Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Základná škola Bystré, so sídlom Bystré 347, 094 34 Bystré, IČO: 37 873 261 zastúpená JUDr. Ladislav Šebokom, advokátom, AK Michalovská 43, Košice proti žalovanému: H. S., Y.. XX.XX.XXXX, E. E. XXX zastúpená JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, AK Hlavná 61, Prešov o zaplatenie 3.084,89 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 3.084,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa kedy žalovaná obdŕžala jednotlivé sumy. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaná je bývalou zamestnankyňou žalobkyne. Pracovný pomer jej vznikol na základe PZ č. Skol.1990/PaN-Ču zo dňa 08.08.1990. Pracovno-právny vzťah bol upravovaný dodatkami k PZ a to dodatkom zo dňa 09.09.1991, zo dňa 01.03.1994, 11.10.1994, 18.01.1995, 02.04.2002, 28.08.2008 a 30.10.2009. Dodatkom k pracovnej zmluve označeným ako dohoda o zmene pracovnej činnosti zo dňa 28.08.2008 sa účastníci dohodli, že žalovaná bude zaradená ako účtovník. Dodatkom k PZ zo dňa 30.10.2009 bolo dohodnuté, že u žalovanej od 01.11.2009 bude druh práce ekonóm ZŠ rozšírený na funkciu finančný manažér. Dňa 22.12.2009 žalobkyňa so žalovanou uzatvorila dohodu o vykonaní práce. Obsahom tejto dohody bolo dojednané, že žalovaná bude vykonávať pracovnú úlohu ako finančný manažér, rozsah práce je určený v rámci projektu „moderná ZŠ vyučujúca žiakov pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít. Pracovná úloha mala byť vykonaná od 23.12.2009 do skončenia projektu. Odmena bola dojednaná podľa výpočtu SORO. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Žalovaná listom zo dňa 16.07.2012 požiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 27.08.2012. Žalobkyňa návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou akceptovala. V dňoch od 05.12.2011 do 01.12.2012 bol u žalobkyni vykonaný vládny audit Správou finančnej kontroly R.. Auditom bolo zistené porušenie zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a bol uložený odvod do štrukturálneho fondu a do ŠR v sume 6 866,35 €. Auditom a neskôr bolo preukázané, že žalovaná si sama vyplatila sumy: Mesiac: november - december 2009 246,02 € , Január 2010 135,62 €, Február 2010 129,71 €, Marec 2010 116,94 €, Apríl 2010 134,52 €, máj 2010 141,04 €, Jún 2010 131,42 €, Júl 2010 135,62 €, august 2010 135,62 €, September 2010 403,36 €, Október 2010 124,89 €, November 2010 115,66 €, December 2010 138,48 €, Január 2011 143,18 €, Február 2011 144,95 € , Marec 2011 135,62 €, Apríl 2011 135,62 €, Máj 2011 135,62 €, Jún 2011 100, 00 €, Júl 2011 200,00 €, Spolu: 3 084,89 €. Žalovaná prehlásila pred kontrolnou skupinou, že ako finančný manažér sa

projektu nezúčastňovala. Napriek tomu ako zodpovedný pracovník za ekonomiku a taktiež za mzdy u žalobkyni si tieto vyčíslila a z účtu žalobkyne previedla na svoj účet v sumách v jednotlivých mesiacov, tak ako sú vyšpecifikované vyššie. Podľa názoru žalobkyne žalovaná porušila ustanovenia § 424 Ob.zák. škodu spôsobila úmyselne a konala proti dobrým mravom. Žalobkyňa postupovala podľa § 191 Zák. práce, vyzvala žalovanú aby škodu uhradila a prejednala požadovanú náhradu škody s odborovou organizáciou. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaná žalobkyni spôsobila škodu porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu podľa ust.§ 424 Ob.zák.

Žalovaná so žalobu nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to listom žalobcu zo dňa 27.08.2013, zo dňa 18.10.2013, zo dňa 18.09.2013, kópiou doručenky na čl. 8, výplatným páskami za rozhodné obdobie na čl. 9-13, akceptáciou návrhu na skončenie pracovného pomeru zo dňa 01.08.2012, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.07.2012, rozhodnutím Správy finančnej kontroly zo dňa 10.07.2013, dohodou o vykonaní práce zo dňa 22.12.2009, dodatkom k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2009, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.08.2008, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.04.2002, zo dňa 18.01.1995, z 11.10.1994, z 1.3.1994, z 9.9.1991, z 8.8.1990, vyjadrením žalovanej zo dňa 03.02.2014, písomnosťou na čl. 49, listom SFK z 18.08.2014 vrátane správy nach sa v prílohovej obálke, listom MV SR zo dňa 22.08.2014, menovacími dekrétmi na čl. 65,66, listom žalobcu zo dňa 03.12.2014, vyjadrením žalobkyne na čl. 73, emailovou korešpondenciou na čl. 75, 83, vyjadrením žalobkyne na čl. 84, listom SFK a predloženými zápismi na čl. 87-93, doplnením dokladov z 18.02.2015, žiadosťou o platbu na čl. 95, výpočtom a členením oprávnenej mzdy a odvodov na čl. 96,97, 98, zápisnicou o výsluchu svedka žalovanej zo dňa 21.01.2015, zápisnicou o výsluchu zo dňa 10.01.2013, vyjadrením žalovanej zo dňa 16.12.2014, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30.10.2009, podpisovým vzorom na čl. 125, plnomocenstvom na čl. 127, výpočtom a členením oprávnenej mzdy na čl. 128, žiadosťou žalovanej zo dňa 30.03.2015, písomným výpočtom žalovanej na čl. 130, výpočtom a členením oprávnenej mzdy na čl. 131, výplatnou páskou za obdobie 4/2010, emailovou korešpondenciou na čl. 133, usmernením na čl. 134-136, zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z 29.10.2009 a prílohami k tejto zmluve na čl. 146-200, dokladmi zaslanými žalovanou na čl. 211- 227, listom MV SR zo dňa 08.10.2015 a listinami ním zaslanými, ktorý sa týkajú výpočtu odmeny na čl. 234-264, vyjadrením žalovanej zo dňa 08.10.2015, písomným záverečným stanoviskom žalobcu zo dňa 20.01.2016, rozsudkom tun. súdu sp. zn. , vyjadrením žalovanej z 25.02.2016, záverečným stanoviskom žalobcu zo dňa 02.03.2016, originálmi pracovných listín a dokladov nach. sa v prílohovej obálke, správou z vládneho auditu nach. sa v prílohovej obálke, výsluchom účastníkov konania a svedkov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

Z rozhodnutia SFK zo dňa 10.07.2013 vyplýva, že žalobcovi bol uložený odvod do štrukturálneho fondu a do štátneho rozpočtu v celkovej sume 6.866,35 eur za porušenie finančnej disciplíny pri prostriedkoch Európskej únie. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že ako neoprávnený výdavok bol okrem iných osôb okrem žalovanej určená časť mzdy. U žalovanej bol ako neoprávnený výdavok určená časť mzdy za určité obdobia za odpracované hodiny na projekte a to v mesiaci v sume 246,02 eur v mesiaci 1/2010 v sume 135,62 eur v mesiaci 2/2010 v sume 129,71 eur v mesiaci 3/2010 v sume 116,94 eur v mesiaci 4/2010 v sume 134,52 eur v mesiaci 5/2010 v sume 141,04 eur v mesiaci 6/2010 v sume 131,42 eur v mesiaci 10/2010 v sume 124,89 eur v mesiaci 11/2010 v sume 115,66 eur v mesiaci 12/2010 v sume 138,48 eur v mesiaci 1/2011 v sume 14,18 eur v mesiaci 2/2011 v sume 144,95 eur v mesiaci 09/2010 v sume 404,36 eur Spolu v sume 2.106,79 eur. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že vlastne ako neoprávnenú výdavky boli určené nielen vyplatená mzdy ( odmena) aj odvody zamestnávateľa.

