Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/39/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa F.. E. P., advokát so sídlom Q., M. G. zastúpeného F.. V. D., advokátkou so sídlom Q., M. G. X proti odporcovi F. V., bytom A., X. cesta XXXX/ XX, zastúpenému X. V., bytom A., X. G. XXXX/XX, o zaplatenie 4.155,45 eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.októbra 2014 č. k. -127 a uznesenie toho istého súdu zo dňa 27.októbra 2014 č. k. -130 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 27.10.2014, č.k. -130 p o t v r d z u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 159,09 eur k rukám advokátky F.. V. D., do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.110,43 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ a odporca podpísali dohodu, podľa ktorej mal navrhovateľ zastupovať odporcu vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S. A.. Ohľadom odmeny sa navrhovateľ s odporcom dohodli dňa tak, že táto bude podielová, a to v rozsahu 20% z hodnoty veci, hodnota veci vyplatená alebo získaná hodnota od protistrany vrátane príslušenstva. Táto zmluva medzi navrhovateľom a odporcom o poskytovaní právnych služieb má charakter príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ a odporca sa nedohodli na splatnosti odmeny, len o rozsahu odmeny. Sporným medzi účastníkmi bolo, či navrhovateľ vykonával zastupovanie odporcu, plnil si svoje povinnosti z dohody, alebo nekonal. Súd mal z výsluchu navrhovateľa, jeho advokátky, z množstva listinných dôkazov - z prehľadu úkonov v danej veci /č.l. 64 a nasl. spisu/ , pripojeného spisu OS Nitra a predovšetkým z výpovede svedkyne F. preukázané, že navrhovateľ zastupoval odporcu v tomto konaní, jeho zastupovanie bolo aktívne, intenzívne komunikoval so stranou odporcov, predovšetkým advokátkou L. M. F.. F., pripomienkoval koncepty dohôd o urovnaní, vypracoval mimosúdnu dohodu a rokoval s protistranou. A konečne, dohodol s F.. F. stretnutie na deň XX.XX.XXXX, na ktorom sa mala podpísať dohoda o urovnaní, ktorej podstatné náležitosti boli už predtým vymienené a ktorej sa nakoniec z dôvodov na strane odporcu nezúčastnil. Navrhovateľ teda vykonával pre odporcu právne služby na základe vzájomnej dohody. Pokiaľ odporca a jeho zástupkyňa sa domnievali, že navrhovateľ vôbec nekoná, nevyjadruje

sa, nerokuje a je nečinný, na ktorých tvrdeniach postavili svoju obranu v konaní, nič nebránilo odporcovi vypovedať plnú moc udelenú navrhovateľovi. Odporca však takto nepostupoval a svoj nesúhlas so zastupovaním navrhovateľom riešil celkom nelogicky, pravdepodobne pod vedením jeho zástupkyne (manželky), obchádzaním navrhovateľa, jeho ignorovaním, čo vyvrcholilo oklamaním navrhovateľa v tom, že sa konania 19.11.2010, podpisu dohody o urovnaní, vytýčeného navrhovateľom a svedkyňou F., nezúčastnia, hoci následne bez vedomia navrhovateľa na rokovanie prišli a odporca po pritlačení zo strany svedka A. dohodu podpísal. Navrhovateľ sa tohto stretnutia nezúčastnil len z dôvodu, že ho odporca oklamal, že na rokovanie nepríde, hoci už v tom čase vedel, že sa ho zúčastní. Keďže zo strany odporcu nedošlo k vypovedaniu plnej moci, táto trvala a k zániku plnej moci došlo právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení konania dňa 13.1.2011. V širších súvislostiach súd uviedol, že bol to práve svedok A., ktorý v mesiaci október 2010 zneistil dovtedajší postoj odporcu v súdnom konaní pred OS S., hoci dovtedy zastupoval záujmy odporcu práve navrhovateľ. Svedkyňa F.. F. uviedla, že dohoda o urovnaní bola pripravovaná v dôsledku viacmesačnej komunikácie s navrhovateľom, pri jej podpise sa upresňovali len detaily a výška trov. Bol to teda odporca, ktorý sám súhlasil s náhradou trov len v takejto výške. Za neseriózne považoval súd nakoniec i to, že hoci odporca dostal od protistrany