Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/388/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa G. Z., F.. XX. XX. XXXX, T. Č. I. XXX/X, XXX XX T., zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o určenie že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že úver poskytnutý Zmluvou o úvere Č.. XXXXXXXXX z 25. 01. 2013, uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom, je bez poplatkov a bez úrokov.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie jeho práv proti odporcovi vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že úver poskytnutý mu Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX z 31. 01. 2013 je bez poplatkov a bez úrokov a priznal mu náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 25. 01. 2013 uzavrel s odporcom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu odporca poskytol úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť odporcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 170,- Eur, spolu vo výške 370,- Eur v 10 mesačných splátkach po 37,- Eur. Celkový poplatok spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 65,25 Eur a sumou administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu vo výške 104,75 Eur. Dňa 25. 01. 2013 uzavrel s odporcom aj Rozhodcovskú zmluvu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. Tvrdil, že v úverovej zmluve nie je jasná, aká je percentuálna sadzba úveru, pretože v zmluve sa uvádza RPMN vo výške 96,80 % a výška úroku 39,15 % t. j. 195,75 Eur. Okrem toho administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 288,25 Eur, čo je spolu 487,- Eur, čo predstavuje úrokovú sadzbu 96,80 %. Takáto výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Jedná sa o neprimerané obchodné podmienky odporujúce zákonu. Poukázal na to, že daná úverová zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, teda buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je ako spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (rozsudok Súdneho dvora Európske únie Mostaza Claro). Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, najmä v článkoch 4. a 5., ktoré sú značne nerovnovážne v právach a povinnostiach v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Súd je povinný ex offo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, ich nekalý charakter, v zmysle smernice Rady 93/13/EHS ako aj vnútroštátnej a európskej judikatúry.

Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko úverová zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to predovšetkým rozpis výšky a počtu termínov splátok, úrokov, iných poplatkov a istiny, označenie druhu úveru. Zmluva uvádza tiež nepravdivý údaj o výške RPMN, čo potvrdil vo svojom vyjadrení aj odporca, keď uviedol, že skutočná výška RPMN, keď je zmluva uzavretá so splátkovým kalendárom, ktorý bol vydaný zo strany odporcu k zmluve dodatočne, je až 300 %, čo považuje za absolútne v rozpore s dobrými mravmi. Tiež odplata za poskytnutie úveru je až 96,8 % ročne, čo takisto možno považovať za rozporné s dobrými mravmi, s poukazom na to, že v čase poskytnutia úveru banky v eurozóne poskytovali úrokovú sadzbu vo výške 7,98 % pre podobné úvery. Zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to najmä neprimerane vysoké zmluvné pokuty, poplatky bez primeraného plnenia, čo už bolo viackrát judikované súdmi, napr. KS v Prešove v rozhodnutí zo dňa 21. 11. 2012 uviedol, že poplatky, za ktoré dodávateľ neposkytne spotrebiteľovi žiadne reálne protiplnenie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle OZ. Zmluva bola zabezpečená aj zmenkou, čo je v zmysle vtedy účinného zákona o spotrebiteľských úveroch neprípustné.

