Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/140/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1) B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O., Z. XX, 2) I. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O., Z. XX, v konaní právne zastúpení B.. M. A., Q. A. A. Z. O., I. XX, proti žalovanej: T. A., G.. XX.XX.XXXX, K. O., Š. XX, v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou E., A..P..U.., I. XX, O., o určenie, že pohľadávka ja splatná, takto

rozhodol:

žalobu žalobcu v 1. rade zamieta,

žalobu žalobkyne v 2. rade zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadali súd, aby určil, že pohľadávka žalovanej voči žalobcovi v 1. rade vo výške X XXX Eur je splatná dňom právoplatnosti rozsudku a pohľadávka žalovanej voči žalobkyni v 2. rade vo výške XX XXX,XX Eur je taktiež splatná dňom právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že žalovanej poskytli pôžičky, a to konkrétne žalobca v 1. rade prevodom na podnikateľský účet žalovanej a žalobkyňa v 2. rade osobným odovzdaním finančných prostriedkov do rúk žalobkyne, pričom sa dohodli, že žalovaná peniaze vráti po spustení prevádzky baru.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že finančné prostriedky, ktoré jej poskytol žalobca v 1. rade nebola pôžička, ale išlo o vrátenie prostriedkov, ktoré boli zo strany žalovanej požičané na úhradu dlhu, ktorý mal žalobca v 1. rade voči B. A. vo výške X XXX Eur a žalobca v 1. rade v skutočnosti iba žalovanej vrátil sumu, ktorú za neho uhradila z titulu splatenia dlhu. Časť sumy, vo výške X XXX Eur, bola zaslaná na podnikateľský účet žalovanej z dôvodu, že jej bývalý manžel bol v tom čase nezamestnaný a nemal vlastný účet, na ktorý by mu mohol žalobca v 1. rade peniaze poukázať. Vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré mali byť poskytnuté žalobkyňou v 2. rade, žalovaná uviedla, že potvrdenie o výbere finančných prostriedkov nepreukazuje, že jej tieto finančné prostriedky boli poskytnuté ako pôžička. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdeniami o výbere finančných prostriedkov z banky, potvrdeniami o výmene finančných prostriedkov v zmenárni zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vrátenie pôžičky, potvrdením P. M. K. o prevode finančných prostriedkov vo výške X XXX a X XXX Eur zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o výbere a likvidácii knižky dňa XX.XX.XXXX, výpisom z účtu za mesiace B. až Q. XXXX a V. XXXX až

B. XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým návrhu vyhovel.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

Krajský súd uznesením č. k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatoval, že úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní postupom podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku odstrániť vadu konania, a to nesúlad skutkového stavu a žalobného návrhu. Ďalej bude úlohou prvostupňového zistiť, či a akým spôsobom vo vzťahu k všetkým záväzkom žalovanej tvrdeným žalobcami bola dohoda o ich splatnosti, u každého samostatne. Následne mal prvostupňový súd ustáliť, či ide o nárok podľa § 563 alebo § 564 Občianskeho zákonníka, a následne sa vysporiadať s námietkou premlčania. Pokiaľ zistí, že nárok premlčaný nie je, prvostupňový súd sa mal zaoberať vyslovene splatnosťou pohľadávok, ktoré mali žalovanej vo vzťahu k žalobcom vzniknúť, pričom dôkazné bremeno je na žalobcoch.

Po vrátení veci z Krajského súdu žalobcovia upravili petit návrhu tak, že žiadali určiť čas plnenia žalovanej voči žalobcovi v 1. rade tak, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi v 1. rade požičané peňažné prostriedky v sume X XXX Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Čas plnenia žalovanej voči žalobkyni v 2. rade žiadali určiť tak, že žalovaná je povinná vrátiť žalobkyni v 2. rade požičané peňažné prostriedky v sume XX XXX,XX Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX za účasti všetkých účastníkov a ich právnych zástupcov pripustil zmenu žalobného návrhu v znení ako je uvedené vyššie.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením s obsahom tunajšieho spisu č. k. XXC XXX/XXXX, dopočutím svedka A. I., písomnými vyjadreniami žalovanej, listom adresovaným žalovanej z č. l. XXX, výsluchom svedka B. A., dopočutím žalobkyne v 2. rade, oboznámením s návrhom na vyporiadanie BSM z č. l. XXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým upravenému návrhu vyhovel.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

Krajský súd uznesením č. k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatoval, že súd 1. stupňa sa dopustil procesných pochybení, a to konkrétne v dokazovaní, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom. Úlohou súdu 1. stupňa malo byť odstrániť procesné pochybenia, náležitým spôsobom sa vyporiadať so všetkými dôkazmi a opätovne o nároku rozhodnúť.

