Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2NcC-11-2022.pdf
PDF · 84.33 KB
Case nature
Subarea
2NcC/11/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: KOOPERATÍVA, poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičová 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom v Bratislave Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanej: M. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúca N. M. S. D., N. XXX/XX, o zaplatenie 106,21eur s príslušenstvom, o nesúhlase Okresného súdu Košice-okolie s postúpením veci takto
rozhodol:
Nesúhlas Okresného súdu Košice-okolie s postúpením veci je dôvodný.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Rimavská Sobota domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 106,21 eur s príslušenstvom titulom poistného z poistnej zmluvy, ako aj náhrady trov konania.
2. Okresný súd Rimavská Sobota postúpil vec z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti vec Okresnému súdu Košice-okolie ako súdu príslušnému s poukazom na ust. § 43, § 14 Civilného sporového poriadku (CSP). Uviedol pritom, že žalobca podal žalobu na tamojší súd proti žalovanej, ktorá má bydlisko v Družstevnej pri Hornáde, t.j. v obvode Okresného súdu Košice-okolie, pričom žalovaná v spore nepodala námietku miestnej nepríslušnosti, lebo o spore doposiaľ nemá žiadnu vedomosť. Lustráciou v registri došlých vecí pritom Okresný súd Rimavská Sobota zistil, že žalobca KOOPERATÍVA, poisťovňa v zastúpení JUDr. Felixom Neupauerom v období od 4.8.2022 do 18.8.2022 podala celkovo 83 žalôb (pričom sa nejedná ani o konečné číslo), ktoré boli žaloby výslovne adresované Okresnému súdu Rimavská Sobota a ktoré podľa trvalého bydliska žalovaných boli dané na miestne nepríslušnom súde. Právny zástupca žalobcu bol dokonca telefonicky kontaktovaný, pričom súdu oznámil, že nejde o omyl, ale že Okresný súd Rimavská Sobota bol zo strany žalobcu vybratý úmyselne. Okresný súd Rimavská Sobota v prípise o postúpení veci uviedol spisové značky uvedených vecí v počte 83 aj s uvedením zákonnej miestnej príslušnosti okresných súdov. Poukázal pritom na otázku zákonného sudcu s poukazom na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a sudcoch, na čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku s tým, že v danom prípade možno považovať účelné podanie žalôb na miestne nepríslušný súd zo strany žalobcu za zjavne zneužitie práva. Je zrejmé, že žalobca si je vedomý, že súčasná civilná procesnoprávna úprava vylúčila skúmanie miestnej príslušnosti z úradnej povinnosti s výnimkou výlučnej miestnej príslušnosti aj pri existencii námietky žalovaného uplatnenej najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí. Podanie takejto námietky však nepochybne predpokladá jednak riadne úspešné doručenie písomností žalovanému a jednak určité právne vedomie, či vôľu a možnosť takúto námietku v určitej lehote podať. Podaním žaloby na miestne nepríslušný súd nech sú dôvody tohto účelového konania žalobcu akékoľvek, môže teda dôjsť k poškodeniu práv žalovaného. Striktne formálnym výkladom ustanovenia § 41 CSP možno dospieť k záveru, že v prípadoch všeobecnej miestnej príslušnosti súdu si žalobca môže podať žalobu na ktorýkoľvek prvoinštančný súd úplne odignorovať kogentné ustanovenia § 12 a nasl. CSP a tento súd v zásade nemá žiadnu možnosť ako nedostatok miestnej príslušnosti z úradnej povinnosti konvalidovať.
Takáto interpretácia zákona a následný postup pri podaní žalôb zo strany žalobcu je v zjavnom rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda v rozpore so základným právom žalovaného na zákonného sudcu. Jednostranný a pravdepodobne účelový výber prvoinštančného súdu zo strany žalobcu, kedy má žalovaný ako spotrebiteľ len obmedzenú a jedinú možnosť, a to pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí namietať toto konanie žalobcu nemožno akceptovať a súd je povinný toto konanie zo strany žalobcu vyvážiť tým, že sa odchýli od doslovného znenia ust. § 41 CSP. Dôvodil pritom aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 431/07 z 1.7.2008 s tým, že súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. V predmetnom spore sa pritom jedná o spotrebiteľský spor a spotrebiteľovi môžu konaním žalobcu vzniknúť nemalé náklady súvisiace s cestovaním na prípadné pojednávanie na tamojšom súde a nie sú zanedbateľné aj možné náklady, a to trovy konania protistrany, kde už samotná účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie zvyšuje jeho trovy neprimerane. Len pre úplnosť Okresný súd Rimavská Sobota poukázal na skutočnosť, že prikázanie veci z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 CSP predstavuje tiež výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu, ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. Pre zmenu zákonného sudcu prostredníctvom delegácie veci musia byť splnené prísne podmienky, musí ísť o výnimočné okolnosti. Z justičnej praxe je zrejmé, že obdobné konanie nie je ojedinele. Prestáva byť len hypotetickou možnosťou, ale stáva sa pravidlom, kedy si hlavne väčšie ekonomické subjekty v postavení žalobcov jednostranne vyberajú z dôvodu benevolencie zákona pre podanie žalôb miestne nepríslušné súdy, či už z dôvodu rýchlosti, vyťaženosti alebo rozhodovacej činnosti, či z iných dôvodov. Takáto benevolencia zo strany zákonodarcu môže v konečnom dôsledku viesť k nerovnomernému zaťaženiu súdov v rámci Slovenskej republiky k zásadnému ohrozeniu práv spotrebiteľov a nepochybne v dlhodobom horizonte aj k ohrozeniu plynulého fungovania súdneho systému. Vzhľadom k vyššie uvedenému má Okresný súd Rimavská Sobota za to, že zo strany žalobcu podaním väčšieho množstva žalôb úmyselne na iný ako miestne príslušný súd, ide o svojvoľne a účelovú voľbu všeobecného súdu. Toto konanie má za následok porušenie ústavného práva žalovaného na zákonného sudcu a jednoznačne ho možno považovať za zjavné zneužitie práva vytvárajúce neprirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu, ktoré nemôže požívať právnu ochranu v podobe akceptovania žalobcom vybraného súdu ako súdu miestne príslušného.