vyplatenú náhradu trov konania 1.850,- eur, neposkytol navrhovateľovi ani túto sumu a to zrejme i v dôsledku vplyvu svedka A., že navrhovateľovi „tieto trovy nepatria“. Následne bolo medzi účastníkmi sporné, či je právo navrhovateľa na odmenu premlčané alebo nie. Povinnosťou navrhovateľa z príkaznej zmluvy bolo zastupovať odporcu a povinnosťou odporcu bolo zaplatiť navrhovateľovi odmenu za poskytovanie služieb. Právoplatným skončením konania vedeného na OS Nitra sp. zn. , pre ktoré odporca udelil navrhovateľovi plnomocenstvo na zastupovanie, navrhovateľ splnil príkaz (ukončil poskytovanie právnych služieb). Navrhovateľovi vzniklo právo na odmenu zánikom právneho vzťahu splnením (právoplatné rozhodnutie vo veci), ktorým dňom zanikla plná moc udelená odporcom navrhovateľovi dňa 15.7.2005, deň nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom na OS Nitra sp. zn. , teda dňa 14.1.2011. Dňom bezprostredne nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania, začala navrhovateľovi plynúť trojročná premlčacia doba na vykonanie práva. Pokiaľ navrhovateľ nevyzval odporcu na plnenie, ale uplatnil si odôvodnene právo na zaplatenie dlhu (nesplatného) na súde v premlčacej dobe dňa 13.12.2013, vykonal právo včas. Námietka premlčania vznesená odporcom je preto neopodstatnená. Súd mal preukázané, že navrhovateľ sa s odporcom dohodli na podielovej odmene vo výške 20% z hodnoty veci vyplatenej alebo získanej hodnoty od protistrany. Na základe uzavretej dohody o urovnaní mal odporca právo na plnenie od L. M. vo výške 14 937,26 eur, ktorá bola odporcovi aj vyplatená spolu so sumou 1 850 eur dohodnutou ako náhrada trov konania, ktoré i napriek tomu, že boli v dohode označené ako trovy súdneho konania, tieto neboli odporcom navrhovateľovi vôbec vyplatené s odôvodnením, že mu nepatria. Podľa dohody však má navrhovateľ právo na odmenu vo výške 2 987,45 eur. V prípade dohodnutej podielovej odmeny nie je rozhodujúce, aké konkrétne úkony právnej služby navrhovateľ vykonal alebo nevykonal. Navrhovateľ si ďalej s odporcom dohodol náklady: a to režijný paušál za úkony podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., cestovné náhrady podľa vyhlášky a iné náklady podľa potreby. Súd mal zo spisu OS Nitra sp. zn. a predložených listinných dôkazov preukázanú náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za úkony právnej služby vo výške 27,80 eur, v prevyšujúcej časti 34,75 eur súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatnených náhrad podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, ktoré nevyplývali ani zo spisu OS Nitra č. . Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na cestovnú náhradu a nárok za stratu času a parkovné. Spolu mal súd preukázanú cestovnú náhradu vo výške 141,43 eur, v prevyšujúcej časti 1,57 eur súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku na cestovnú náhradu. Navrhovateľovi ďalej patrí za čas strávený cestou z Q. do S. na tri pojednávania náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 213,78 eur. Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na parkovné v sume 1,50 eur. Tvrdenie navrhovateľa o platení parkovného navrhovateľ nepreukázal, preto mu súd tento nárok nepriznal. Záverom si navrhovateľ uplatnil nárok za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,58 eur. Súd mal zo spisu OS Nitra sp. zn. preukázané, že navrhovateľ súdny poplatok zaplatil, preto mu súd tento nárok ako dôvodný priznal. Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil návrhom uplatnený nárok navrhovateľa ako dôvodný, v časti uplatnených nárokov na podielovú odmenu vo výške 2 987,45 eur, na náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 27,80 eur, na cestovnú náhradu vo výške 141,43 eur, na náhradu za stratu času vo výške 213,78 eur a na zaplatený súdny poplatok 99,58 eur. Navrhovateľ ako advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto podľa § 18 ods. 3 vyhlášky má nárok na odmenu a náhrady zvýšené o daň z pridanej hodnoty. Navrhovateľ má právo na zaplatenie sumy 3.370,46 eur (2 987,45 eur + 27,80 eur + 141,43 eur + 213,78 eur) zvýšenej o daň z pridanej hodnoty 640,39 eur (19% z 3 370,46 eur), teda 4 010,85 eur, po pripočítaní 99,58 eur, celkom 4 110,43 eur. Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 110,43 eur. V prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný

pre nepreukázanie nároku zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 724, § 731, § 33b ods. 1 písm. a), § 28 ods. 2, § 563, § 101 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1,2, § 18 ods. 3, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004, Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Neúspech navrhovateľa v pomerne nepatrnej časti, teda úspech navrhovateľa takmer v celom rozsahu uplatneného nároku, znamená neúspech odporcu v konaní. Tejto procesnej situácií zodpovedá rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 7 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku len o základe nároku na náhradu trov konania, tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 7 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku a to jeho výrokovej vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ pred súdom prvého stupňa tvrdil, že počas dohadovania dohody o mimosúdnom urovnaní si s právnou zástupkyňou účastníčky dohody doručovali a pripomienkovali viaceré koncepty dohôd o urovnaní a mimosúdnych dohôd, dôvodil, že žiadne pripomienky navrhovateľ s ním nekonzultoval a ani ho o uvedenej činnosti neoboznámil. Taktiež na súde mu neboli žiadne pripomienky ani návrhy konceptov predložené ako dôkazný materiál a ani sudkyňou neboli od osoby navrhovateľa vyžadované. Je možné sa teda domnievať, že je to iba účelové tvrdenie, ktoré však súd akceptoval ako dôkaz. Súd taktiež nevyžadoval od navrhovateľa vysvetlenie prečo mu patričným spôsobom neoznamoval celú situáciu, prečo nemal predložené kópie dokladov a písomností vzniknutých z činností navrhovateľa ako právneho zástupcu. Taktiež súd počas konania ani raz nevyzval navrhovateľa, aby mu celý prípad a konanie vysvetlil, aby tak vznikla konfrontácia , prečo odporca a jeho zástupca si v priebehu konania nerozumeli. Mal za to, že uvedeným nepredkladaním písomností a nedostatočnou komunikáciou sa navrhovateľ mohol dopustiť porušenia povinnosti advokáta a už vôbec súd nepripustil skutočnosť, že konaním navrhovateľa mu mohla vzniknúť škoda. V rozhodnutí súdu je však len suché konštatovanie, že v prípade nespokojnosti mal odporca vypovedať plnú moc. Namietal, že navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti právneho zástupcu tak, ako si plniť mal a mohol. Súdu prvého stupňa vytkol, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a neprihliadal na spomenuté povinnosti advokáta, ako i skutočnosť, že vo svojom rozhodnutí prihliadal na domnienky a pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení navrhovateľa, pričom spochybnil úlohu svedka A.. Pritom bez prítomnosti tohto svedka by v žiadnom prípade k podpisu dohody o mimosúdnom urovnaní neprišlo a predmetné konanie by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo doteraz uzavreté.