Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-421-2014.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3Er/421/2014
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným: 1/ KA MI a partners s. r. o., so sídlom Školská 31/22, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 43 825 206, 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. B., o vymoženie 2 548,20 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd poveril súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Šteinera, PhD. poverením č. 5301 027481 zo dňa 04.11.2014 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou - platobný rozkaz č. k. 5 Zm 847/2013 -11 zo dňa 08.01.2014.
Tunajšiemu súdu bolo dňa 26.01.2016 doručené podanie súdneho exekútora označené ako „Návrh na zastavenie exekučného konania, Vyúčtovanie trov exekučného konania“, v ktorom súdny exekútor uviedol, že navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok a ani žiadne finančné prostriedky povinného 1/, majetok povinného tak nestačí ani na úhradu trov exekúcie a vymáhaná pohľadávka sa stala nevymožiteľnou a povinný 2/ zomrel a dedičské konanie 12D/463/2015 bolo ukončené pre nemajetnosť.
Dňa 04.02.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného zo dňa 02.02.2016 označené ako „Stanovisko k výzve“, v ktorej oprávnený uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd súhlas oprávneného so zastavením exekúcie posúdil z hľadiska obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Súd má za to, že v exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného na základe vyjadrenia oprávneného o nemajetnosti povinného,
ktoré podal z dôvodu správy súdneho exekútora o stave exekúcie a majetkových pomeroch povinného. Súd však musel exekúciu zastaviť nielen pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale aj podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, keďže oprávnený má dispozičné oprávnenie nakladať s predmetom konania a rozhodovať o tom, či exekúcia bude, resp. nebude pokračovať.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len “vyhláška“), ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd preskúmal príslušný spisový materiál a podanie súdneho exekútora, ktorým si vyúčtoval trovy exekúcie v celkovej výške 332,05 eur vrátane DPH a zistil, že návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie je čiastočne dôvodný.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 332,05 eur, pozostávajúce odmeny vo výške 136,12 eur, po zaokrúhlení 136,50 eur, náhrady za stratu času vo výške 31,02 eur, náhrady hotových výdavkov 109,19 eur a 20 % DPH.
Súd musí pri rozhodovaní aplikovať aj základné zásady občianskeho súdneho konania. Jednou z nich je aj zásada, že súd musí zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania (§ 1 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníkom exekučného konania je v tej časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie, aj súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Aj súdnemu exekútorovi je teda potrebné zabezpečiť spravodlivú ochranu práv. Jedným z práv súdneho exekútora je aj právo na náhradu trov exekúcie (§ 196 Exekučného poriadku). Toto svoje právo realizuje súdny exekútor v priebehu exekučného konania vydaním upovedomenia o trovách exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie ho realizuje prostredníctvom súdu, ktorý o jeho trovách rozhoduje uznesením. Podľa § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky si súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 136,12 eur, zaokrúhlene 136,50 eur + DPH 27,30, eur, a to za 41 úkonov exekučnej činnosti. Súd však priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 43,16 eur za 13 úkonov exekučnej činnosti (á 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti), a to za tieto úkony exekučnej činnosti: 1. získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, 2. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, 3. zisťovanie bydliska povinného - MsÚ 3,32 eur, 4. zisťovanie účtu povinného - MsÚ 3,32 eur, 5. zisťovanie majetku povinného - MsÚ 3,32 eur, 6. zisťovanie majetku povinného - ODI, 7. zisťovanie bydliska povinného - MsÚ 3,32 eur, 8. zisťovanie účtu povinného - MsÚ 3,32 eur, 9. zisťovanie majetku povinného - MsÚ 3,32 eur, 10. zisťovanie majetku povinného - ODI, 11. doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur, 12. doručenie exekučného príkazu 3,32 eur, 13. zisťovanie majetku povinného - kataster. Vykonanie týchto jednotlivých úkonov súdnym exekútorom má súd za preukázané listinnými dôkazmi založenými v exekučnom spise. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu, ktorú si uplatnil za druhé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ďalších 9 doručení príkazu na začatie exekúcie a za ďalších 11 doručení exekučných príkazov, ale za uvedené úkony mu súd priznal odmenu iba jednorazovo (tak ako je uvedené vyššie), teda 3,32 eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie a 3,32 eur za doručenie exekučného príkazu. Pri rozhodovaní vychádzal súd z gramatického výkladu § 15 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého sa paušálnou sumou odmeňujú úkony exekučnej činnosti, ako a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Z uvedeného jasne vyplýva, že súdny exekútor má nárok na odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu (jednorazovo), zákonodarca v citovanom ustanovení nemal na mysli „každé“ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, „každé“ doručenie exekučného príkazu a „každé“ doručenie príkazu na začatie exekúcie tak, ako to vyplýva z písmen g), h), i), j), kde výslovne zákonodarca uvádza „každé“ zisťovanie bydliska povinného, „každé“ zisťovanie platiteľa mzdy povinného, „každé“ zisťovanie účtu povinného a „každé“ ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že exekútor má možnosť vykonať elektronickú lustráciu v bankách a na základe nej doručovať písomnosti už len tej ktorej konkrétnej banke (doručovanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov bankám bez toho, aby exekútor vedel, či v nej má povinný vedený účet súd vzhľadom na uvedené považuje za neúčelné a nehospodárne). