvodné obohatenie vydať len v prípade, že trhová hodnota členského podielu bola v čase prevodu v tejto výške a odporca by bol naďalej majiteľom členského podielu v družstve.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, o ktorom už odvolací súd rozhodol rozsudkom dňa 31.010.2013, č. k. -172 v poradí prvým tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podala navrhovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.05.2015, sp. zn. tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne dňa 31.010.2013, č. k. -172 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /§ 243b O.s.p./ z dôvodu, že navrhovateľke nebola vytvorená reálne možnosť dostatočne sa pripraviť /najmenej päť dní/ na zaujatie stanoviska k vyjadreniu odporcu k jej odvolaniu a so stanoviskom oboznámiť súd tak, aby naň bolo možné prípadne vziať zreteľ pri rozhodovaní o odvolaní. Vyjadrenie bolo navrhovateľke doručené 30.10.2013 a odvolací súd rozhodol už 31.10.2013. So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že navrhovateľke bola v danom prípade odňatá možnosť pred súdom konať. Poukázal na rozsudok ESĽP zo dňa 13.01.2015 vo veci Z. proti F. republike. Dovolanie navrhovateľky z tohto dôvodu považoval preto nie len za prípustné podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale aj opodstatnené podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p..

Odvolací súd v zmysle vysloveného právneho názoru dovolacím súdom vyzval navrhovateľku, aby sa vyjadrila k vyjadreniu odporcu k jej odvolaniu, ktoré jej bolo doručené 30.10.2013. Navrhovateľka podala k tomuto vyjadreniu písomné stanovisko, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 26.06.2015 a zaslané na vedomie odporcu. Následne odvolací súd v danej veci stanovil termín verejného vyhlásenia rozsudku a dňa 24.03.2016 verejne vyhlásil rozsudok. Po opätovnom preskúmaní veci a oboznámení sa so stanoviskom navrhovateľky, ktorým reagovala na písomné vyjadrenie odporcu k jej odvolaniu dospel k tomu istému záveru, ktorý vyslovil vo svojom prvom rozsudku zo dňa 31.10.2013, ktorý bol dovolacím súdom zrušený a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že od odporcu nemožno za danej situácie žiadať vydanie členského podielu spolu s užívaním bytu nachádzajúceho sa v P., na Ul. X. č. XX/X, nakoľko odporca nie je v súčasnosti nájomcom /ani vlastníkom/ predmetného bytu a nevlastní členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že na základe dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 10.09.1997 /uzavretej s odporcom/ a zmluvy o nájme družstevného bytu sa nájomcami tohto bytu stali R. M. a manžel U. M., ktorí na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a prevode vlastníctva pozemku zo dňa 17.07.1998 / vklady povolený pod č. V 4831/98 dňa 16.04.1999/ sú vedení v súčasnosti ako vlastníci uvedeného bytu a pozemku. Odvolací súd dodáva, že i keby dospel k záveru, že aj následne tieto právne úkony sú neplatné, nemožno obísť inštitút vydržania, t. j. že súčasní vlastníci bytu tento nadobudli v dobrej viere. Napokon tieto skutočnosti uznáva aj sama navrhovateľka, keď vo svojom odvolaní v podstate nenamieta správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu o vydanie členského

podielu spolu s užívaním predmetného bytu a uvádza, že návrh v tejto časti bol takto podaný z dôvodu opatrnosti, ak by takáto možnosť bola.

Odvolacia námietka navrhovateľky však smeruje predovšetkým proti zamietajúcej časti návrhu o zaplatenie 39 832,70 eur, o ktorú sumu sa mal odporca obohatiť v súvislosti s neplatnou dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 29.01.1996, a ktorá predstavuje trhovú hodnotu členského podielu. Navrhovateľka, resp. jej právny zástupca na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 30.09.2011 uviedli, že ňou poskytnuté plnenie odporcovi predstavuje trhovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, od ktorého by sa malo odpočítať plnenie poskytnuté odporcom za prevod členského podielu. Tvrdila však, že odporca v skutočnosti žiadne plnenie neposkytol, preto sa domáha zaplatenia celej sumy zodpovedajúcej trhovej hodnote tohto členského podielu vo výške 39 832,70 eur, alebo výšku bezdôvodné obohatenia mal ustáliť súd dokazovaním. Odporca naopak tvrdil, že otcovi navrhovateľky vyplatil za prevod členských práv a povinností súvisiacich s družstevným bytom nachádzajúcim sa v P., na Ul. X. XX/X sumu 220 000 Sk /vrátane nedoplatkov za nájomné/. V konaní vzniesol aj námietku premlčania.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal. Ak ešte nič nedostal, prirodzene, takúto povinnosť nemá. V prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, túto povinnosť má iba on.

Takýto synalagmatický záväzok vzniká i v prípade neplatnej zmluvy o prevode členských práv a povinností viažucich sa k družstevnému bytu, kedy záväzok predávajúceho vrátiť obdržanú cenu zodpovedá záväzku kupujúceho vydať predávajúcemu predmet zmluvy.

Z uvedeného pre daný prípad vyplýva, že v súvislosti s absolútnou neplatnosťou dohody o prevode členských práv a povinností súvisiacich s družstevným bytom zo dňa 29.01.1996 vznikol medzi navrhovateľkou a odporcom synalagmatický záväzok v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, nakoľko obidve strany si podľa tejto dohody plnili /navrhovateľka resp. jej zákonný zástupca mal prevziať sumu 220 000 Sk, i keď to navrhovateľka popiera a odporca sa stal členom bytového družstva a nájomcom družstevného bytu/ a boli teda povinní si tieto plnenia spôsobom podľa § 457 Občianskeho zákonníka vzájomne vrátiť. Rozhodujúce pred danú vec je to, čo bolo podľa dohody plnené a o čo sa každý z nich obohatil podľa tejto neplatnej dohody. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporcu vzájomná povinnosť /vydanie členského podielu spolu s užívaním bytu/ nestíha, nakoľko nie je už členom bytového družstva ani nájomcom družstevného bytu. Rovnako túto povinnosť vydať odporcovi sumu 220 000,- Sk nemá ani navrhovateľka, ktorá i keď bola účastníčkou dohody o prevode členských práv a povinností, túto sumu neprevzala, bola maloletá vo veku 8 rokov a túto sumu mal prevziať jej otec L. X. ako zákonný zástupca. Rovnako za stavu, že by odporca zaplatil za navrhovateľku len dlh na nájomnom a nevyplatil žiadnu sumu za prevod členských práv a povinností, by túto povinnosť nemala vôbec. Skutočnosť, že v súčasnosti sú vlastníkom predmetného bytu tretie osoby / R. M. a manžel U. M./, ktoré byt zrejme nadobudli v dobrej viere, nemožno vyhodnotiť tak, že navrhovateľke vznikol proti odporcovi nárok na peňažné plnenie v sume XX 832,70 eur, nakoľko túto sumu na základe neplatnej dohody o prevode členských práv a povinností odporca nezískal. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj na základe týchto dôvodov ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.