Z vyjadrenia žalovanej čl. 73 vyplýva, že nesúhlasí s výpoveďou pani I. ohľadom toho, že finančnou manažérkou bola pani S.. Žalovaná k tomu uviedla, že v čase podpisu dohody o vykonaní práce si myslela aj ona, že je finančná manažérka projektu. Avšak p. I. - manažérkou projektu (riad. školy) jej bolo oznámené, že celú agendu bude spracovávať agentúra N. . Porozumela tomu tak, že ona už nebude finančná manažérka, iba napomáhať agentúre a poskytovať im požadované dokumenty z účtovníctva, čo aj robila. Preto s ňou bola zrušená aj dohoda o vykonaní prác. Bola vyplácaná za účtovnícku prácu na projekte ako odmeny k jej platu na základe pracovnej zmluvy. Správne to uviedla aj p. I. vo vete, cituje: „Agentúra, ktorá spracovala výsledne tento projekt napomáhala p. S. čo od nej žiadali, čo má dávať z účtovníctva.“ Kontrolná skupina v zápisnici spísanej s ňou má uvedené, že tiet účtovnícke práve vykonávala. To, že rozhodla, že to nie sú práce finančného manažéra, musí vysvetliť p. I. prečo jej nezadávala práce finančného manažéra, ak vedela, že tieto práce má vykonávať a ktoré práce sú to. Ona bola presvedčená o tom, že táto odmena, ktorú jej určila p. I. bola vyplatená za účtovnícke práce na projekte. Dodatok k pracovnej zmluve z 30.10.2009 zrušila dohoda o vykonaní práce 22.12.2009, bola to dohoda na tu istú pracovnú činnosť ako dodatok. Aj táto dohoda bola zrušená 31.12.2009. Priložila aj vyjadrenie mailom p. M., vedúcej audítorskej skupiny, kde uviedla čo bolo cieľom auditu. Na záver uviedla, že práce na projekte vykonávala na základe pokynov jej priamej nariadenej p. I.. Mesačnú odmenu jej navrhla a vyplatila k jej tarifnému platu p. I.. Funkcia finančný manažér personálne nebola ošetrená. (Bola určená a vzápätí zrušená, na základe rozhodnutia manažérky projektu (p. I.), že celú agendu bude robiť agentúra v N.. Neznepokojuje ju tá skutočnosť, že v zápisnici nie je zápis ohľadom dohody o vykonaní práce a jej zrušenia, hoci dala požiadavku na súd, aby si vyžiadali potvrdenie o odhlásení dohody o vykonaní práce zo Soc. poisťovni. Žaloba bola postavená podľa nej na tej dohode.

Z pracovnej zmluvy vyplýva, že žalovaná pracovala u žalobcu od 08.08.1990. Pracovný pomer bol následne v ďalšom období menený rôznymi dodatkami.

Z dodatku k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.08.2008 vyplýva, že žalovaná bola zaradená ako účtovník.

Z dodatku k zmene pracovnej zmluve zo dňa 30.10.2009 vyplýva, že bola menená pracovná zmluva a to tak, že dohodnutý druh práce žalovanej sa dňom 01.11.2009 rozširuje o funkciu finančný manažér. Aktivita/činnosť, ktoré bude zabezpečovať v rámci projektu Modrená základná škola vyučujúca žiakov pochádzajúcich z MRK - finančné riadenie projektu počas jeho realizácie, komunikácia s RO/SORO ohľadom finančnej stránky projektu, prípravy dokumentov na zúčtovanie žiadosti o platbu. Zmena obsahu pracovnej zmluvy je dohodnutá na určitý čas do 30.04.2011 so súhlasom zamestnanca.

Z dohody o vykonaní práce zo dňa 22.12.2009 vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou bola podpísaná dohoda o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo dojednanie pracovnej úlohy Finančný manažér. Ďalej sa dojednal rozsah práce a to: v rámci projektu. Pracovná úloha bude vykonaná od 23.12.2009 do skončenia projektu. Odmena bola dojednaná podľa daného výpočtu SORO. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce.

Listom zo dňa 16.07.2012 požiadala žalovaná o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 27.08.2012, čo žalobkyňa akceptovala listom zo dňa 01.08.2012 v ktorom uviedla, že jej návrh akceptujú a súhlasia s tým, aby jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.1990 bol skončený dohodou v zmysle § 60 ku dňu 27.08.2012.

Z listu MV SR zo dňa 22.08.2014 vyplýva, že vyšetrovateľom PZ bolo dňa 26.11.2012 v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za prečin poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podľa § 255 ods. 1 Trestného zákona. V danej trestnej veci sú vykonávané procesné úkony týkajúce sa zistených nedostatkov na základe vykonaného auditu Správy finančnej kontroly ako aj ďalších pochybení zistených v priebehu samotného vyšetrovania v súvislosti s uzavretou zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s dodatkami za účelom spolufinancovania projektu s názvom „Moderná škola vyučujúca žiakov pochádzajúcich s marginalizovaných rómskych komunít“ financovaného z projektu Európskeho sociálnej fondu a štátneho rozpočtu SR kde prijímateľom bola ZŠ Bystré a poskytovateľom bolo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v zastúpení Agentúrou Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ. V danej trestnej veci doposiaľ nebolo v zmysle § 206 Trestného poriadku vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Vyšetrovateľom sú vykonávané procesné

úkony týkajúce sa zistených skutočnosti pri predkladaní žiadosti o zúčtovanie zálohových platieb zo strany ZŠ v ktorých boli deklarované pracovné činnosti, ktoré v skutočnosti realizované neboli. Až po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov bude možné v danej veci meritórne rozhodnúť.

Z menovacieho dekrétu zo dňa 30.06.2009 vyplýva, že do funkcie riaditeľky ZŠ Bystré bola vymenovaná I.. G. I..

Z menovacieho dekrétu zo dňa 27.06.2014 vyplýva, že do funkcie riaditeľky ZŠ Bystré bola vymenovaná I.. G. I..

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.05.2013 vyplýva, že žalovaná bola prihlásená ako poistenec ako zamestnanec dohodár dňa 23.12.2009 a odhlásená dňa 31.12.2009.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 6/2011 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 100 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 11/2009 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 400 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 12/2009 bola žalovanej vyplatená mimoriadna odmena vo výške 500 eur. Z dohody o vykonaní práce bola žalovanej vyplatená suma 504 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 1/2010 bola žalovanej vyplatená odmena za projekt vo výške 110 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 2/2010 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 110 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 3/2010 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 110 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 4/2010 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 110 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 5/2010 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 125,32 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 6/2010 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 135,62 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 9/2010 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 135,62 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 10/2010 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 135,62 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 11/2010 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 135,62 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 12/2010 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 135,62 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 1/2011 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 135,62 eur.

Z výplatnej pásky žalovanej vyplýva, že v mesiaci 2/2011 bola žalovanej vyplatená odmena vo výške 135,62 eur.

Zo zápisov z vykonaného rozhovoru medzi žalovanou a pracovníkmi SFK dňa 04.07.2012 vyplýva, že zúčastnený bol N.. N. M., Q.. C. N.. Žalovaná na otázku SFK, či sa zúčastnila na aktivitách projektu „Moderná základná škola vyučujúca žiakov z MRK“ ako finančný manažér uviedla, že NIE. Na otázku v akom období uviedla, že počas celého obdobia. Na otázku, či vykonávala činnosť finančného manažéra uvedené v Prílohe č. 4 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku? - odpoveď: viď *. Na otázku, či boli ňou vypracované a podpísané pracovné výkazy predložené v žiadostiach o platbu odpovedala: nie - pokiaľ ide o pracovný príkaz 11/2009, 12/2009, 01/2010, 02/2010, 03/2010, 04/2010, 05/2010, 06/2010, 10/2010, 11/2010, 12/2010, 01/2011, 02/2011, 09/2010 - všade sú škrtnuté odpovede NIE. Na otázku, či zúčastnila zasadnutí projektového tímu v dňoch 06.11.2009, dňa 11.02.2010, 08.03.2010, 06.05.2010, 10.06.2010, 05.10.2010, 15.10.2010, 28.10.2010, 16.11.2010, 25.11.2010, 30.11.2010, 07.12.2010, 15.12.2010, 21.12.2010, 11.01.2011, 25.01.2011, 27.01.2011, 31.01.2011, 09.02.2011, 25.02.2011, 02.09.2010, 09.09.2010, 30.09.2010 odpoveď je všade škrtnutá NIE. Na otázku, či vypracovala zápisy zo zasadnutí projektového tímu odpovedala, že NIE. V akom období je daná pomlčka. Na otázku, či viedla účtovníctvo pre projekt „Moderná škola vyučujúca žiakov MRK“ odpovedala: Dokumenty, ktoré pani riaditeľka prikázala zúčtovať na projekte, to som urobila. Na otázku v akom období uviedla, že počas celého obdobia. Na záver je poznámka, pracovný výkaz nevypracovala. Určité dokumenty jej mi predložené na podpis bez toho, aby bola oboznámená s obsahom. Vykonávala činnosti súvisiace s jej pracovnou náplňou (ďalej je zlé čitateľné, nedá sa to prečítať). Ďalej je uvedené, že nevypočítala mzdy pre projekt. Ohľadom projektu bola raz na spoločnom zasadnutí s N., E. a riaditeľkou školy. Zápisy zo zasadnutí krajského tímu nevypracovala. Výpočet platieb pre učiteľov čo boli v projekte realizovala agentúra B. N..