Po vrátení veci z Krajského súdu súd doplnil dokazovanie oboznámením s e-mailovou korešpondenciou žalovanej s I. L., čestným prehlásením T.. M. B., listom zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalobcov, prečítaním celej výpovede žalobcu z informatívneho výsluchu, ako aj ďalším spisovým materiálom. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobcovia upravili petit žaloby tak, že žiadali určiť, že pôžičky žalobcu v 1. rade, poskytnuté žalovanej dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX Eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX Eur, spolu vo výške X XXX Eur, sa stanú splatné 30-tym dňom od právoplatnosti rozsudku a pôžičky žalobkyne v 2. rade, poskytnuté žalovanej vo Y. XXXX vo výške X XXX,XX Eur a XX.XX.XXXX vo výške X XXX,XX Eur, spolu vo výške XX XXX,XX Eur, sa stanú splatné 30-tym dňom od právoplatnosti rozsudku. Súd na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov pripustil zmenu žalobného návrhu v súlade s § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa XX.XX.XXXX súd vyhlásil rozsudok, ktorým upravenému návrhu vyhovel.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

Krajský súd uznesením č. k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatoval, že v prejednávanej veci nie je jednoznačne jasné, ktorým zákonným ustanovením je namieste rozhodnutie súdu prvého stupňa odôvodniť, či nárok je možné posúdiť podľa § 564 Občianskeho zákonníka alebo § 563 Občianskeho zákonníka. Je potrebné mať za jednoznačne preukázané, ako bolo dohodnuté, že

dôjde k plneniu záväzkov žalovanou. Od okolností dohody o plnení dlhu žalovanou voči žalobcom, u každého tvrdeného dlhu samostatne, závisí aplikácia zákonného ustanovenia, rozsah dokazovania a aj posúdenie námietky premlčania, pretože vo vzťahu k ustanoveniu § 563 Občianskeho zákonníka sa premlčanie posudzuje inak ako vo vzťahu k ustanoveniu § 564 Občianskeho zákonníka. Krajský súd ďalej uviedol, že prvostupňový súd žalobcu pri jeho účastníckej výpovedi nepoučil podľa § 131 Občianskeho súdneho poriadku, avšak skutkové zistenia odvodzuje aj od tohto dôkazu. Informácia o tom, či bol žalobca v 1. rade poučený podľa § 131 Občianskeho súdneho poriadku, nenahrádza jeho skutočné poučenie pred vykonaním dôkazu výsluchom účastníka konania.

Obdobne prvostupňový súd neodstránil ani vytýkanú vadu v súvislosti s čítaním listinného dôkazu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC XXX/XXXX. Prvostupňový súd obsah zápisníc neoznámil, nevykonal dôkazy zákonným spôsobom a len skonštatoval, že ich nezažurnalizoval do spisu, aj keď boli na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX oboznámené a nachádzali sa v kópiách spisu. Takéto konštatovanie je pre zákonný spôsob vykonania dôkazu neprípustné a opäť nie je možné s uvedenými dôkazmi vykonanými pred prvostupňovým súdom narábať zákonným spôsobom a nie je možné na základe nezákonne získaných dôkazov ustáliť skutkový stav.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, prečítaním zápisníc zo spisu XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a zistil tento stav:

Žalovaná bola nevestou žalobcov v 1. a 2. rade. Od Y. XXXX prevádzkovala bar M..

Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že žalovanej vo Y. XXXX odovzdala sumu XXX XXX Sk výberom zo Všeobecnej úverovej banky. Peniaze jej mala odovzdať pred VÚB bankou a táto ich mala odložiť do kabelky. Pri tomto odovzdaní mal byť prítomný aj vtedajší manžel žalovanej, syn žalobcov.

