Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/236/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa, Bratislava, 29. augusta 8 a 10, proti povinnému: V. B., nar. X. B. XXXX, zomr. XX. V. XXXX, naposledy bytom M., o 18,54 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Senica, Sadová 621, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 25. marca 2015 č. k. -11, EX 461/2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napádaným uznesením súd prvého stupňa (reprezentovaný sudcom) I. exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom pod spisovou značkou EX 461/2012 zastavil a II. oprávnenej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 45,10 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti takéhoto uznesenia. Toto svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil právne ust. § 57 ods. 1 písm. h/ a § 58 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, teda Exekučného poriadku); vecne potom smrťou povinného v priebehu konania a zastavením dedičského konania po povinnom z dôvodu jeho nemajetnosti, čo bolo zistené z uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. zo 7. októbra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. októbra 2014. Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne zdôvodnil ust. § 196, § 200 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 1, 2 a 3 E. p. a § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 a § 26 tzv. exekútorskej tarify (vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov); vecne potom právom exekútora na náhradu trov exekúcie, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom náhrada trov exekúcie bola súdnemu exekútorovi súdom prvého stupňa aj priznaná vo výške 45,10 eur, teda sumy nižšej, ako súdnym exekútorom požadovanej v ním predloženom vyčíslení.

Proti tomuto uzneseniu len v časti trov exekúcie podala včas odvolanie oprávnená a navrhla ho v takejto časti zmeniť a exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať, namietajúc pritom najmä nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Podľa odvolateľky totiž k zastaveniu exekúcie nedošlo jej zavinením, ale z dôvodu úmrtia povinného počas konania, čo v čase začatia konania nemohla oprávnená predvídať, a preto nebolo možné na uvedený prípad aplikovať ani § 203 ods. 2 E. p. Primárnym dôvodom zastavenia exekúcie tu totiž bola strata spôsobilosti byť účastníkom konania a nie nemajetnosť povinného.

Súdny exekútor s odvolaním oprávnenej nesúhlasil a zotrval na požiadavke, aby oprávnenej bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie mu vzniknutých.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia

predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (ktorým osobitným predpisom sa na základe poznámky č. 31 v O. s. p. rozumie exekučný poriadok - pozn. odvolacieho súdu). Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak (ktorým osobitným zákonom sa aj tu na základe poznámky č. 31 v O. s. p. rozumie exekučný poriadok) a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (v tomto prípade je inak osobitným zákonom zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z prvého zo zhora citovaných ustanovení vyplýva zásada podpornej použiteľnosti ustanovení O. s. p. aj v tých prípadoch, v ktorých E. p. neobsahuje inú (rozumej odchylnú) alebo za určitých okolností i žiadnu úpravu (v ktorom prípade však treba zvažovať ešte i účel a konštrukciu oboch takýchto právnych úprav a ich prípadnú kompatibilitu - zlučiteľnosť). Druhé z citovaných ustanovení potom zakotvuje pravidlo nenapadnuteľnosti rozhodnutí vydávaných v exekučných konaniach odvolaniami a tiež potrebu ustanovenia každej prípadnej výnimky z takéhoto pravidla práve v osobitnom zákone majúcom sa tu primárne použiť (v E. p.). Ide tu tak o presný opak pravidla uplatňovaného v občianskom súdnom konaní (riadiacom sa výlučne úpravou v O. s. p.), v ktorom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno podať odvolanie takmer vždy a kde zákon vypočítava len výnimky z tohto pravidla - čiže prípady, kde odvolanie prípustné nie je (v tejto súvislosti porovnaj i ustanovenie § 202 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Ak teda E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania nepočíta, toto je neprípustné a na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá) osoba na to oprávnená (účastník konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za pomoci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo na Ústavnom súde Slovenskej republiky) prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu porovnaj aj ustanovenie § 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p.).

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení zákona č. 299/2013 Z. z. (účinného od 1. novembra 2013) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie (v tejto súv. por. najmä čl. I bod 42 a čl. IV zákona č. 299/2013 Z. z.).

Podľa § 243b E. p. (ustanovenia nadpísaného spôsobom „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (odsek 1) a o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca (odsek 3).

Ako vyplýva z práve uvedeného, novelou E. p., vykonanou s účinnosťou od 1. novembra 2013 (zákonom č. 299/2013 Z. z.), bola zákonodarcom vylúčená skôr uzákonená prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p.

Ak potom zo súčasného znenia § 58 ods. 6 E. p. nemožno vyvodiť, že by bolo prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým tento rozhodol o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p. a takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vydal sudca, pri uplatnení už uvedených úvah musí byť zrejmé, že odvolanie oprávnenej smerujúce len voči výroku II. (snažiace sa o zvrátenie spôsobu vysporiadania sa súdom prvého stupňa s otázkou náhrady trov exekúcie) nebolo prípustné a ako také muselo byť odmietnuté.

Odvolací súd preto o odvolaní oprávnenej, trpiacom takýmto nedostatkom, po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (nešlo tu o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) rozhodol podľa § 251 ods. 4 a § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.

Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu tak neprípustným odvolaním zavinila oprávnená, súdnemu exekútorovi však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a povinný už ako subjekt práva neexistoval. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa pravidla uvedeného v ustanoveniach § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (i tu pre obsah úpravy z ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p.).

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.