Zo zápisov z vykonaného rozhovoru medzi žalovanou a pracovníkmi SFK dňa 11.07.2012 vyplýva, že žalovaná na otázku, či vykonala prieskum trhu pri zákazke s nízkou hodnotou na predmet zákazky Tovar

- stolný počítač žalovaná odpovedala, že NIE. Žalovaná na otázku, či podpísala dokument s názvom „Prieskum trhu pri zákazke s nízkou hodnotou“ na predmet zákazky Tovar - stolný počítať uviedla, že NIE. Na otázku, či vykonávala prieskum trhu pri zákazke s nízkou hodnotou na predmet zákazky Tovar - aplikačný softvér žalovaná zakrúžkovala odpoveď NIE. Na otázku, či podpísala dokument s názvom Prieskum trhu pri zákazke s nízkou hodnotou na predmet zákazky Tovar - aplikačný softvér žalovaná uviedla NIE. Na otázku, či vykonala prieskum trhu pri zákazke s nízkou hodnotou na predmet zákazky Tovar - server pre učebňu je zaškrtnutá odpoveď NIE. Na otázku, či podpísala dokument s názvom „Prieskum trhu pri zákazke s nízkou hodnotou“ na predmet zákazky Tovar - server pre učebňu je zaškrtnutá odpoveď NIE. Na otázku, či vykonala prieskum pri zákazke s nízkou hodnotou na predmet zákazky Spotrebný tovar a prevádzkový materiál, školiaci materiál, školiace potreby, školiaci materiál, školiace potreby žalovaná odpovedala NIE. Žalovaná na podotázku, podpísala dokument s názvom „zápisnica z prieskumu trhu pri zákazke s nízkou hodnotou“ na predmet zákazky Spotrebný tovar a prevádzkový materiál, školiaci materiál, školiace potreby, školiaci materiál, školiace potreby odpovedala, že NIE. Žalovaná na otázku, či bola členom komisie pri otváraní obalov zo súťažnými ponukami na predmet zákazky: Školenia a kurzy v rámci projektu „Moderná základná škola vyučujúca žiakov pochádzajúcich z MRK žalovaná odpovedala, že NIE. Žalovaná na otázku, či podpísala prezenčnú listinu z otvárania obalov so súťažnými ponukami zo dňa 25.11.2009 na predmet zákazky: Školenia a kurzy v rámci projektu „Moderná škola vyučujúca žiakov pochádzajúcich z MRK žalovaná odpovedala, že ÁNO. Je tam uvedená poznámka, že v predmetnom čase ďalšie uvedené osoby uvedené na prezenčnej listine neboli prítomné. Žalovaná na otázku, či podpísala čestné vyhlásenie v zmysle § o verejnom obstarávaní člena komisie na vyhodnotenie ponúk na predmet zákazky: Školenia a kurzy v rámci projektu „Moderná škola vyučujúca žiakov pochádzajúcich z MRK žalovaná uviedla, že ÁNO. Žalovaná na otázku, či podpísala zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a vyhodnotení splnenia požiadaviek verejného obstarávania 1/3, 2/3, 3/3 zo dňa 25.11.2009 uviedla, ÁNO s poznámkou: platí ako v bode 1

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.02.2015 vyplýva, že agentúra, ktorá spracovávala projekt dala nasledovné stanovisko: výpočet mzdy sa ráta: počet hodín k výkazu krát hodinová mzda z rozpočtu. Hodinová mzda bola určená ešte pri písaní projektu ASFEU tabuľkami. Počet hodín za celý projekt je tiež súčasťou rozpočtu. Všetko to odkontrolovalo a schválilo ASFEU ešte pred tým, než sa podpísala zmluva. Pracovná náplň bola tiež stanovená a odklepnutá ASFEU. Všetko sú to normálne postupy podľa ktorých to funguje pri všetkých projektov a je úplne jedno kto to ráta pretože ten vzorec je proste taký aký je, je daný ASFEU. Pani S. spolupracovala s pracovníčkami z agentúry. Ona jej žiadnu sumu na mesačné vyplácania odmien za prácu na projekte nikdy neurčila a nedala. Na výplatu jej dala podpísať

iba platový príkaz, kde sú čísla účtov a sumy, ktoré išli na účet. Takže, keď na projekte nepracovala ako sama tvrdí, nemala si ani mesačné odmeny vyplácať.

Zo zápisnice o výsluchu svedka H. S. vo veci prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu ČVS: PPZ-229/NKA-PK-VY- 2012 zo dňa 10.01.2013 vyplýva, že H. S. M., že vyše 20 rokov pracovala na ZŠ najskôr ako hospodárka, sekretárka a od roku 2002 ako účtovníčka tejto školy. Pokiaľ sa týka projektu, ktorý sa realizoval na tejto škole v rokoch 2009 a následne, tomu môže povedať nasledovné. Vtedajší riaditeľ p. V. jej povedal, že sa chystá projekt, ktorý bude zameraný na prácu s rómskymi deťmi a že si má k tomu pripraviť personálne doklady, že bude vybavovať administratívnu agendu súvisiacu s týmto projektom. Okrem nej a riaditeľa a zástupcu školy p. Š., bol v projekte od počiatku zapojený aj pán P. - on je aj pracovník obecného úradu pre rómsku komunitu a on s tým projektom vlastne prišiel. Z učiteľov boli do projektu zapojení viacerí učitelia, terz si už nevie presne spomenúť na všetky mená ale asi J., G. a ďalší. Pán P. bola tá osoba, ktorá nás oboznamovala so všetkými problémami, ktoré bolo treba riešiť, či už verejné obstarávanie alebo samotné vypracovanie projektu a všetkej listinnej agendy s tým súvisiacej. Pán P. je známy tým, že v obci realizoval viacero projektov. Po čase však došlo k zmene vedenia školy, riaditeľkou sa stala p. I., ktorá je ňou dodnes, zástupkyňou p. A.. Pán V. v podstate nestihol vykonať nič čo sa týka samotnej realizácie projektu, vie, že projekt bol schválený, bola schválená aj personálna matica no následne bol odvolaný. Pamätá sa, že medzi prvé kroky riaditeľky bol podnes, aby došlo k zmene mena riaditeľa školy na dokumentoch týkajúcich sa projektu. To sa udialo zhruba na jeseň roku 2010, kedy sa uskutočnilo aj vlastne prvé stretnutie ohľadom samotnej realizácie projektu. Na tomto stretnutí v kancelárií riaditeľky boli prítomný dovtedy mne neznámy pán N., pani E., riaditeľka a ona. Na stretnutí mal hlavné slovo pán N., ktoré vnímali ako šéfa projektu z Bratislavy a odznelo tam, že najviac práce okolo projektu bude mať ona, riaditeľka školy. Riaditeľka mala mať na starosti vzdelanie, a ona účtovanie a práce s tým spojené. Bolo im povedané, že budú mať z toho pravidelné mesačné odmeny a ostatní učitelia, ktorí sa zapoja do projektu podľa vykonanej práce budú odmeňovaní. O pani E. nemala presnú predstavu koho zastupuje a čo vlastne má na starosti, no na ňu sa mala obracať ohľadne projektovej administratívy. Táto pani bola tiež z Bratislavy a spočiatku spolu aj telefonický komunikovali, dá sa povedať, že vedela poradiť, no neskôr asi po pol roku z projektu odišla. Ona sama v podstate ani presne nevedela o čom je tento projekt, čo je jeho cieľom a riaditeľka bola taktiež povedzme skúpa na slovo. Treba povedať, že toto bolo jediné stretnutie ohľadom projektu, nikdy sa ďalej na žiadnych stretnutiach týkajúcich sa projektu nezúčastňovala. Do toho času žiadne písomnosti týkajúce sa projektu alebo zápisu z tejto porady nepodpisovala. V podstate ani neexistoval nejaký zápis z tohto stretnutia, no dostala papier, kde bola uvedená ako finančný manažér projektu. Počas plynutia projektu sa stretávala s rôznymi faktúrami znejúcimi na rôzne mená alebo firmy väčšinou zo západoslovenského kraja, predpokladá, že to boli faktúry za lektorské služby. Ona tieto faktúry riadne zaevidovala do účtovníctva školy, pričom niektoré dala na preplatenie po súhlase riaditeľky priamo cez internet banking, a niektoré faktúry preplácala priamo riaditeľka, no nie cez internet banking aj keď k nemu mala tiež prístup, ale keďže sa v týchto faktúrach jednalo o väčšie sumy preplácala ich prevodným príkazom a ona následne tieto príkazy na úhradu zaúčtovala. Ďalej uviedla, že okrem výkazov zo dní 30.04.2010, 21.05.2010, 30.06.2010 nepodpísala žiadne výkazy. K tým trom čo podpísala to bolo tak, že raz jej pracovníčky z B. I. dali podpísať viacero listín s tým, že jednoducho to treba podpísať a preto sa mohlo stať, že popísala aj tieto tri výkazy, ale na ostatných, ako hovorí, podpisy nie sú jej. Čo sa týka odmien za prácu na projekte, dostávala ako už vyššie uviedla cca 100,- eur mesačne. K odmenám môže ešte povedať, že pokiaľ učitelia dostávali nejaké odmeny za svoju prácu nesúvisiacu s projektom, ona musela na pokyn riaditeľky vykazovať v účtovníctve podľa jej zoznamu, že buď celá odmena alebo jej časť je platená z projektu. Nejako sa o tom ďalej nestarala, domnievala sa, že to títo učitelia vedia, že je to preplácané aj z peňazí projektu. Až v podstate v súčasnosti sa dozvedá, že niektorí učitelia nepodpisovali pracovné výkazy a teda ani nevedeli, že majú odmeny z projektových peňazí. K výplatným páskam chce ešte poznamenať, že obdobne ako u odmien, aj u výplat bolo deklarované, že časť výplaty je hradená z prostriedkov projektu. Tak to bolo deklarované v jednotlivých žiadostiach o platbu, čo zistila až tesne pred finančnou kontrolou z R., kedy poslali všetku agendu z A. P. N.. On sa však fyzický k žiadostiam a k tej agende nedostala. Vie to len z mailu, ktorý poslali z Agentúry a kde bol zoznam všetkých žiadosti o platbu. Teda to znamená, že v žiadostiach boli žiadané aj prostriedky na výplatu učiteľov a predpokladá, že tieto aj skutočne vyplatené žiadateľovi boli, no na výplatu učitelia ich nedostávali.