Odporca sa na pojednávanie neustanovil, hoci doručenie predvolania na termín pojednávania mal riadne vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnil elektronickým podaním z 29. 02. 2016, doručeným súdu dňa 01. 03. 2016 a požiadal súd, aby vec prejednal v jeho neprítomnosti s prihliadnutím k jeho doterajším vyjadreniam a stanoviskám. Preto potom súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal v neprítomnosti odporcu, pritom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Odporca v písomnom vyjadrení z 12. 08. 2015, doručeným súdu dňa 13. 08. 2015, navrhol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že úver, ktorý poskytol navrhovateľovi zmluvou z 25. 01. 2013 č. XXXXXXXXX nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom. Zo zmluvy je zrejmé, že navrhovateľovi poskytol úver vo výške 500,- Eur, zvýšený o poplatok 484,- Eur, spolu vo výške 984,- Eur, s termínom splatnosti dňa 15. 01. 2014. Údaj o RPMN a o priemernej RPMN nie je nepravdivý, pretože je vypočítaný v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, kde je uvedený jeho presný výpočet. Hodnota RPMN uvedená v zmluve ako 96,80 % je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke a pri úvere zaplatenom v splátkach je RPMN vo výške 304,10 %. Tvrdil, že poplatok je v zmluve dostatočne jasne a výrazne napísaný, hneď pri sume poskytnutého úveru, preto navrhovateľ vedel hodnotu protiplnenia. Slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy umožňuje, pričom nie je ani v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zo záverov rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od úroku požadovaného bankami. Preto nemožno tvrdiť o neprijateľnosti poplatku. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva, ktorú s navrhovateľom uzatvoril, že je tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva, pretože umožňuje každej zmluvnej strany domáhať sa ochrany svojich práv tak prostredníctvom rozhodcovského ako aj súdneho konania. Nevyžaduje od navrhovateľa ako spotrebiteľa, aby spory s ním riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nie je možné ju považovať ani za neplatný právny úkon. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č.98/257/ES, ako aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry, pričom poukázal na konkrétne rozhodnutia súdov SR, ČR a ESD. Tvrdil, že navrhovateľa riadne oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a navrhovateľ pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy ako aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a nemá k nim žiadne výhrady.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Pokusom o zmier z 18. 11. 2014, Výpisom o úhradách úveru - stav k 28. 03. 2014, Výpisom o úhradách úveru k 28. 02. 2014, Varovaním odporcu z 28. 04. 2014, Poslednou výzvou na úhradu z 09. 06. 2014, Výzvou na úhradu z 19. 05. 2014, Upozornením na neuhradenú splátku a výzvou k úhrade omeškanej splátky z 28. 03. 2014, Splátkami a pokutami k 20. 02. 2015, Návrhom na začatie mediačného konania adresovaným Slovenskej rozhodcovskej a. s., Mediačné centrum zo 06. 10. 2014, Prehľadom práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 614901290, Výpisom o úhradách úveru z 28. 04. 2014, Rozhodcovskou zmluvou z 25. 01. 2013, Zmluvou o úvere z 25. 01. 2013 č. 614901290, Potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov

odporcom z 28. 06. 2013 podpísaným Oláhovou J., Vyjadrením odporcu k podanému návrhu z 12. 08. 2015, Podaním Slovenskej rozhodcovskej a. s., Stálym rozhodcovským súdom Bratislava z 26. 11. 2015, Priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny ( stav a nové obchody v roku 2013), ako aj Splátkami a pokutami - stav k 20. 02. 2015.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 25. 01. 2013 navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa odporca ako veriteľ zaviazal poskytnúť navrhovateľovi ako dlžníkovi úver vo výške 500,- Eur. Poskytnutý úver sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť odporcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484,- Eur, t. j. celkovo sa zaviazal zaplatiť čiastku vo výške 987,- Eur v 1 splátke vo výške 987,- Eur do 15. 01. 2014. Zo zmluvy vyplýva, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 195,75 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 288,25 Eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočítala v zmysle zákona a je vo výške 96,80 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru, uvedené na zadnej strany zmluvy o úvere. Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 25. 01. 2013 aj Rozhodcovskú zmluvu, kde si v článku II. - Predmet zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č 614901290 uzatvorenej dňa 25. 01. 2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IĆO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci. Z výpisu splátok a pokút vyplýva, že navrhovateľ zaplatil odporcovi z titulu úveru sumu vo výške 916,75 Eur.

Podľa ustanovenie § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy), (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/, f/, g/, i/, k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia že úver, ktorý mu poskytol odporca Zmluvou o úvere č. 614901293 dňa 31. 01. 2013 je bez poplatkov a bez úrokov. Hoci dátum uzatvorenia zmluvy o úvere je uvedený v petite návrhu na začatie konania nesprávne, súd mal za to, že sa jedná len o chybu v písaní, pretože z obsahu návrhu navrhovateľa ako aj z pripojených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že predmetná úverová zmluva bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá dňa 25. 01. 2013.

Z dôkazov predložených navrhovateľom bolo v konaní nesporne preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Odporca pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, nakoľko z údajov v Obchodnom registri vyplýva, že predmetom podnikania odporcu bolo okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Navrhovateľ v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto medzi účastníkmi konania ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi odporcom ako dodávateľom a navrhovateľom ako spotrebiteľom. Spotrebiteľské vzťahy a zmluvy medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, spadajú pod ochranu § 54 Občianskeho zákonníka.

Z dôvodu, že predmetom konania je určovacia žaloba v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. pričom súdna prax považuje za určovaciu žalobu aj žalobu o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa, preto súd pred rozhodnutím vo veci samej skúmal, či má navrhovateľ naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to so zreteľom na

individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovateľom navrhovaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Podľa názoru súdu navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ako spotrebiteľ má špecifické postavenie slabšej strany v spore, čo nesporne osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, ako aj právna úprava SR. Potrebuje mať vyriešenú najmä otázku, aký je jeho skutočný dlh voči veriteľovi (odporcovi) a akú sumu mu je ešte povinný zaplatiť. Rozhodnutím súdu sa postavenie navrhovateľa stane istejšie, ak nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty. Taktiež z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, lebo v opačnom prípade by došlo u neho k zásahu do nadobudnutých práv.