Podľa výpisu z účtu žalobkyne v 2. rade, ktorý predložili žalobcovia, žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX vybrala z VÚB banky zo svojho účtu XXX XXX Sk. Na tomto účte nebolo od Y.N. do Q. XXXX k dispozícii XXX XXX Sk. Suma XXX XXX Sk bola poskytnutá na rozbeh prevádzky, na vytvorenie zásob alka, nealka a pod. Žalobkyňa uviedla, že lehota splatnosti pri tejto pôžičke bola dohodnutá tak, že žalovaná ich vráti, keď bude mať a môcť, pričom uviedla, že to bolo dohodnuté priamo pri odovzdaní peňazí pred bankou.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa v 2. rade uviedla, že keďže vedela, že nevesta bude preberať bar, pripravovala vlastne pôdu na jeho prevzatie a mala k dispozícii finančné prostriedky. V V. XXXX vybrala X XXX Eur v hotovosti z Ľ. K., čo bolo vtedy asi XX XXX Sk. Sumu XX XXX Sk mala v hotovosti. Bol to vlastne dar od jej rodičov ako výplata časti dedičstva. Tieto peniaze mala doma a dala ich žalovanej.

Na pojednávaní pred Krajským súdom v Prešove konanom dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa v 2. rade predložila vyjadrenie (č. l. XXX), v ktorom uvádza, že pôžičku vo výške XXX XXX Sk poskytla žalovanej v M. XXXX výberom vo VÚB banke a hotovosť v domácnosti, na rozbeh prevádzky a vytvorenie zásob.

Na pojednávaní pred Krajským súdom v Prešove žalobkyňa v 2. rade najprv tvrdila že pri odovzdaní peňazí pred VÚB bankou sa so žalovanou nedohodli kedy jej tieto peniaze vráti. Na tom sa dohodli až neskôr, a to v priebehu existencie prevádzky baru s tým, že bar je rentabilný a bola dohoda, že peniaze sa jej vrátia v priebehu dvoch rokov, alebo keď na to budú mať, alebo keď sa prevádzka odpredá.

Žalobkyňa v 2. rade potom hovorila o druhej pôžičke vo výške XXX XXX Sk a až neskôr uviedla, že sa pomýlila a myslela na pôžičku vo výške XXX XXX Sk. Vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanej dala do ruky aj eurá a aj koruny. Peniaze, ktoré vybrala z Č. K. v korunách, potom vymenila za eurá. Uviedla, že druhú časť týchto peňazí dala v eurách, nie v korunách. Na vrátení týchto peňazí sa dohodli tak, že jej ich vráti, ak bude prevádzka rentabilná a ďalšiu dohodu uzatvorili tak, že tieto peniaze vráti, ak sa prevádzka niekomu odstúpi. Vyjadrenia žalobkyne v 2. rade pred Krajským súdom boli rozporné, keďže neskôr uviedla, že splatnosť bola dohodnutá tak, že peniaze sa vrátia, keď bude mať a môcť. Žalobkyňa v 2. rade zároveň uviedla, že pokiaľ by ostali jej syn a žalovaná spolu žiť, boli by to nechali tak, teda ona a žalobca v 1. rade.

Dňa XX.XX.XXXX mala žalobkyňa odovzdať žalovanej ďalších XXX XXX Sk v hotovosti u nej v byte. Peniaze mali pochádzať z účtu v T. (teraz Č.), ktorý žalobkyňa v 2. rade zrušila. Podľa vyjadrenia žalobkyne tieto peniaze zmenili na valuty, teda eurá, keďže žalovaná to chcela. Žalobkyňa uviedla, že lehota splatnosti pri druhej pôžičke bola dohodnutá tak, že žalovaná ich vráti vtedy, keď po rozbehnutí prevádzky bude mať a môcť. Druhá suma bola podľa žalobkyne v 2. rade požičiavaná na vylepšenie prevádzky, na jej rekonštrukciu, nové boxy, barové stoličky, vzduchotechniku, dlažbu a pod.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX mimo iného uviedla: „druhá strana (žalovaná) sa snaží uviesť, že poskytnuté peniaze boli dar. Darov bolo veľa, ale tieto finančné prostriedky neboli poskytnuté ako dar“.

Z kópie zmenárne N. U. M. O., A.. P.. U.. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobkyňou v 2. rade bolo zmenených X XXX a X XXX Eur v celkovej hodnote XXX XXX Sk, po prepočte na vtedy platný kurz slovenskej koruny k euru. Menili sa eurá na koruny.

Vo výzve zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobcovia adresovali žalovanej, uvádzajú, že pôžičky mala vrátiť až keď bude mať a môcť, resp. po odpredaji prevádzky a získaní finančných prostriedkov.