Zo zápisnice o výsluchu svedka H. S. v trestnej veci obvinenej I.. G. I. ČVS: PPZ-229/NKA-FP-VY- 2012 zo dňa 21.01.2015 vyplýva, že H. S. uviedla, že na projekte „Moderná škola vyučujúca žiakov z MRK“

pracovala ako účtovníčka. Náplňou jej práce boli účtovné práce, teda napr. zaúčtovanie faktúr a príprava podkladov pre agentúru, ktorá spracovávala dokumentáciu ohľadne tohto projektu. Za prácu na projekte mi bola vyplácaná finančná odmena raz mesačne vo výške cca 100,- eur. Predmetné finančné odmeny boli vyplácané na základe pracovných výkazov a kumulatívnych mesačných výkazov prác, ktoré však ona nevypracovávala ani k tomu nepredkladala žiadnu dokumentáciu týkajúcu sa toho čo na projekte vykonávala. Nevie povedať, kto tieto výkazy vypracovával a ani na základe čoho ich vypracovával. Už pri predchádzajúcich výsluchoch sa vyjadrila, že na niektorých z listinných materiáloch, ktoré jej boli dané k nahliadnutiu a ktoré sa týkali uvedeného projektu sú a na niektorých nie sú jej podpisy, resp. tieto niekto podpísal za ňu, nevie však povedať, že kto to mohol byť. Na otázku obhajcu prečo si potom vyplácala odmeny od januára 2010 do júla 2011 a spolu to bolo 3.084,89 eur uviedla, že ona ako účtovníčka si sama odmeny vyplácať nemohla, odsúhlasila to riaditeľka školy I., boli to mesačné odmeny k pracovnému pomeru na základe pracovnej zmluvy a dodatku k projektu.

Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 16.12.2014 vyplýva, že Finančná kontrolná skupina ju navštívila u nej doma v júli 2012. Povedali jej, že vzniklo podozrenie z trestnej činnosti pri kontrole faktúr, ktoré boli vystavené a zúčtované pre projekt. Preto sa jej opýtali na verejné obstarávanie. Odpovedali im, že on verejné obstarávanie nerobila. Povedali jej, že v osobnom pracovnom výkaze má napísané, že ako finančné manažér verejné obstarávanie robila. Pýtali sa jej ešte na niekoľko pracovných činnosti, ale ani na tieto im nevedela odpovedať, pretože ani netušila, že také práce sa v projekte robia. Finančná kontrola urobila s ňou písomný záznam, kde ich informovala o tom, aké práce na projekte robila. Celé dva roky po tom, čo prevzala agendu agentúra B. I. G. N. bola presvedčená o tom, že vykonáva iba tie práce na projekte, ktoré na základe dodatku k pracovnej zmluve musí vykonávať a riaditeľ školy jej za ne vypláca mesačne odmeny. V januári 2015 v Ľuboticiach, kde sídli Prezídium PZ národnej kriminálnej agentúry, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ, bola znovu predvolaná na vypočutie ohľadom projektu, kde pri výsluchu boli prítomní aj pani I. a jej advokát. Obžaloba podala na vyšetrovateľa sťažnosť za neobjektívne vyšetrovanie, preto ich znovu za ich prítomnosti predvolávali. V tomto projekte je vypočúvaných 32 ľudí. Vyšetrovateľ pri výsluchu pani I. a jej právnikovi ukázal pracovné výkazy vypísané na jej meno, avšak nie s jej podpisom. Na otázku, kto vypracoval tieto pracovné výkazy odpovedala p. I., že agentúra. Spýtala sa jej, preči jej ich nedávala podpisovať. Odpovedala, že ona nevie. V prípade, ak by bola tie pracovné výkazy videla a podpisovala ich, bola by oboznámená s pracovnou náplňou finančného manažéra, čo všetko má vykonávať. Netušila ani to, že platby za finančného manažéra boli vykázané ako neoprávnený výdavok. To sa dozvedela až keď začalo súdne pojednávanie a dostala sa k správam, ktoré napísala kontrolná skupina. Pani I. jej nezaslala správu z finančnej kontroly ani po jej druhej výzve, ešte pred súdnym pojednávaním. V čase, keď projekt prebiehal na škole a agendu robila agentúra, veľmi málo, skoro nič nevedela o tom, aké práce sa pri projekte vykonávajú. Dokonca netušila ani to, čo znamená skratka ŽOP (žiadosť o platbu) a pod., pretože celú agendu mali v N.. Nikdy nebola vyzvaná manažérkou projektu p. I., aby podpísala nejaký dokument ako finančné manažér od času, kedy prevzala agendu agentúra v N.. Nikdy nijakú prácu, ktorú jej manažérka projektu p. I. pridelila, neodmietla vykonať. Na základe dodatku k pracovnej zmluve ako finančný manažér vykonávala práce na projekte na základe ústnych pokynov riaditeľsky školy. Išlo o účtovné práce na projekte. Ona jej za tieto práce vyplácala mesačné odmeny. Zadaná práca riaditeľky školy bola vykonaná a odmena vyplatená riaditeľkou školy. Výšku odmeny určuje riaditeľ školy, p. I., ktorá mohla byť vyššia aj nižšia. Jej refundácia závisela od rozpočtovej klasifikácie. Odmena za projekt jej bola stále vyplatená skôr ako agentúra spracovala dokumentáciu. Výpočet odmeny, ktorý predložila raid.školy bol vykonaný na základe výplatnej pásky, (na tej páske bola už aj mesačná odmena). Výplatnú pásku, ktorú odovzdávala riaditeľke školy a ona to zasielala spolu s ostatnou dokumentáciou, t. j. bankovým výpisom, výkazmi o odvodoch a interným dokumentom, na ktorom boli zaúčtovaný mzdy pracovníkov školy. Hore uvedené dokumenty boli zasielané riaditeľkou školy agentúre B. I. G. N. na spracovanie. V súčasnosti pracuje už tretí rok v J. I. R. v I. na Y. I. G. I. P. R. Q. N.Ý. B. R.. Vďaka tejto práci dnes už vie, aké práce sa vykonávajú na projekte. Hlavným človek je projektová manažérka, ktorá má na starosti prácu všetkých ostatných pracovníkov, to zn. aj prácu finančného manažéra. Každý mesiac kontroluje a spracováva agendu pedagogických asistentov pre 200 škôl. Po kontrole (pracovného výkazu, výplatnej pásky, bankového účtu, sumárneho hárku a ostatnej podpornej dokumentácie) v prípade nesúladu v dokumentácií, sa zasiela výzva na odstránenie nedostatkov riaditeľom škôl. Týmto sa predchádza neoprávneným výdavkom. V prípade, ak sa na základe výzvy nedostatky neodstránia, dochádza k neoprávneným výdavkom. Ich kontroluje ministerstvo školstva, ktoré tiež každý mesiac robí kontrolu aj na mieste. V prípade nezrovnalosti pošle výzvu na odstránenie jej a ona ju posúva na školu, kde daný problém vznikol, aby nedošlo k neoprávneným výdavkom. Vyskladaním žiadosti o platbu a

