Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/63/2013

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: DAS REALITY, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/2034, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 705 209, pre vymoženie pohľadávky 2 219,53 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kruppom, so sídlom Exekútorského úradu v Michalovciach, Štefana Kukuru 12, pod sp. zn. EX 35/2013, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi trovy exekúcie vo výške 49,83 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kruppom sa dňa 16.01.2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 35/2013 pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 219,53 eura. Pohľadávka bola priznaná vykonateľnými výkazmi nedoplatkov č. 1150151313 zo dňa 05.08.2011 a č. 1150165913 zo dňa 12.09.2011, vydanými Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočkou Stará Ľubovňa, a výkazom nedoplatkov č. 1124184513 zo dňa 16.09.2011 vydaným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*042860 zo dňa 30.01.2013, ktoré tunajší súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2 219,53 eura a trovy exekúcie.

Písomným podaním, doručeným dňa 24.07.2015, predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K podnetu pripojil stanovisko oprávneného z 15.07.2015, v ktorom oprávnený oznámil, že ak konajúci exekútorský úrad zistil dôvody na zastavenie exekúcie, nemá výhrady voči tomu, aby súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súčasťou predloženého exekútorského spisu je tiež podanie súdneho exekútora zo dňa 30.06.2015, v ktorom oznámil oprávnenému, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území Slovenskej republiky, podľa dopravného inšpektorátu je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla - na danú blokáciu je v poradí, lustrácia v Sociálnej poisťovni nebola úspešná. Povinnému sa exekútor viackrát pokúšal doručiť písomnosti do vlastných rúk, avšak bezúspešne, konateľom je fyzická osoba z Českej republiky. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 75,58 eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Majetkové pomery povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, ktorý je v priebehu exekúcie povinný zákonom stanoveným spôsobom zisťovať všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Ak exekútor na podklade vykonaných lustrácií dospeje k záveru o nemajetnosti povinného, t. j. k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, má možnosť podať podnet na zastavenie exekúcie.

Za výkon exekúcie a za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor a keďže nezistil exekvovateľný majetok povinného, v záujme hospodárnosti konania navrhol zastaviť exekúciu. Súd mal z predloženého exekútorského spisu za preukázané, že exekútor zisťoval majetok povinného dostatočným spôsobom. Vykonaným šetrením zistil, že povinný nevlastní nehnuteľný majetok v Slovenskej republike, v Sociálnej poisťovni bol evidovaný ako zamestnávateľ do 05.04.2011, od tohto dátumu žiadna ďalšia evidencia. Okresný dopravný inšpektorát Stará Ľubovňa v poskytnutej súčinnosti oznámil exekútorovi, že povinný je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, na obidvoch bola zriadená exekútorská blokácia, súdny exekútor JUDr. Michal Kruppa je však v predmetnej veci v poradí na štrnástom, resp. trinástom mieste. Vykonávanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke nebolo úspešné. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč poskytol JUDr. Michalovi Kruppovi vo veci EX 41/2011 súčinnosť a v nej oznámil, že nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného nebola zistená, bolo zistené vlastníctvo motorových vozidiel, na ktorých bola vykonaná blokácia, ďalej bol zistený účet povinného v T. D., žiadne exekučné konanie ukončené nebolo. Exekútor JUDr. Kruppa nezistil žiadny ďalší majetok podliehajúci exekúcii, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a keďže exekúciu nemožno úspešne vykonať žiadnym zo zákonných spôsobov podľa § 63 Exekučného poriadku, exekučný súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora o potrebe zastavenia núteného výkonu rozhodnutia, nakoľko ďalším vykonávaním by vznikali ďalšie neúčelné trovy, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.

Na základe uvedeného tak súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil, pričom súčasne rozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie súdneho exekútora.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi priznané trovy exekúcie do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súdnemu exekútorovi súd priznal odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, ktorú si uplatnil za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.

Paušálna odmena za ďalšie 3 úkony exekučnej činnosti podľa § 15 vyhlášky exekútorovi priznaná nebola. V tomto prípade bola zohľadnená úprava § 14 ods. 1 vyhlášky, v zmysle ktorej má súdny exekútor právo buď na paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eura alebo ak vykoná 10 a viac úkonov exekučnej činnosti patrí mu za každý jednotlivý úkon paušálna suma 3,32 eura. Uvedené ustanovenie je podľa názoru exekučného súdu jednoznačné a neumožňuje priznať exekútorovi popri minimálnej odmene 33,19 eura aj odmenu určenú paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Z tohto dôvodu a v súlade s uvedenou právnou úpravou tak odmena v uplatnenej výške 9,96 eura exekútorovi nepatrí.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov, pozostávajúca z poštovného vo výške 10,- eur. Z obsahu súdneho a exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 1,50 eura (doporučená zásielka s doručenkou), doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému - 3,40 eura (dve doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk s opakovaným doručením, 2 x 1,70 eura), doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Okresnému dopravnému inšpektorátu Stará Ľubovňa - 1,70 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením), príkazu na začatie exekúcie T. D. a.s. - 1,70 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením) a predloženie podnetu na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov a so spisom - 1,70 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania, z listín a doručeniek založených v exekútorskom spise a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou.

Súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada poštovného za hromadné rozposielanie príkazov na začatie exekúcie (deviatim peňažným ústavom). Súdny exekútor má v rámci núteného výkonu rozhodnutia postupovať účelne a hospodárne tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predražovaniu exekúcie. V prípade, že si uvedeným spôsobom nepočína, takéto výdavky nemožno považovať za účelne vynaložené v súvislosti s exekučnou činnosťou a nemožno považovať za spravodlivé zaviazať na ich úhradu jedného z účastníkov (v tomto prípade oprávneného). Ak exekútor vyhotoví veľké množstvo príkazov na začatie exekúcie, ktoré následne doručuje rôznym bankám bez toho, aby mal preukázané, že v nich povinný má vedené účty, jeho postup nemá charakter účelného a hospodárneho vymáhania pohľadávky oprávneného. Účelnejšie a omnoho hospodárnejšie je zisťovanie všetkých registrovaných účtov povinného (prostredníctvom príslušného daňového úradu, príp. Sociálnej poisťovne) a následné doručovanie uvedených príkazov bankám, v ktorých má povinný subjekt zriadené účty. Nakoľko je z obsahu exekútorského spisu zrejmé, že exekútor mal osvedčenú existenciu účtu povinného v jednej banke (z odpovedného hárku ústredia Sociálnej poisťovne z 11.02.2013), priznal mu súd náhradu poštovného za doručenie príkazu na začatie exekúcie jednej banke. Zo spisu vyplynulo ešte vynaloženie poštovného za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 30.06.2015 oprávnenému. Náhrada tohto výdavku však bola exekútorovi priznaná v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 41/2011), z tohto dôvodu mu náhrada uvedeného výdavku nepatrí.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku po zohľadnení predloženého vyúčtovania trov zvýšil priznanú odmenu v sume 33,19 eura o 20 % DPH, t. j. o 6,64 eura. Spolu s náhradou hotových výdavkov potom celkové exekútorovi priznané trovy exekúcie predstavujú 49,83 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.