V liste adresovanom žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa v 2. rade uvádzala: ,,Moje peniaze, ktoré som Vám poskytla do baru mali sa mi už vrátiť. Myslím si, že by bolo dobré a žiadam Ťa, aby mimosúdne sme sa dohodli sumu XXX XXX Sk, X XXX Sk a XX XXX Sk (50 % zo sumy, ktorú ti poslal otec), spolu XXX XXX Sk, si mi v lehote tridsiatich dni zaslala zloženkou.

Vo vzťahu k listu, ktorý dňa XX.XX.XXXX zaslala žalobkyňa v 2. rade žalovanej, žalobkyňa v 2. rade uviedla, že v tom čase vedela, že manželstvo jej syna so žalovanou sa zrejme končí a snažila sa preto o nejaký kompromis vo finančnom vyporiadaní so žalovanou, ktorú dovtedy považovala za súčasť rodiny. Suma XX XXX Sk mala podľa vtedajšieho kurzu predstavovať polovicu sumy, ktorú zaslal na účet žalovanej jej manžel, teda žalobca v 1. rade. K sume XXX XXX Sk sa dopracovali s jej vtedajším právnym zástupcom, pričom išlo o približnú sumu, keďže nevedeli za koľko žalovaná odstúpila prevádzku, aby neboli poškodení ani oni, ani žalovaná. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že tento list mal vlastne primäť žalovanú k určitému vyjadreniu a k tomu, aby sa následne dopracovali k nejakej dohode. Žalovaná však na list nereagovala.

Žalovaná bola so synom žalobcov rozvedená XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

V liste zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol v konaní o vyporiadanie BSM adresovaný žalovanej od právneho zástupcu syna žalobcov A. I., právny zástupca navrhuje aby "Spoločný dlh žalobkyni každý z nich uhradil po XXX XXX Sk".

Ďalšie sumy vo výške X XXX Eur a X XXX Eur zaslal žalovanej prevodom na jej podnikateľský účet žalobca v 1. rade, a to dňa XX.XX.XXXX sumu X XXX Eur a dňa XX.XX.XXXX sumu X XXX Eur. Žalobca v 1. rade v tomto konaní uvádzal, že požičiaval len neveste. V konaní XXC XXX/XXXX, kde bol taktiež vypočutý, uvádzal, že požičiaval synovi a neveste. Žalobca poskytol finančné prostriedky na podnikateľský účet žalovanej na základe telefonátu, ktorý mal so synom a žalovanou. Pri poskytnutí finančných prostriedkov sa o vrátení, resp. lehote splatnosti účastníci nerozprávali. Podľa žalobcu tak urobili až o niekoľko mesiacov, po tom ako prišiel na Slovensko. Mali sa dohodnúť, že žalovaná peniaze vráti vtedy, keď sa vysekajú z najväčších problémov, teda keď sa bar rozbehne a so synom niečo nadobudnú. Žalovaná prevod týchto peňazí na svoj podnikateľský účet nepopierala. Uvádzala však, že išlo o vrátenie prostriedkov, ktoré mal žalobca v 1. rade požičané od B. A.. Akúkoľvek dohodu o existencii a splatnosti pôžičky popierala.

Súd na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX prečítal zápisnicu z pojednávania v konaní XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. Išlo o konanie, v ktorom žalobcovia v konaní XXC XXX/ XXXX, ako aj v tomto konaní, žalovali žalovanú o vrátenie pôžičiek, žalobca v 1. rade vo výške X XXX Eur a žalobkyňa v 2. rade vo výške XXX XXX Sk. V tomto konaní žalobca v 1. rade uvádzal, že prostriedky boli žalovanej poskytnuté na výkon jej podnikateľskej činnosti na rekonštrukciu baru. Žalobca v 1. rade uviedol, že so žalobkyňou v 2. rade vychádzali z toho, že chceli pomôcť tak ich synovi, ako

aj neveste. Keďže sa situácia zmenila rozvodom ich manželstva, uplatnili si tento nárok. Ústna dohoda mala byť taká, že po tom, ako sa rozbehne prevádzka baru, budú finančné prostriedky vracať tak, ako im to finančná situácia umožní. Žalobkyňa v 2. rade v danom konaní uviedla, že finančné prostriedky poskytnuté jej manželom išli na prenájom prevádzkovej jednotky.