následným zaslaním na riadiaci orgán prebehne refundácia mzdových nákladov, ktoré sú rozpočtované s presnou ekonomickou klasifikáciou, koľko finančných prostriedkov a na čo sa môžu použiť. O prípadných zmenách, ktoré môže urobiť iba manažérka projektu, ak to projektová príručka dovolí, informuje svojich pracovníkov, to zn. aj finančného manažéra. Zhruba takto vyzerá profesionálna práca na projekte. Preto je pre ňu nepochopiteľná žaloba voči jej osobe, kde sa rozpráva: „sama sebe vyplatila, chcela poškodiť mojej mandantke, preto tak vypovedala....“ Celú žalobu považuje za osobnú a neprofesionálnu, až špekulatívnu. Vzniknutý problém, t. j. neoprávnené výdavky p. I., ako manažérka projektu nedokázala riešiť (aj pred platovým rozhodnutím bola výzva na odstránenie nedostatkov a to manažérka projektu zanedbala). V projekte existuje Organizačná štruktúra projektu. Musia byť podpisové vzory: napr. kto podpisuje príkaz na úhradu, kompetencie na určitý druh práce a pod.. Ona mala podpisové vzory iba pre školskú dokumentáciu, nie projektovú. Kompetencie od manažérky projektu, ktoré sa určujú v náplni práce nedostala. Z doterajších informácií sa jej javí to, že pani I. nechcela, aby niečo vedeli o projekte, preto pracovné výkazy boli vypracované na jej meno a podpísané inou osobou. Ak by ju na to finančná kontrola neupozornila, nikdy by sa nedozvedela, že niekto vypracoval na jej meno pracovné výkazy a podpisoval ich. Poukázala na to, že v týchto pracovných výkazoch bola vykázaná aj je účtovná práca na projekte, ktorú vykonávala.

Z výpovede štatút. zástupca žalobcu vyplýva, že na škole začal prebiehať projekt - „Moderná základná škola vyučujúca žiakov pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít.“ Keď začal tento prvotný projekt, bolo to v apríli 2009, kedy bol tento projekt schválený na ministerstve, riaditeľom - štatutárom bol p. V.. Po voľbách od 01.07.2009 som sa stala riaditeľkou ona. Preto v súvislosti so zmenou štatutárneho zástupcu bolo potrebné tieto údaje v projekte prepracovať, aby nefiguroval ako štatutárny zástupca p. V. ale ja. Od novembra začal na škole projekt prebiehať kde finančnou manažérkou bola p. S.. Jej úlohou bolo zúčtovanie všetkých záležitostí v súvislosti s týmto projektom, napr. keď prišli faktúry za nákup materiálu, bolo to potrebné zúčtovať a všetky s tým súvisiace náležitosti urobiť. Na základe toho boli urobené rôzne dohody. Keď začínal projekt ani oni nevedeli presne ako má tento projekt fungovať, hlavne čo sa týka písomností. Agentúra, ktorá spracovala výsledne tento projekt napomáhala p. S. čo od nej žiadali, čo má dávať z účtovníctva. Niektoré dohody sa kumulujú, niektoré sú mesačné. Všetky tieto náležitosti komunikovala žalovaná p. S. s agentúrou. Štatút. zástupca žalobcu na dotaz súdu, či žalovaná tieto práce podľa uzavretej dohody vykonávala uviedla, že áno, vykonávala. Zarazila ju preto Správa finančnej kontroly, kde žalovaná uvádzala, že na tomto projekte nepracovala a z tohto dôvodu jej platby Správa finančnej kontroly uznala ako neoprávnené výdavky. Ona musela preto tieto sumy, ktoré sa týkali jej osoby štátu vrátiť. Štatút. zástupca žalobcu na dotaz súdu v súvislosti s tým, čo uviedla, teda že je evidentné, že žalovaná na projekte pracovala, mala uzavretú dohodu, či sa proti rozhodnutiu správy finančnej kontroly neodvolala štatút. zástupca žalobcu uviedla, že odvolala sa. Vo veci bolo doručené rozhodnutie, ktoré doručila do spisu. Proti rozhodnutiu sa základná škola odvolala. Momentálne toto rozhodnutie nemá. Uviedla, že keď viackrát komunikovala s pracovníkmi so Správy finančnej kontroly a títo jej povedali, že pre nich pre rozhodnutie bolo smerodajné to, že samotná žalovaná sa vyjadrila, že na projekte nepracovala. Právny zástupca žalobcu uvádza, že voči rozhodnutiu sa podľa zákona o správnom konaní žalobca neodvolal nakoľko žalovaná sa priznala. Štatút. zástupca žalobcu na otázku svojho právneho zástupcu, že v sumách vyplatených odmien, či bola štatút. zástupcom žalobcu poskytnutá odmena žalovanej - štatút. zástupca žalobcu uviedol, že na výplatných páskach sa ukazovalo, že ide o formu odmeny ale v skutočnosti to boli financie za projekt za každý mesiac.

Z vyjadrenia žalobcu vyplýva že je zrejmé, že žalovaná žalobkyni spôsobila škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovenia § 424 Obč. zákonníka. Podľa § 424 občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zodpovednosť za škodu podľa § 424 Obč. zák. je typickou subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik zodpovednosti sa tu viaže na úmyselné konanie. Na rozdiel od §420 ods. 3 Obč. zák. sa nepredpokladá zavinenie škodcu. Je teda úlohou poškodenej dokázať existenciu úmyselného konania škodcu. Na rozdiel od iných prípadov zodpovednosti za škodu tu nemusí byť porušená určitá právna povinnosť. Stačí, keď sa dokáže, že išlo o úmyselné konanie proti dobrým mravom. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. Občiansky zákonník v tejto súvislosti používa viacero pružných pojmov (napr. „zneužitie práva“, „verejný záujem“, „obohatenie“, „dobromyseľnosť“, „keď právo možno vykonať po prvýkrát“, „núdza“ atď.). Pri výklade takýchto pojmov treba vždy použiť interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení §3 Obč. zák.. Dobré

mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Súdy pri rozhodovacej činnosti pristupujú k tomuto dôvodu nedovolenosti rezervovane a hľadajú skôr iné príčiny nedovolenosti alebo neplatnosti, než je rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu s dobrými mravmi. V súvislosti so zodpovednosťou za škodu podľa § 424 Obč. zák. stačí povedať, že za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza (§ 39 Obč. zák.), ale ktoré poškodzuje záujmy tretích osôb (fyzických alebo právnických) tým, že ide o konanie, ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje za neprípustné a ktoré by sa preto ani nemalo vyskytovať. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 424 Obč. zák. je teda úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto konaním musí byť príčinná súvislosť a tá v našom prípade je.

