Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie STRELÁK & PETKOV v F., W. U. XX, proti odporkyni: I. S., nar. X.X.XXXX, bytom A., N. XXX/X, v konaní o zaplatenie 497,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -93 zo dňa 8. októbra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, v ktorom súd návrh vo zvyšnej časti zamietol, p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti ponecháva rozsudok nedotknutý.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 309,25 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Skúmaním obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ k/ a zák. č. 129/2010 Z.z., pretože v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN. Súd sa prejudiciálne zaoberal aj platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, nakoľko takáto zmluva podľa vedomostí súdu z vlastnej praxe najmä iných konaní s navrhovateľom súvisí práve so zmluvou o úvere. Takúto zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon a nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa zakrývali vysoké náklady dlžníkov pod prísľubom rôznych výhod, ktoré by inak veriteľ bol povinný aj tak poskytovať zo zákona. Nakoľko navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 500,- eur a uhradila navrhovateľovi na splátku úveru 2,5 eur a zmluvu o domácom servise 188,25 eur ako plnenie spojené s úverom, ktoré súd započítal na úhradu úveru, zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľovi zostatok poskytnutej sumy bez poplatkov a úrokov vo výške 309,25 eur a návrh vo zvyšku zamietol. S poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a obdobný pomer úspechu účastníkov súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Bol názoru, že prvostupňový súd prekročil svoju právomoc, nakoľko svojou činnosťou prekročil rámec predmetu konania, ktorý nastolil navrhovateľ podaním svojho návrhu. Predmetom tohto konania je len plnenie zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320110252 zo dňa 5.2.2011. Kategoricky odmietol postup súdu, ktorým sa mal prejudiciálne zaoberať platnosťou Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, pričom poukázal aj na jednotlivé rozhodnutia krajských súdov, ako i na názor NBS a Inšpektorátu Slovenskej

obchodnej inšpekcie. Nestotožnil sa s názorom, že sa nedal určiť dátum konečnej splatnosti úveru. Z častí zmluvy bolo možné tento dátum vyvodiť. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa odporkyňa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. tento rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti ponechal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Pokiaľ ide o posúdenie previazanosti/nesamostatnosti zmluvy o domácom servise, tak takýto záver odvolací súd už potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti, a to rôzne senáty. Je následne bez akéhokoľvek právneho významu (ohľadne predmetného záveru) účelová argumentácia odvolateľa, že zmluva o domácom servise nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Podstatou dotknutého rozhodnutia totiž je, že z vymedzenia práv a povinností je zjavné, že jej predmet nemá charakter samostatnej zmluvy. Skutočnosť, či je alebo nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, nemá na jej nesamostatný a nekalý charakter žiadny vplyv/dopad. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ by jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“ zo štandardnej zmluvy (napr. o úvere) a označil ich ako samostatné zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, (minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. Presne k uvedenému smeruje činnosť navrhovateľa v procese uzatvárania zmlúv o úvere. Zmluva o domácom servise totiž definuje obvyklé a úplne bežné úkony súvisiace s evidovaním pohľadávky veriteľa; rozhodne nejde o nadštandardné služby, ako sa snaží tvrdiť navrhovateľ. Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy navrhovateľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Aj v nadväznosti na uvedené je bezpredmetný poukaz odvolateľa na rozhodnutie Inšpektorátu SOI o samostatnosti oboch zmlúv. Navyše, konajúce súdy ani nie sú viazané daným rozhodnutím o zastavení správneho konania (§ 135 O.s.p.). Preto pokiaľ by sa aj okresný súd s predmetným argumentom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, nemá to za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež pre okresný (a ani odvolací) súd nie sú záväzné rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach navrhovateľa. Skutočnosť, že Zmluva o domácom servise predstavovala iba účelovo vyňatú časť zmluvných dojednaní zo zmluvy o úvere do „samostatnej zmluvy“, zodpovedá oprávneniu súdov pri prejednaní súdenej veci posúdiť jej platnosť. V podstate ani nešlo o štandardné skúmanie platnosti zmluvy, ale o vyhodnotenie neakceptovateľnej účelovosti (nekalej praktiky) v postupe dodávateľa/navrhovateľa v procese uzavretia zmluvy o úvere. V zmysle uvedeného považoval odvolací súd argumentáciu súdu prvého stupňa za logickú a konzistentnú. Plnenia, ktoré podľa názoru navrhovateľa mali predstavovať plnenie zo zmluvy o domácom servise, sú (jednoznačne) plneniami súvisiacimi s poskytnutým úverom, preto je nutné zahrnúť do sumy, ktorú odporkyňa zaplatila. Napokon, postup okresného súdu pri hodnotení zmluvy o domácom servise predkladanej navrhovateľom v iných konaniach zodpovedá zneniu § 121 O.s.p., v zmysle ktorého sa nedokazujú skutočnosti známe súdu z jeho činnosti.

Pokiaľ išlo o uvedenie dátumu konečnej splatnosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je nutné zdôrazniť, že zákon vyžaduje obligatórne takýto údaj, a to aj z dôvodu ochrany a informovanosti spotrebiteľa. Argument, že sa konečný dátum splatnosti dá vyvodiť z počtu splátok, nie je opodstatnený.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní nebol úspešný navrhovateľ, úspešná bola odporkyňa, ktorá si však

náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, a preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.