Vo vzťahu k poskytnutiu XXX XXX Sk zo strany žalobkyne v 2. rade žalobca v 1. rade uviedol, že pôžička bola poskytnutá na začiatku prevádzkovania baru na splatenie nejakej pohľadávky. Žalobkyňa v 2. rade v danom konaní vo svojej výpovedi uvádzala, že nevie, či sumu XXX XXX Sk vyberala z účtu alebo vkladnej knižky. Neskôr uviedla, že sumu XXX XXX Sk žalovanej osobne odovzdala výberom z účtu vo Z. K. hneď na začiatku podnikania. Potvrdila poskytnutie sumy XXX XXX Sk žalovanej dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v 2. rade ďalej uviedla, že všetky tieto finančné prostriedky boli poskytnuté na vykonanie stavebných, rekonštrukčných prác, zakúpenie zariadenia, internetu, počítača a pod. tak, aby bol uvedený dar prevádzkovateľný. Zároveň uviedla, že pokiaľ išlo o dohodu ohľadom splatenia pôžičky, bola taká, že žalovaná, ak bude môcť, jej zaplatí najneskôr do troch rokov od spustenia prevádzky.

Žalovaná vo svojej výpovedi uvádzala, že rekonštrukčné práce v bare, ktorý prevádzkovala, sa robili postupne z peňazí, ktoré zarobila na prevádzke. Potvrdila, že na jej účet boli poskytnuté finančné prostriedky od žalobcu v 1. rade vo výške X XXX a X XXX Eur. Prvá suma mala byť vrátená suma, ktorú zaplatila za žalobcu v 1. rade jeho veriteľovi a druhá suma od žalobcu v 1. rade bola určená jej manželovi, keďže v tom čase nepracoval a takýmto spôsobom mu posielal peniaze. Vo vzťahu k pôžičke, ktorú mala mať od žalobkyne v 2. rade, spochybnila poskytnutie finančných prostriedkov v A. XXXX, keďže od XX.XX.XXXX s manželom nežili v spoločnej domácnosti a v marci nasledujúceho roka sa rozviedli. Žalovaná vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že hoci podpísala prehlásenie z XX.XX.XXXX, svojím podpisom uznala záväzok len vo vzťahu k Ľ. Q. M. I. a P. K., nie však záväzok voči žalobkyni v 2. rade. Uviedla, že medzi výpoveďami žalobcov sú vážne rozpory o účele pôžičky a s tým súvisiacimi časovými súvislosťami, ako aj o čase a okolnostiach dojednania pôžičky. Žalovaná uvádzala, že žalobcovia tvrdia, že peňažné prostriedky od žalobkyne v 2. rade boli poskytnuté na spustenie prevádzky, pri pôžičke zo A. XXXX však je poskytnutie týchto finančných prostriedkov nelogické, keďže ide o XX, resp. XX mesiacov od spustenia prevádzky. Žalovaná ďalej uviedla, že v liste zo dňa XX.XX.XXXX ju žalobkyňa v 2. rade vyzvala, aby vrátila finančné prostriedky po odpredaji prevádzky. Tiež uviedla, že ju žalobkyňa listom z XX.XX.XXXX vyzvala na zaplatenie sumy XXX XXX Sk pre seba a XX XXX Sk pre žalobcu v 1. rade, ako polovice jeho plnenia. Žalovaná spochybňovala dôkazy o výbere finančných prostriedkov z bánk predložené žalobcami. Žalovaná ďalej uviedla, že okruh žalovaných je neúplný z dôvodu, že dlh, ktorý mali voči žalobkyni, má byť spoločným dlhom spolu s jej bývalým manželom A. I.. Tento by teda mal vystupovať na strane žalovaných, pretože ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov.

Z výpisov z účtu z P. M. K. súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX boli prevedené sumy X XXX a X XXX Eur na podnikateľský účet žalovanej vedený v E., Q.. A..

V konaní XXC XXX/XXXX bola žaloba o vrátenie pôžičky zamietnutá z dôvodu jej predčasného podania. Súd síce vyhodnotil, že vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanou došlo k poskytnutiu pôžičky, avšak nebola dohodnutá splatnosť. Čas plnenia bol daný na vôli žalovanej ako dlžníčky, preto súd vyhodnotil, že žaloba je podaná predčasne. Z tohto dôvodu žalobcovia podali návrh na určenie splatnosti pôžičiek. Pri konštatovaní súdu, že medzi žalobcami a žalovanou došlo k poskytnutiu pôžičky súd vychádzal z výpovedí žalobcov, z potvrdenia o prevode na účet žalovanej a z výsluchu A. I..