Z výpovede žalovanej vyplýva, že u žalobcu pracuje 20 rokov. Žiadny spor nemali. U riaditeľky je to piaty spor. K okolnostiam zrušenia uvedenej dohody o vykonaní práce uviedla, že bola táto dohoda zrušená na pokyn p. riaditeľky nakoľko povedala, že tieto práce nebudú robiť oni ale nejaká agentúra v N.. Uviedla, že žiadne dohody o ukončení sa u nich nikdy nepodpisovali. Ani táto konkrétna. Na otázku súdu, či vykonávala práce na spomínanom projekte ako finančný manažér v zmysle uzavretej dohody o vykonaní práce uviedla, že práce vykonávala ale nie na základe uzavretej dohody ale na základe pokynu p. riaditeľky. Išlo o tie práce, ktoré jej ona dala, išlo o účtovnícke práce. Tak ako uviedla v zápisnici, toto robila. Avšak nerobila ako finančný manažér, nevie čo je to finančný manažér a čo mal robiť na uvedenom projekte. Nedostala žiadnu náplň práce, žiaden pokyn ani nebola vyplácaná cez túto dohodu o vykonaní práce. Malo by to byť na páske zvlášť pretože takto by to malo byť. Bola jej vyplácaná iba mesačná odmena za práce na projekte. O tých p. riaditeľka vedela. Uviedla, že zotrváva na písomné vyjadrení, ktoré jej právny zástupca predložil súdu. Čo sa týka dodatku, o tom vie, nakoľko najskôr bol podpísaný dodatok k pracovnej zmluve, potom bola podpísaná dohoda. Na základe dodatku, ktorý bol podpísaný si bola vedomá toho, že má robiť práce na projekte ale tie čo jej umožní p. riaditeľka. Uviedla, že keď robí audítorská skupina nejakú kontrolu najprv vždy ide výzva na úhradu. Riaditeľka ju nevyzvala, že je niečo v neporiadku, neoboznámila s tým až keď poslala výzvu na zaplatenie. Ona jej odpovedala, že by chcela vidieť kompletnú správu, aby sa vedela k tomu vyjadriť. Toto nedostala. Dostala výňatok presvietený z rozhodnutia Správy finančnej kontroly. Zistila o preštudovaní, že nielen ona ale aj iní ľudia takto vypovedali. Oni stíhaní súdne nie sú. Bol nesúlad medzi pracovným výkazom a jej výpoveďou. Keď prišla kontrola za ňou v čase maródky a pýtala sa na určité veci nevedela povedať nakoľko nevedela kto to robil, ako to robil. Ukázali jej pracovný výkaz vypracovaný na jej meno, kde boli tie práce, ktoré vykonávala aj reálne ale boli tam aj práce, ktoré reálne nevykonávala. Na tieto práce upozornila, že k tomuto sa vyjadriť nevie. Na otázku súdu, či kontrole povedala, že uvedené práce nevykonávala uviedla, že áno, ale určité. Išlo presne po každej položke a zaznamenávali si ktorú položku robila a ktorú nie. Následne to takto zhodnotili. Na otázku právneho zástupcu žalobcu vzhľadom na to, že robila mzdy, či sa pamätá ako sa vyplácala odmena učiteľom v súvislosti s týmto projektom uviedla, že čo sa týka vyplácania učiteľov bolo to všelijaké a k tomuto sa vyjadrovať nechce. Je to v štádiu šetrenia. Na otázku, či sa im vyplácalo pravidelne alebo sporadický žalovaná uviedla, že stále vyplácala tak ako som dostala pokyn od p. riaditeľky. Uviedla, že sa nepamätá. Išlo o viaceré odmeny, nepamätá sa, či išlo o projekt odmeny za prácu, či za daný projekt.

Žalovaná na otázku svojho právneho zástupcu vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu uvádzal, že vyplácala si sama odmeny, či mala prístup a či si mohla sama bez vedomia riaditeľky vyplácať tieto odmeny žalovaná uviedla, že v žiadnom prípade. Na dotaz súdu, kto podpisuje príkaz za výplatu mzdy vrátane tejto odmeny za vykonanú prácu v zmysle uzavretej dohody uviedla, že boli tam potrebné dva vzorové podpisy, ktoré mala p. riaditeľka, ona a zástupkyňa. Väčšinou podpisovala príkaz na výplatu miezd p. riaditeľka alebo p. zástupkyňa a ona. Na otázku svojho právneho zástupcu, či za celé obdobie za ktoré žalobca požaduje vrátiť vyplatené finančné prostriedky, či bola niekedy žalobcom upozornená na neplnenie si pracovných povinností žalovaná uviedla, že nebola. Pani riaditeľka to vie, tieto odmeny boli vyplácané mne a jej každý mesiac. Na otázku právneho zástupcu žalobcu kto určoval výšku týchto vyplácaných odmien uviedla, že mala nadriadených. Výšku mzdy jej povedala p. riaditeľka. Žalobkyňa na dotaz súdu, aby sa vyjadrila k tvrdeniam žalovanej ohľadom vyčíslovania, vyplácania mzdy uviedla, že výšku určovala agentúra. Poukazuje, že v začiatku hovorila s E., ktorá jej uvádzala výšku s tým, že malo to byť vypočítané na základe, presne to momentálne uviesť nevie, bola tam nejaká hodinová mzda, bolo to počítané cez nejaký program. Žalobkyňa na otázku súdu, či agentúra,

ktorá mala vyčíslovať mzdu dávala žalobcovi písomné podklady k výpočtu odmeny uviedla, že nevie. Žalovaná uviedla, že dotazovala Správu finančnej kontroly ako prebiehali platby. Poslali jej dokument s podpisom pani riaditeľky - výpočet a členenie oprávnenej mzdy a odvodov za štvrtý mesiac. Je tam uvedený finančný manažér aj výplatnú pásku z toho mesiaca. Opis tejto výplatnej pásky je na výpočte o členenie oprávnenej mzdy a odvodov. Je tu celkový odpracovaný čas na prácu v škole a na prácu na projekte. Výpočet odmeny bol z tarifného platu a z osobného príplatku. Žiadna dohoda, ktorú tvrdil žalobca, že bola odmeňovaná za vykonávanú prácu na základe dohody o vykonaní práce, nebola. V opise sú uvedené aj odmeny a dohody. Pani riaditeľka každý mesiac videla, že sú jej vyplácané odmeny. Veľmi dobre vedela za čo sú tieto odmeny. Taktiež som žiadala agentúru Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy. Na stránke majú popis ako finanční manažéri majú pracovať na základe dohody alebo pracovnej zmluvy. Žiadala konkrétne o projekt na Základnú školu Bystré a povedali jej, že to čo je na tej stránke platí aj pre základnú školu. Je tam stručne uvedené vyjadrenie. Preto sa to muselo robiť aj v rámci pracovnej zmluvy ako dodatku, ktorý bol urobený a vyplatené bolo v termíne riadnej mzdy. Žalobca tvrdil, že odmeny dostávali učitelia raz za čas a že ona ich tiež nemohla dostavať každý mesiac. Boli jej krátené hodiny. Žalovaná na dotaz súdu, aby sa bližšie konkrétne vyjadrila čo jej bolo sťahované čo sa týka odpracovaných hodín uviedla, že jej pracovný čas za mesiac 04 bol 139,50 odpracovaný hodín pričom 112,50 pričom jej pracovný čas bol rozdelený na to, čo pracovala pre školu a platbu o ktorú riaditeľku požiadala eurofondy bola vypočítaná z jej platu tarifného v sume 117,88 avšak na výplatnej páske má odmenu 110,- čiže ide o platbu za úplne iné veci.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že uvedené listiny realizovala žalovaná ako finančný manažér v súlade s agentúrou s tým, že agentúra sa dotazovala, obracala sa buď na ňu alebo na riaditeľku a späť. Čo sa týka dotazníka Správy finančnej kontroly ide v podstate ako keby o prieskum. Neznamená, že je správny. Čo sa týka rozdeľovania odmien, tak je to zaužívané v škole žalobcu aj na iných školách, čo vyplýva zo zásad ministerstva, stále sa musí vypracovať rozhodnutie, ktoré sa zakladá do osobných spisov. Tak ako to vypovedala jeho mandantka vo svojej výpovedi viac ako dvakrát do roka odmeny nie sú. Ku koncu školského roka alebo keď sa nájdu zdroje na konci roka a v danom prípade boli vyplácané odmeny za 21 mesiacov sústavne. Poukázal na to, že oni netvrdia, že žalovaná nerobila na projekte. Poprela to, že podpisy na výkazoch nie sú jej. To, či tento podpis sfalšovala agentúra pretože chcela to mať urobené skôr a nechcelo sa jej komunikovať alebo boli dohodnutí v tom, že to majú podpísať za ňu. Cez moju mandantku nič neprechádzalo. To, že ona je podpísaná na týchto veciach to znamená, že aj keď tam bol stanovený projektový manažér súbežne v zmysle zmluvy, ktorú predložil, mohla to aj ona kvôli tomu, aby išli tieto veci na zúčtovanie rýchlejšie pre agentúru. Ide o formálny podpis štatutára. Ak verila agentúre, finančnému manažérovi, nemala problém to podpísať. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že čo sa týka požadovaných podkladov, ktoré mala vykonať agentúra, ide o výpočet a členenie oprávnenej mzdy a nákladov mzdy a odvodov poukazuje na to, že v súvislosti s vedeným trestným stíhaním bolo preukázané, že došlo k nejakým chybám.