V článku 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Súd bol však toho názoru, že v danej veci nie je možné aplikovať , pretože bolo preukázané, že účastníci uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, potom všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov, platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. S prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 2 vety poslednej Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť od 01. 04. 2015, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodu, že Občiansky zákonník, ktorého je súčasťou toto ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, preto od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, je poskytovanie spotrebiteľom Slovenskej republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica č. 93/13/EHS. Preto bolo povinnosťou súdu na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti súd zistil, že úverová zmluva, ktorú účastníci uzavreli, má písomnú formu, neobsahuje však obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovené v § 9 ods. 2 písm. a/, f/, g/, i/, k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj, o aký druh úveru sa jedná (§ 9 ods. 2 písm. a/), napr. podľa časového hľadiska, účelu poskytnutia, spôsobu zabezpečenia príp. metód splácania. Neobsahuje ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/), aj keď termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v zmluve uvedený konkrétnym časovým údajom do 15. 01. 2014. Súd bol toho názoru, že pri zohľadnení dohodnutých podmienok zmluvy, musí táto obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby táto informácia bola spotrebiteľovi zrejmá už na prvý pohľad a aby vedel, či zmluva bude trvať aj po dohodnutej konečnej splatnosti príp. dokedy. Zmluva o úvere neobsahuje ani ročnú úrokovú sadzbu (§ 9 ods. 2 písm. i/), hoci údaj o ročnej úrokovej sadzbe je rozhodujúcim údajom pre spotrebiteľa s ohľadom na to, aby mohol posúdiť výhodnosť či nevýhodnosť úveru a zároveň, aby mal vedomosť o výške odplaty, ktorú za poskytnutý úver zaplatí a mal by byť uvedený v texte zmluvy výrazným spôsobom. Zo zmluvy síce vyplýva, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 195,75 Eur, ale z tohto znenia nie je jednoznačné, že sa jedná o ročnú úrokovú sadzbu a pre bežného spotrebiteľa je to nejasné a neprehľadné. Zmluva neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/) napriek tomu, že z úverovej zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé, kedy je spotrebiteľ povinný zaplatiť jednotlivé splátky, v akej výške a aká čiastka z konkrétnej splátky tvorí istina, aká úrok a aká poplatky, aby mal vedomosť o tom, odkedy dokedy je povinný úver splatiť a koľko z mesačnej splátky zaplatí na úhradu istiny a koľko na úhradu úrokov a poplatkov. Hoci zo zmluvy vyplýva, že navrhovateľ mal úver zaplatiť odporcovi v 1 splátke v celkovej výške úveru vrátane poplatku, z vyjadrenia odporcu k podanému návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ mu mal úver splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 82,- Eur mesačne vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 02. 2013, pričom tento údaj v zmluve nie je vôbec uvedený.

Pokiaľ sa týka úroku vyplývajúceho zo zmluvy vo výške 39,15 % (vo výške 195,75 Eur), súd poukazuje na to, že z internetovej stránky NBS vyplýva, že priemerné úrokové miery z úverov pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami, so splatnosťou úveru do jedného roka (12 splátok v danom prípade) v januári 2013 činili úrok 7,98 % ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku

dohodnutého v zmluve o úvere medzi účastníkmi konania takmer 5-násobne prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 31. 07. 2009 sp. zn. vyslovil právny názor, že „Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 05. 11. 2014 sp. zn. vyplýva, že „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností“. V danej veci súd zistil, že prevýšenie úrokov by bolo viac ako 400 % oproti priemeru úrokov za spotrebiteľské úvery poskytované bankami. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Za týchto okolností je potrebné považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Z internetovej stránky Ministerstva financií SR tiež vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur bez zabezpečenia pri zmluvnej splatnosti od 6 do 12 mesiacov v I. štvrťroku 2013 predstavovala 39,20 %. V zmysle predmetnej zmluvy o úvere, náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavujú 288,25 Eur, čo činí až 57,65 % z poskytnutých úverových prostriedkov. V zmluve je dokonca uvedená RPMN ako 96,80 %, teda tento údaj je nesporne v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa.

Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje najmä náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/, f/, g/, i/, k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená aj nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa, potom v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto potom súd návrh navrhovateľa považoval za dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy spojené s právnym zastupovaním advokátom, ktorých náhradu si uplatnil. Preto potom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie jeho práv proti odporcovi vo výške 100 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v troch vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).