Z prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX, podpísaného žalovanou a jej bývalým manželom, súd zistil, že toto prehlásenie spísal A. I., teda bývalý manžel žalovanej, pričom je v ňom uvedené, že zároveň týmto prehlásením priznáva ďalšie majetkové skutky nadobudnuté počas manželského zväzku, a to okrem iného aj záväzky voči I. I. v dlžnej sume XXX XXX Sk. Toto prehlásenie je záväzné pre oboch manželov, teda aj pre T. I.. Žalovaná potvrdila, že podpis na tomto prehlásení je jej podpisom. Nesúhlasila však s tým, že by to mal byť dôkaz poskytnutia pôžičky priamo žalovanej. Mal to byť záväzok patriaci do BSM. Uvádzala, že potvrdzovala len záväzky v prehlásení uvedené voči Ľ. Q. M. I. a voči P. K.. Bližšie však neuviedla, z čoho by malo vyplývať, že práve záväzok voči I. I. neuznala, keď pod prehlásenie pripojila svoj podpis bez akejkoľvek výhrady. Dlhy manželov alebo žalovanej voči žalobcovi v 1. rade v tomto prehlásení uvedené nie sú.

Svedok A. I. potvrdil uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi jeho rodičmi, resp. jeho matkou a jeho bývalou manželkou. Taktiež potvrdil odovzdanie peňazí v týchto sumách: XXX XXX Sk pred Z. K. vo Y. XXXX a XXX XXX Sk asi v A. XXXX. Peniaze boli určené na rekonštrukciu prevádzky, ktorú prevádzkovala žalovaná a na výplatu dlhov. V konaní XXC XXX/XXXX na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi uviedol, že peniaze vo výške cca XXX XXX Sk boli použité na vyplatenie odstupného. Pri druhej pôžičke svedok uvádzal, že peniaze, ktoré poskytla žalobkyňa v 2. rade žalovanej, boli jej osobné prostriedky z vkladnej knižky. Pri pôžičkách od žalobcu v 1. rade uviedol, že o splatnosti sa zo začiatku vôbec nebavili, s tým, že sa zabezpečuje niečo spoločné. Keďže nastala zmena situácie, rodičia si to začali uplatňovať.

Svedok Ľ.Í. I., švagor žalovanej, uviedol, že mal vedomosť o tom, že medzi žalovanou a žalobkyňou v 2. rade a žalobcom v 1. rade bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Bližšie podrobnosti však uviesť nevedel. Svedkovia Ľ. Q. M. I. potvrdili, že vo vzťahu k žalovanej a jej bývalému manželovi mali pôžičku vo výške XXX XXX Sk tak, ako je to uvedené v prehlásení A. I. a žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX. Tieto peniaze im boli žalovanou a jej bývalým manželom vrátené. Svedok Ľ. I. tiež potvrdil, že jeho otec od neho žiadal sumu XX XXX Sk za účelom splatenia svojej pôžičky. Tieto peniaze mu však neposkytol. Malo ísť o peniaze, ktoré následne svokrovi, teda žalobcovi v 1. rade, podľa jej vyjadrení, požičala žalovaná.

Svedok A. poprel, že by mal od neho žalobca v 1. rade niekedy požičané peniaze.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 564 OZ, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V predmetom konaní mali žalobcovia preukázať že poskytli žalovanej finančné prostriedky a že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté ako pôžička. Zo strany žalobcu v 1. rade bolo preukázané, že na účet žalovanej poskytol finančné prostriedky vo výške X XXX Eur. Ďalšie skutočnosti, ktoré by odôvodňovali súdu prijať záver, že išlo o peňažné prostriedky z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke, však podľa súdu preukázané neboli. Len samotné poskytnutie finančných prostriedkov na účet žalovanej neznamená, že bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o pôžičke. Súd si uvedomuje skutočnosť, že stanovenie doby vrátenia nie je nevyhnutnou súčasťou zmluvy, medzi účastníkmi však musí byť zrejmé, že o zmluvu o pôžičke ide. Žalovaná uzatvorenie akejkoľvek zmluvy so žalobcom v 1. rade popierala.