Žalovaná ďalej k veci uviedla, že v čase, keď bola na maródke navštívili ju pracovníčky Správy finančnej kontroly s tým, že chceli odo nej informácie ako prebiehalo verejné obstarávanie s tým, že mali faktúru, kde mali pochybnosť, či sa nejedná o trestnú činnosť. Ona im na to odpovedať nevedela pretože to nerobila. Potom vybrali pracovné výkazy, ukázali jej ich a pýtali sa na verejné obstarávanie. Keď im povedala, že sa nevie k tomu vyjadriť pretože nerobila, ukázali jej výkazy, kde bolo uvedené, že to robila. Potom sa pýtali na iné činnosti finančného manažéra a tam zistila, že sú vypracované výkazy na jej meno, ktoré nemajú jej podpis a boli tam zahrnuté aj činnosti, ktoré nerobila a v súvislosti s tým potom asi tento problém vznikol.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ sa týka určitosti žaloby majú za to, že táto je jasná a určitá a zrozumiteľná. Podľa ich názoru v súvislosti s § 420 Obč. zákonníka žalovaná vyplácala tieto finančné prostriedky úmyselne. Mala možnosť zabrániť tomu, aby tieto finančné prostriedky jej boli zaslané na účet. Preto pokiaľ sa jej pýtal ako to bolo vyplácané učiteľom, učiteľom to nebolo vyplácané mesačne, oni to mali vyplácané počas projektu dvakrát, keď boli predložené pracovné výkazy. U nich je možné sa domnievať, že nevedeli o čo ide, že ide o odmenu avšak u žalovanej nemohlo ísť o odmenu nakoľko nie je reálne dostavať mesačne odmenu. Taktiež poukázal na to, že vo veci išlo o boj medzi žalobkyňou, bývalým riaditeľom a žalovanou nakoľko sa na tunajšom vedie trestné stíhanie voči bývalému riaditeľovi nakoľko si sám vyplácal odmeny. Sám si ich schválil. Mal mu ich schváliť zriaďovateľ. Túto činnosť vtedy vykonávala ako ekonómka žalovaná. Pri predchádzajúcich voľbách vyhrala žalobkyňa a nastal boj medzi dvoma tábormi. Týmito vyhláseniami pred kontrolnými skupinami vlastne chcú dotyční uškodiť

jeho mandantke. Pri týchto vyhláseniach si neuvedomujú, že si vlastne protirečia, idú proti sebe. Išlo o úmysel uškodiť žalobkyni aby bola odvolaná.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že na základe uvedených skutočnosti a vyjadrení naďalej trvajú, aby súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie, že mohla žalovaná zamedziť vyplácaniu týchto finančných prostriedkov majú za to, že sa jedná o odmenu vyplácanú v rámci pracovnej zmluvy, nie v rámci projektu. Neexistuje žiaden listinný dôkaz iba vyjadrenie p. I., že takto to nebolo. Jediným dôkazom o tom, že malo dôjsť k neoprávnenému vyplácaniu je pracovný výkaz, ktorý podpisovala p. I.. Pokiaľ ide o vyplácanie odmien učiteľom, účtovníctvo sa robí každý mesiac. Žalovaná pracovala ako účtovníčka pričom účtovníctvo je potrebné robiť každý mesiac čiže je logické, že aj odmena je mesačná. Namietajú, že akýkoľvek spor medzi p. I. a bývalým riaditeľom je nejako spätý so žalovanou. Žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané, že by žalovaná chcela uškodiť p. I.. Naďalej nevidí žiaden priamy úmysel, ktorý je v rozpore so dobrými mravmi. Poukázal na to, že žalovaná neporušila žiadnu svoju povinnosť. Odmeny sa platili na základe podpisu pani riaditeľky aj s jej vedomím. To, že jeho klientka nevykonávala finančného manažéra a mala vzniknúť škole nejaká škoda príde zavádzajúce pretože sa jedná o obdobie 21 mesiacov pričom riaditeľka ako manažérka projektu sa dozvie až pri finančnej kontrole, že určité činnosti neboli vykonané, presnejšie, že žalovaná - tieto činnosti za uvedené obdobie nevykonávala. V prípade, ak by to tak bolo, už dávno by sa to riešilo alebo ukázalo v pracovných výkazoch alebo podobne. Opätovne poukazujú, že pri trestnom vyšetrovaní opätovne poukázala na to, že podpisy na pracovných výkazoch nie sú jej. Preto poukazovať na to, že klientka nevykonávala nejakú činnosť iba na základe pracovných výkazov neobstojí. Súdu predložil v písomnej forme rozsiahle vyjadrenie žalovanej konkrétne ku spôsobu vyplácania odmien a fungovania projektu aj reakciu na list. Poukázal na to, že do dnešného dňa protistrana nedokázala žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi, že by jeho klientka úmyselným konaním, ktoré smeruje proti dobrým mravom, aby akýmkoľvek spôsobom spôsobila škodu nakoľko aj so samotných vyjadrení protistrany, ak by malo dôjsť k akejkoľvek škode, ujme, tak malo by sa jednať podľa ich názoru o bezdôvodné obohatenie. Žalovaná vykonávala všetky činnosti, ktoré jej riaditeľka zadala a všetky odmeny a peniaze, ktoré obdŕžala žalovaná, obdŕžala na základe práce, ktorú vykonala a s plným vedomým pani riaditeľky. Pokiaľ protistrana poukazuje na rozpor s dobrými mravmi, chce poukázať na to, že za celé obdobie, kedy jeho klientka pracovala pre základnú školu a aj na projekte, zo strany základnej školy, resp. pani I. nebola upozorňovaná na to, že nejakú činnosť nevykonáva, nebola nijako karne riešená. Upozorňovaná, že si neplní povinnosti bola žalovaná upozorňovaná až počas dlhodobej PN-ky práve na základe tejto kontroly, kde jeho klienta pani I. vysvetlila, že isté veci v rámci kontroly sa dajú riešiť aj dodatočne. Bola na maródke z toho, že sa liečila z rakoviny. Preto príde na pováženie, že aj keď mala samotnú účtovníčku, tak tieto veci riešila s pani I.. Počas tohto obdobia dlhodobej PN-ky dostala tri karné opatrenia pričom pani I. si bola vedomá zdravotného stavu. Pokiaľ sa týka konania smerujúceho proti dobrým mravom uviedol, že do dnešného dňa nebolo preukázané, že žalovaná konala s úmyslom uškodiť pani I. a nepraje si byť zapojená do trestných oznámení, ktoré prebiehajú medzi p. I. a bývalým riaditeľom. Status, že žalovaná bola ekonómka počas pôsobenia bývalého riaditeľa a že má lepší alebo horší vzťah, nebolo to dokázané.

Podľa ust. § 424 za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa ust. §179 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia je typickou subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik škody sa tu viaže na úmyselné konanie Na rozdiel od § 420 ods. 3 sa nepredpokladá zavinenie škodcu. Je teda úlohou poškodeného, teda v danom prípade žalobcu dokázať existenciu úmyselného konania škodcu, t.j. žalovanej. Na rozdiel od iných prípadov zodpovednosti za škodu tu nemusí byť porušená určitá právna povinnosť. Stačí keď sa dokáže, že išlo o úmyselné konanie proti dobrým mravom. To čo treba považovať za dobré mravy ustanovuje § 39 OZ. Za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza ale ktoré poškodzuje záujmy iných osôb , či fyzických alebo právnických, pričom ide o konanie ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje za neprípustné a ktoré by sa nemalo vyskytovať. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 424 je úmyselné konanie proti dobrým mravom ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním a proti dobrým mravom a škodu spôsobenou musí byť daná príčinná súvislosť.

Predpokladmi pre vznik každej zodpovednosti v zmysle Občianskeho zákonníka a to § 420 pre vznik škody sú protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie. Prvé tri predpoklady majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky zákonník uvádza ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu povahu. V prípade ak sa zavinenie škodcu vyžaduje ide o subjektívnu zodpovednosť. Zavinenie môže byť úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pri úmyselnom zavinení nastupuje tak vedomostná ako aj vôľová zložka. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel ( chcel spôsobiť škodu) a nepriamy úmysel (vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad že ju spôsobí bol s tým uzrozumený ).

Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter skutočnej škody majú aj náklady, ktoré poškodený márne vynaložil (napr. pri príprave plnenia) a ktoré sa v dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetko škodu.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti v danom prípade medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a spôsobenou škodu.

Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základy predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá.

Zodpovednosť za škodu podľa § 424 je typickou subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik škody sa tu viaž na úmyselné konanie Na rozdiel od § 420 ods. 3 sa nepredpokladá zavinenie škodcu. Je teda úlohou poškodeného dokázať existenciu úmyselného konania škodcu. Na rozdiel od iných prípadov zodpovednosti za škodu tu nemusí byť porušená určitá právna povinnosť. Stačí keď sa dokáže, že išlo o úmyselné konanie proti dobrým mravom. To čo treba považovať za dobré mravy ustanovuje § 39 OZ. Za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza ale ktoré poškodzuje záujmy iných osôb , či fyzických alebo právnických, pričom ide o konanie ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje za neprípustné a ktoré by sa nemalo vyskytovať. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 424 je úmyselné konanie proti dobrým mravom ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda . Medzi úmyselným konaním a proti dobrým mravom a škodu spôsobenou musí byť daná príčinná súvislosť.