3. Okresný súd Košice-okolie predložil na rozhodnutie o miestnej príslušnosti vec svojmu nadriadenému súdu (Krajský súd v Košiciach) v zmysle ust. § 43 ods. 2 CSP. Má za to, že v konaní nenastala potreba postúpiť spis, aj keď zo spisu vyplýva, že žalovaná má síce trvalý pobyt v obvode Okresného súdu Košice-okolie, pretože neboli splnené zo strany Okresného súdu Rimavská Sobota zákonné predpoklady na takéto postúpenie veci. Civilný sporový poriadok skúmaním miestnej príslušnosti nepripúšťa ex offo, ale len na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí a jediná absolútna výnimka sa týka výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 20 CSP. Na základe uvedeného Okresný súd Košice-okolie vyjadril svoj nesúhlas s postúpením veci na jeho súd.
4. Podľa § 43 ods. 1,2 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti. Ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
5. Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že nesúhlas Okresného súdu Košice-okolie je dôvodný.
6. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
7. Podľa § 14 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
8. Podľa pôvodnej procesnej úpravy uvedenej v § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúmal miestnu príslušnosť i ba podľa ust. § 88. Ak však navrhovateľ vystupoval v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, súd skúmal miestnu príslušnosť prv než začal konať vo veci aj podľa § 84 až 87.
9. Podľa súčasnej právnej úpravy, a to ust. § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Výlučnú miestnu príslušnosť skúma súd aj bez námietky na začiatku konania.
10. Miestna príslušnosť je teda upravená v ust. § 13 až § 21 CSP. Civilný sporový poriadok rozlišuje všeobecnú miestnu príslušnosť a osobitnú miestnu príslušnosť, následne danú na výber alebo výlučnú príslušnosť. Ustanovenia o miestnej príslušnosti určujú, ktorý zo súdov prvej inštancie, t.j. ktorý konkrétny súd zo všetkých vecne príslušných súdov je miestne príslušným vec prejednať a rozhodnúť.
11. S prihliadnutím na ust. § 41 CSP však súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú pri prvom úkone, ktorý mu patrí (s výnimkou výlučnej miestnej príslušnosti, ktorú musí súd skúmať ex officio aj bez námietky miestnej príslušnosti na začiatku konania). Civilný sporový poriadok teda rozlišuje dva prípady, keď súd bude rozhodovať o miestnej príslušnosti. V zásade platí, že súd bude rozhodovať o tom, či je miestne príslušný iba na námietku žalovaného s výnimkou výlučnej príslušnosti, ktorú musí skúmať na začiatku sporu z úradnej povinnosti. Otázka miestnej príslušnosti je právnou teóriou považovaná za jednu z podmienok, ktorých nedostatok je zhojiteľný, napríklad uskutočnením konania i nepríslušným súdom, či presnejšie už začatím konania vo veci v spojení s nevyužitím možnosti namietania príslušnosti na to oprávneným účastníkom pri jeho prvom úkone.
12. Dôvody, ktoré uviedol Okresný súd Rimavská Sobota pri postúpení sporu z dôvodu miestnej príslušnosti podľa názoru Krajského súdu v Košiciach v žiadnom prípade nemôžu obstáť. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej procesnej úpravy obsiahnutej v O.s.p., Civilný sporový poriadok jednoznačne v ust. § 41 CSP stanovuje, že súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorá mu patrí, s výnimkou výlučnej miestnej príslušnosti, ktorú skúma na začiatku konania z úradnej povinnosti aj bez námietky. Zákonodarca teda vypustil formuláciu, že ak navrhovateľ vystupoval v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, súd skúma svoju miestnu príslušnosť sám na začiatku sporu. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 41 CSP je jednoznačný a akýkoľvek iný výklad nie je možný. Neobstojí teda tvrdenie Okresného súdu Rimavská Sobota, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva tým, že využil možnosť danú mu zákonom podať žaloby proti žalovanej, ktorá aj keď nemá bydlisko v obvode súdu Rimavská Sobota a že ide o poškodenie žalovanej, pretože žalovaná má stále možnosť pri svojom prvom úkone vzniesť námietku miestnej príslušnosti. V prípade, že to neurobí, je to jej osobné rozhodnutie a keďže ide v prípade o posúdenie miestnej príslušnosti súdu na prejednanie a rozhodnutie veci o podmienku konania, ktorá je zhojiteľná, zákonodarca počítal aj s možnosťou, že konanie prebehne aj na takomto súde, ktorý sa stáva už miestne príslušným.
13. Krajský súd v Košiciach vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Košice- okolie s postúpením veci je dôvodný, a teda miestne príslušným na konanie je Okresný súd Rimavská Sobota, pokiaľ však žalovaná pri prvom úkone, ktorý jej patrí nevyužije svoje právo a nepodá námietku miestnej nepríslušnosti.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 759/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).