Žalobcovia tvrdili, že rozhodnutím vo veci XXC XXX/XXXX bolo preukázané, že k uzavretiu zmluvy došlo a súd je týmto viazaný. Súd poukazuje na to, že je viazaný výrokom rozsudku, avšak pokiaľ pri dokazovaní dôjde k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodí iný právny záver, nič mu nebráni vo veci na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodnúť inak.

Splatnosť záväzku predpokladá jeho existenciu. Ak má teda súd určovať splatnosť, musí byť minimálne preukázaná existencia záväzku žalovanej voči žalobcom.

Žalobcovia poskytli súdu, tak v tomto konaní, ako aj v konaní XXC XXX/XXXX rozporuplné vyjadrenia ohľadom toho, ako a komu mali byť finančné prostriedky poskytnuté a za akým účelom. Predovšetkým ale nepreukázali, že medzi účastníkmi existovala dohoda o tom, že sa finančné prostriedky vrátia.

Ako vyplýva z výpovede žalobcu v konaní XXC XXX/XXXX, finančných prostriedkov sa začal domáhať až v čase, keď zistil, že žalovaná sa s jeho synom rozvádza. Sám uviedol, že pokiaľ by bola žalovaná naďalej manželkou jeho syna, k vymáhaniu peňazí a k podaniu žaloby by nedošlo. V rovnakom zmysle vypovedal aj bývalý manžel žalovanej, svedok A. I., syn žalobcov, vo svojej výpovedí zo dňa XX.XX.XXXX v konaní XXC XXX/XXXX.

Žalobcami produkované dôkazy o pôžičke boli ich výpovede, ktoré ako je uvedené vyššie boli veľmi rozporné, a výpoveď svedka A. I.C., syna žalobcov a bývalého manžela žalovanej. Na jeho výpoveď ako dôležitý dôkazný prostriedok, ktorý by mal preukazovať existenciu zmluvy o pôžičke, však súd neprihliadal, vzhľadom k tomu že má bezprostredný záujem na tom, aby bola určená splatnosť a aj aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie súm, ktoré mali poskytnúť jeho rodičia. Podľa súdu mal svedok dôvod vypovedať v neprospech žalovanej z dôvodu, že jeho manželstvo so žalovanou sa rozpadlo aj kvôli nevere žalovanej a tiež z dôvodu, že podľa svedka mali so žalovanou dohodu, že mu odstúpi bar, avšak žalovaná túto dohodu nedodržala a bar odstúpila inej osobe.