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za úkony zisťovanie majetku povinného - www.orsr.sk <http://www.orsr.sk>, zisťovanie majetku povinného - www.zrsr.sk <http://www.zrsr.sk>, zisťovanie majetku povinného - www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk>, 2x zisťovanie účtu povinného - SP a 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného - SP, nakoľko z exekučného spisu súd nemá za preukázané, že súdny exekútor vykonal tieto úkony, nakoľko listinné dôkazy o vykonaní týchto úkonov nie sú v exekučnom spise založené, preto súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu za vykonanie týchto úkonov. Súdny exekútor si uplatnil podľa § 23 vyhlášky náhradu za stratu času vo výške 31,02 eur + DPH 6,20 eur, a to za stratu času za zanesenie každej listiny z úkonov na poštu, ktorá je mimo adresy sídla exekútorského úradu. Súd však súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času za zanesenie listín na poštu nepriznal. Exekučný súd má za to, že súdnemu exekútorovi nemožno za túto činnosť priznať náhradu. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide stratu času za vykonávanie
úkonov exekučnej činnosti v zmysle Exekučného poriadku v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť, čím mal zákonodarca namysli napríklad vykonanie pracovnej cesty za účelom zisťovania majetkových pomerov povinného, čiže ide o vykonanie úkonov v súlade s Exekučným poriadkom. Pod citované ustanovenie teda nemožno subsumovať úkon exekútora ako odnesenie poštovej zásielky na poštu. Súdny exekútor si v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 109,19 eur + DPH 21,84 eur, a to za poštovné, poplatky a ostatné. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov iba za poštovné, a to vo výške 8,65 eur, a to 1. za zaslanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu (1,65 eur), 2. za zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o ďalších trovách a výziev povinnému 1/ (1,85 eur), 3. za zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o ďalších trovách a výziev povinnému 2/ (1,85 eur), 4. za zaslanie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie (1,65 eur), 5. za zaslanie návrhu zastavenie exekúcie a predloženie špecifikácie (1,65 eur). Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné za doručovanie uvedených listín, nakoľko doručenie uvedených listín je v exekučnom spise preukázané doručenkami. Za doručovanie ostatných listín súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov nepriznal. Exekučný súd nepopiera, že súdnemu exekútorovi mohli vzniknúť aj tieto hotové výdavky, ich vynaloženie je však potrebné preukázať listinnými dôkazmi v exekučnom spise, a to doručenkami, obálkami alebo podacími hárkami z pošty. Exekučný súd má za to, že súdny exekútor má nárok na náhradu len preukázateľne vynaložených hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekúcie. V prípade, ak vynaloženie a výška hotových výdavkov a ich súvis s exekučným konaním nie sú preukázané, súd náhradu týchto hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznať nemôže. V prípade, že súdny exekútor doručuje určité písomnosti „obyčajne“, t.j. nie doporučene, súd má za to, že súdny exekútor je povinný doručovať písomnosti tak, aby mohol preukázať ich doručenie prostredníctvom pošty. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 0,15 eur za poplatok SLSP, a.s., nakoľko z exekučného spisu súd nemá za preukázané vynaloženie tohto hotového výdavku. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za vrátenie poverenia, oznámenie o ukončení exekúcie 3 x Mestskému úradu, 2 x okresnému dopravnému inšpektorátu, 1 x katastru a vyúčtovanie trov exekúcie oprávnenému a povinnému. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za uvedené výdavky z dôvodu, že súdny exekútor uvedené výdavky doposiaľ nevynaložil, urobí tak až v budúcnosti, pričom môže tak urobiť hocijakým spôsobom - poštou, osobne, prípadne inak, preto mu súd náhradu za uvedené výdavky priznať nemohol. Taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za použitý papier a toner (26,25 eur), obálky (4,70 eur), účtovnú firmu (3,- eur), spisový obal (0,27 eur), náklady spojené s uložením spisu (8,07 eur), predtlačené poštové šeky (0,02 eur), účtovné doklady ( 0,02 eur), euroobal (0,26 eur) a internet (0,50 eur). Exekučný súd má za to, že uvedené výdavky sú prevádzkovou réžiou každého exekútorského úradu, ktorých náhrada ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhlášky). Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa Exekučného poriadku o daň z pridanej hodnoty. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH vypočítanú z odmeny a náhrad vo výške 51,81 eur vo výške 10,36 eur.
Vzhľadom na uvedené trovy súdneho exekútora predstavujú spolu s hodnotou DPH sumu 62,17 eur, na ktorých náhradu súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku oprávneného, pretože zastavenie exekúcie procesne zavinil tým, že podal návrh na jej zastavenie a zároveň z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.