Na základe vykonaného dokazovania tak, ako je to vyššie uvedené, s poukazom na vykonané dôkazy, súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu s poukazom na citované zákonné ustanovenia nedôvodná.

Súd mal za to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 424 OZ. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že v danom prípade nebolo preukázané úmyselné konanie proti dobrým mravom a ani príčinná súvislosť.

V konaní sa žalobca domáha náhrady škody na tom základe, že bol vykonaný vládny audit Správou finančnej kontroly R.. Auditom bolo zistené porušenie zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a bol uložený odvod do štrukturálneho fondu a do ŠR v sume 6 866,35 €. Auditom malo byť preukázané, že žalovanej boli vyplatené sumy za určité obdobia, ako uvádza žalobca v žalobe, v celkovej sume 3 084,89 € a na tom základe, že žalovaná prehlásila pred kontrolnou skupinou, že ako finančný manažér sa projektu nezúčastňovala a aj napriek tomu ako zodpovedný pracovník za ekonomiku a taktiež za mzdy u žalobkyni si tieto vyčíslila a z účtu žalobkyne previedla na svoj účet v sumách v jednotlivých mesiacov, tak ako sú vyšpecifikované vyššie. Podľa názoru žalobkyne žalovaná porušila ustanovenia § 424 Ob.zák., škodu spôsobila úmyselne a konala proti dobrým mravom. Žalobkyňa postupovala podľa § 191 Zák. práce, vyzvala žalovanú, aby škodu uhradila a prejednala požadovanú náhradu škody s odborovou organizáciou.

Je pravdou , že rozhodnutím SFK bol žalobcovi bol uložený odvod do štrukturálneho fondu a do štátneho rozpočtu v celkovej sume 6.866,35 eur za porušenie finančnej disciplíny pri prostriedkoch Európskej únie. Z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že ako neoprávnený výdavok bol okrem iných osôb aj u žalovanej určená časť mzdy vrátane odvodov. U žalovanej bol ako neoprávnený výdavok určená časť mzdy za určité obdobia za odpracované hodiny na projekte a to len v sume 2.106,79 eur, nie v žalovanej sume. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že sa proti tomuto rozhodnutiu nebránil a podľa vlastného vyjadrenia ani neodvolal, a teda nevyužil ani riadny opravný prostriedok, hoci toto právo mal.

Súd má za to, že žalobca nepreukázal, že u žalovanej došlo k úmyselnému konaniu proti dobrým mravom. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 424 podľa ktorého si uplatnil nárok je úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou spôsobenou musí byť daná príčinná súvislosť, toto žalobca v žiadnom prípad nepreukázal. Súd má za to, že žalovaná nekonala v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie o tom, že si sama vyplácala odmeny je nedôvodné, pretože ako účtovníčka si ich sama vyplatiť nemohla. Na zrealizovanie platieb, je podpis poverených osôb, t.j. štatutárneho zástupcu. Nikdy nepoprela, že prácu ne projekte nevykonávala, čo vyplýva z jej výpovede. Nemôže byť preto daná súvislosť medzi rozhodnutím SFK a úmyselným konaním žalovanej proti dobrým mravom. Možno by viac svetla priniesol výsledok trestného stíhania , no toto zatiaľ skončené nebolo a podľa vyjadrenia neboli vznesené obvinenia voči konkrétnym osobám.

Čo sa týka prehlásenia žalovanej pred kontrolnou skupinou, ako to zo zápisov vyplýva, že žalovaná výslovne nikdy a nikde ani vo svojej výpovedi neuviedla, že na projekte nepracovala. Nikdy to vo svojej výpovedi netvrdila. Kontrolnej skupine odpovedala podľa svojho presvedčenia pravdivo na dané nimi konkrétne položené otázky týkajúce sa konkrétnych prác a listín v rámci daného projektu.

Tak, ako vyplynulo z prebiehajúcich trestných stíhaní, trestných oznámení je zrejmé, s projektom boli spojené rôzne problémy. Malo dôjsť k falšovanie rôznych podpisov na rôznych dokumentoch, či pracovných výkazoch v tomto projekte. Ako žalovaná potvrdila, niektoré dokumenty ona osobne nepodpisovala aj keď tam bolo uvedené jej meno. Nikdy však vykonávanie prác ako takých nepoprela. Bola presvedčená, že vykonáva práce ma projekte podľa pokynu riaditeľky. To čo predstavuje práca finančného manažéra, nebolo nikde špecifikované a žalobcom preukázané, t.j. o aké práce presne sa malo jednať.

Zákon presne nestanovuje to, čo je konanie proti dobrým mravom, čo sú vlastne dobré mravy. Zákon stanovuje ich hranice len vo všeobecnej rovine. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločenský uznávanými zásadami konania v právnom styku. Je to ponechané na rozhodovaciu prax súdov.

S poukazom na uvedené súd nemôže v žiadnom prípade hodnotiť, že konanie žalovanej bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenia žalobcu sú v tomto smere nedôvodné. Žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané, že by žalovaná chcela úmyselne uškodiť žalobcovi. Žalovaná neporušila žiadnu svoju povinnosť. Odmeny sa platili na základe podpisu riaditeľky aj s jej vedomím. Keďže žalovaná potvrdila, že na projekte pracovala, keďže to nikdy nepoprela, ani pred kontrolou, nárok na odmeny jej zrejme prináležal. Tak, ako súd uviedol, z prehlásenia žalovanej pred kontrolnou skupinou, ako to zo zápisov vyplýva, že žalovaná výslovne nikdy a nikde ani vo svojej výpovedi neuviedla, že na projekte nepracovala. Nikdy to vo svojej výpovedi netvrdila. Kontrolnej skupine odpovedala podľa svojho presvedčenia pravdivo na dané nimi konkrétne položené otázky týkajúce sa konkrétnych prác v rámci daného projektu.

Možné je v tomto smere poukázať na to, že keďže projekt bol spojený s rôznymi problémami, nejasnosťami aj čo sa týka platieb, mal žalobca využiť riadny oprávnený prostriedok proti rozhodnutiu Správy finančnej kontroly, aby sa objektívne celá situácia objasnila, čo neurobil. Z vyžiadaných listín je zrejmé, že vedie v súvislosti s týmto projektom trestné stíhanie a že malo dôjsť k falšovaniu rôznych podpisov na rôznych listinách v tomto projekte .

Súd mal za to, že žalobca nedokázal žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi, že by žalovaná úmyselným konaním, ktoré smeruje proti dobrým mravom, alebo akýmkoľvek iným spôsobom spôsobila žalobcovi škodu v zmysle ust. § 424 OZ. Žalovaná vykonávala všetky činnosti, ktoré jej riaditeľka zadala a všetky odmeny a peniaze, ktoré obdŕžala žalovaná, obdŕžala na základe práce, ktorú vykonala a s plným vedomým pani riaditeľky. Za celé obdobie, kedy žalovaná pracovala pre základnú školu a aj na projekte, zo strany základnej školy, resp. pani I. nebola upozorňovaná na to, že nejakú činnosť nevykonáva, nebola nijako karne riešená. Upozorňovaná, že si neplní povinnosti, bola žalovaná upozorňovaná až počas dlhodobej PN-ky práve na základe tejto kontroly, kde žalovaná mala dostať tri karné opatrenia. O čo išlo žalobca nepreukázal a nepredložil. Nebolo preukázané, že žalovaná konala s úmyslom uškodiť žalobcovi.

Súd ma za to, že žalovaná sa žiadneho takého konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi nedopustila a žalobca jej úmysel nepreukázal, tak ako to vyžaduje zákon.

Súd konanie žalovanej nehodnotí a nemôže z vyššie uvedených dôvodov hodnotiť ako konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V danom konaní nebolo žalobcom preukázané splanenie predpokladov pre vznik zodpovednosti, tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 424 OZ.

Pre úplnosť súd poukazuje, že čo sa týka súm, ktoré neboli v rozhodnutí SFK uvedené ako neoprávnené výdavky, ohľadom týchto súm súd poukazuje, že u nich už vôbec neboli naplnené ani ostatné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako je výška škody a následne aj príčinná súvislosť.

Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením o trovách konania rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v lehote do 30 dní vzhľadom na to, že pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, účastník je povinný podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.