Iné dôkazy produkované neboli. Súd mal za preukázané poskytnutie finančných prostriedkov na účet žalovanej, ale nie dohodu o tom, že majú byť vrátené. Sama žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že „žalovanej, prípadne jej manželovi, poskytli množstvo darov, tieto peniaze však darom nie sú“. Bolo však na žalobcoch, aby preukázali nielen poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej, ale aj to, že peniaze majú byť vrátené, teda že nejde o dar. Pokiaľ k takejto dohode nedošlo, je logické, že žalovaná nemala dôvod finančné prostriedky vracať. Následný rozpad vzťahu syna žalobcov a žalovanej nemohol spôsobiť bez ďalšieho zmenu v chápaní poskytnutých prostriedkov, ktorá by vyvolávala právne účinky. Práve táto skutočnosť vyplýva aj z výpovedí žalobcov, teda že ak by nedošlo k rozpadu vzťahu, k podaniu žaloby by nepristúpili. Zmluva je viacstranný právny úkon a k zmene tohto právneho úkonu môže dôjsť len na základe dohody strán, ktoré túto zmluvu uzatvorili. Ak dôjde v priebehu trvania zmluvy k zmene situácie, alebo vzťahov medzi účastníkmi, nestačí na zmenu ustanovení zmluvy, alebo druhu zmluvy, vôľa len jedného účastníka bez toho, aby to bolo akceptované druhou stranou, alebo aby si to účastníci vopred dohodli. Nič také v konaní preukázané nebolo. Za takejto situácie potom súd nemá k čomu určovať splatnosť. O tom, že manželia žiadny záväzok vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade nemali svedčí aj to, že syn žalobcov sa o ňom nezmieňuje ani v prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalobkyňa v 2. rade v porovnaní so žalobcom v 1. rade ani náležite nepreukázala, že peniaze žalovanej poskytla. Vo výpovedi žalobkyne v 2. rade existuje množstvo rozporov, a to nielen vo vzťahu k tomu, odkiaľ mala finančné prostriedky. Pri prvej pôžičke boli verzie, že ide o peniaze z VÚB banky (pričom na účte príslušná suma nebola), resp. že ide o peniaze z dedičstva a peniaze, ktoré mala z výberov z devízového účtu v Ľudovej banke, resp. že peniaze mali byť žalovanej odovzdané v hotovosti pred bankou, ale že časť mala byť odovzdaná aj v jej byte. Pri druhej pôžičke zase žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že žalovanej peniaze odovzdala v byte, pričom išlo o peniaze na rekonštrukciu a rozbeh baru, ktorý v tom čase už ale fungoval asi XX mesiacov. Žalobkyňa tiež tvrdila, že peniaze žalovanej odovzdávala v eurách, hoci v tom čase sa platilo v korunách. Z výpisu zo zmenárne ale mal súd za preukázané, že boli menené eurá na koruny, nie opačne. Bolo by nanajvýš nelogické, ak by žalovaná na účel, ktorý tvrdila žalobkyňa v 2. rade, teda na nákup zariadenia do baru (počítač, internet, nové boxy, barové stoličky, vzduchotechnika, dlažba a pod.) chcela peniaze v mene, ktorou sa v danom čase na Slovensku platiť nedalo. Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že mala vedomosť o tom, že bar vynáša a žalovaná finančné prostriedky má. Preto je úplne nelogické, prečo by po roku a pol takéhoto fungovania baru bolo potrebné žalovanej požičiavať na zakúpenie nových boxov, barových stoličiek, vzduchotechniky, počítača a ďalších vecí, ktoré spomínala žalobkyňa v 2. rade a ktoré podľa súdu praktický tvorili základné vybavenie baru.

Taktiež sa súdu javí ako nanajvýš nelogické, ak v čase, keď manželstvo syna žalobkyne v 2. rade so žalovanou bolo v kríze, a žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že mala vedomosť o synovej rodine, keďže žili v

spoločnej domácnosti, by táto požičiavala finančné prostriedky žalovanej, ktorá už zanedlho jej nevestou byť nemusela. U žalobkyne v 2. rade mal teda súd za to, že absolútne neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie pôžičky, jej výšky a spôsobu poskytnutia finančných prostriedkov. Za takejto situácie súd nemohol vyhovieť žalobe ani u žalobkyne v 2. rade, keďže nemal preukázaný ani základný predpoklad pre určenie splatnosti záväzku, teda jeho samotnú existenciu. Za takúto existenciu súd nepovažoval ani podpis na prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX, a to predovšetkým preto, že hoci toto prehlásenie robil syn žalobcov a podpísala ho aj žalovaná, avšak podľa súdu z neho nie je zrejmé, k akým finančným prostriedkom sa vzťahuje a kto tento záväzok má. Hoci žalobkyňa v 2. rade toto prehlásenie predkladala ako jeden z hlavných dôkazov svojej pohľadávky voči žalovanej, v liste zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je adresovaný žalovanej, pohľadávku v takejto výške nespomína a hovorí len o sume XXX XXX Sk. Taktiež vysvetlenie žalobkyne v 2. rade, prečo bol tento list adresovaný žalovanej a prečo v takejto sume (XXX XXX Sk), je zmätočné a svedčí o tom, že žalobkyňa v 2. rade si len vybrala, akú sumu chce od žalovanej naspäť po tom, čo došlo k rozvodu manželstva žalovanej a jej syna. Toto ale opäť svedčí len o tom, že v priebehu spolužitia syna žalobcov a žalovanej poskytli žalobcovia obom manželom nejaké peniaze, avšak ako dar od rodičov bez toho, aby sa dohodli, že peniaze budú vrátené. Za dôkaz o existencii pôžičky súd nepovažoval ani výpoveď Ľ.F. I., keďže tento absolútne nevedel konkretizovať aká pôžička, kedy a v akej výške mala medzi účastníkmi vzniknúť.

Teda ani u žalobkyne v 2. rade súd nemal dôvod žalobe vyhovieť, keďže nebol preukázaný základný predpoklad pre určenie splatnosti pôžičky, teda jej existencia. Žaloba teda bola zamietnutá tak vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade, ako aj vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.