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 159,09 eur. Pokiaľ odporca v odvolaní namieta, že súdu nepreukázal vzájomné doručovanie konceptov dohôd o urovnaní s F.. F., poukázal na výpoveď samotnej svedkyne F.. F. na pojednávaní, ktorá potvrdila jeho činnosť v rámci zmierovacieho konania s cieľom vyriešenia veci. O jeho intervencii pri zostavení konečnej verzie dohody o urovnaní svedčia aj listinné dôkazy doložené do súdneho spisu. Rovnako nie je pravdou, že by odporcu neoboznamoval o výsledkoch rokovania s F.. F.. Každá písomná komunikácia s ňou bola odkonzultovaná aj so samotným odporcom a následne potom prezentovaná právnej zástupkyni protistrany. Keby tomu tak nebolo, zrejme by neexistovali vlastné listy odporcu, ktoré mu boli adresované ako reakcia na jeho písomné podania a informácie. Aj o uvedenej skutočnosti svedčia ďalšie listinné dôkazy, ktoré vyplývajú z vyúčtovania pre klienta a zo zoznamu činnosti kancelárie. Za nepravdivé považoval tvrdenia odporcu, že mu patričným spôsobom neozrejmoval celú situáciu. Odporcu písomne informoval o svojich úkonoch, okrem toho sa osobne zúčastnil všetkých troch pojednávaní, na ktorom sa vec prejednávala a pred súdom ozrejmovala celá záležitosť a jej problematické aspekty. Z uvedeného dôvodu mal odporca dostatočný prehľad o veci. Zdôraznil, že základom mimosúdneho rokovania bolo najmä dojednanie výplaty odporcovho podielu na spornej nehnuteľnosti, nešlo teda o skutočnosti, ktorým by odporca nemal rozumieť. Obranu odporcu považoval za účelovú, keď napriek doloženým listinám pojednávajúcich o jeho aktivite , odporca stále tvrdí opak a popiera dokázané. Mal za to, že svoje povinnosti právneho zástupcu si plnil zodpovedne, s odbornou starostlivosťou a v záujme klienta - odporcu. Práve jeho pričinením bola odporcovi vyplatená čiastka za jeho podiel na nehnuteľnosti v sume 14.937,26 eur. Samotná okolnosť, že odporca ho obišiel a na konečné rokovania u F.. F. nakoniec išiel so svedkom A. ešte neznamená, že nemá nárok na dohodnutú podielovú odmenu.

S. uznesením zo dňa 27.10.2014 č. k. -130 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania a to vo výške 55,39 eur na účet tamojšieho súdu , do troch dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v uvedenej právnej veci uznesením tamojšieho súdu zo dňa 27.10.2014 sp. zn. bolo priznané svedkyni svedočné 55,39 eur, ktoré jej boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu vzhľadom na to, že neboli preddavkované účastníkmi konania. Vychádzajúc z výsledku konania, keď návrhu navrhovateľa bolo takmer v celosti vyhovené, súd zaviazal odporcu k plnej náhrade trov konania, pretože neúspech navrhovateľa bol minimálny. Odporca je povinný preto znášať aj trovy štátu, ktoré vznikli objektívne pri vykonávaní dôkazu, a to výsluchu svedka. Vykonanie tohto dôkazu bolo pritom nevyhnutné vzhľadom na obranu odporcu a tvrdenie, že navrhovateľ sa uzatvorenia dohody, ktorá ukončila súdny zmier nezúčastnil a nie jeho pričinením bol ukončený súdny spor. V konaní u odporcu vzhľadom na jeho postoj, keď sa ďalšieho pojednávania nezúčastnil, neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že nakoľko neprebehlo odvolacie konanie, nie je možné s istotou prehlásiť alebo tvrdiť, že uvedené trovy bude povinný zaplatiť on a preto považoval toto uznesenie za nesprávne.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t. j. vo výrokovej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie vo výrokovej vyhovujúcej časti na tom právnom názore, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá má charakter príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Účastníci sa dohodli na odmene navrhovateľa ako advokáta tak, že táto bude podielová a to v rozsahu 20% z hodnoty veci, hodnoty veci vyplatenej, alebo získanej hodnotou od protistrany vrátane príslušenstva. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ si plnil svoje povinnosti z dohody, aktívne zastupoval odporcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S. A., intenzívne komunikoval s protistranou, pripomienkoval koncepty dohôd o urovnaní, vypracoval mimosúdnu dohodu a na deň 19.11.2010, na ktorom sa mala podpísať dohoda o urovnaní, dohodol stretnutie s protistranou. Pokiaľ sa navrhovateľ nezúčastnil podpisu dohody o urovnaní dňa 19.11.2010 tohto stretnutia sa nezúčastnil len z dôvodu, že odporca ho oklamal, že na rokovanie nepríde, hoci na rokovanie prišiel s iným právnym zástupcom. Keďže zo strany odporcu nedošlo k vypovedaniu plnej moci, táto trvala a k zániku plnej moci došlo právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení konania dňa 13.01.2011. Námietku premlčania vznesenú odporcom považoval súd prvého stupňa za neopodstatnenú s poukazom na to, že navrhovateľovi vzniklo právo na odmenu zánikom právneho vzťahu splnením (právoplatnosťou rozhodnutia vo veci), ktorým dňom zanikla plná moc udelená odporcom navrhovateľovi na zastupovanie, t. j. dňa 13.01.2011. Navrhovateľ podal návrh na súd prvého stupňa dňa 13.12.2013, teda vykonal právo včas v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Na základe uzavretej dohody o urovnaní mal odporca právo na plnenie od protistrany vo výške 14.937,26 eur, ktorá bola odporcovi aj vyplatená spolu so sumou 1.850 eur dohodnutou ako náhrada trov konania. Navrhovateľovi vzniklo preto právo na odmenu vo výške 20 % z hodnoty veci vyplatenej od protistrany, t. j. vo výške 2.987,45 eur, ďalej má nárok na zaplatenie dohodnutých nákladov, a to režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 27,80 eur, cestovných náhrad vo výške 141,41 eur, náhrady za stratu času vo výške 213,78 eur, za zaplatený súdny poplatok 99,58 eur a podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 19% DPH vo výške 640,35 eur , t. j. celková náhrada 4.110,43 eur.

Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa i s odôvodnením rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné:

Odporca svojím odvolaním namieta nedostatočné zistený skutkový stav veci.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzatvorili písomnú dohodu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej zastupoval navrhovateľ odporcu v súdnom konaní vo veci určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. A.. Nie je pochýb o tom, že táto zmluva o poskytovaní právnych služieb má charakter príkaznej zmluvy v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa dohodli na zaplatení podielovej odmeny za poskytovanie právnych služieb a to v rozsahu 20% z hodnoty veci, hodnoty veci vyplatenej alebo získanej hodnoty od protistrany vrátane príslušenstva. Z výsluchu navrhovateľa, z výsluchu svedkyne F.. F. ako aj predložených listinných dôkazov predložených zo strany navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ si svoje povinnosti právneho zástupcu plnil zodpovedne, vykonával právne služby na základe vzájomnej dohody, jeho zastupovanie bolo aktívne, intenzívne komunikoval s protistranou , pripomienkoval koncepty dohôd o urovnaní, zúčastnil sa na súdnych pojednávaniach, vypracoval mimosúdnu dohodu o urovnaní. Navrhovateľ na deň 19.11.2010 dohodol stretnutie u právnej zástupkyni protistrany advokátky F.. F. , na ktorom sa mala podpísať dohoda o urovnaní za účelom konečného doriešenia veci. Navrhovateľ sa na stretnutí dňa 19.11.2010 nezúčastnil pričinením odporcu, ktorý navrhovateľa oklamal, oznámil mu, že na stretnutie nepríde, avšak na rokovanie sa dostavil s novým právnym zástupcom a podpísal dohodu o urovnaní, ktorej koncept vypracoval navrhovateľ. Na základe dohody o urovnaní vypracovanej navrhovateľom a advokátkou protistrany F.. F. bola odporcovi vyplatená čiastka za jeho podiel na nehnuteľnosti v sume 14.937,26 eur a súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľností bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania. Právoplatným skončením konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pre ktoré odporca udelil navrhovateľovi plnomocenstvo na zastupovanie zanikol právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom splnením, teda tým, že navrhovateľ splnil príkaz pre odporcu (§ 731 Občianskeho zákonníka, § 33b ods. 1 písm. a) O.s.p.) Za vykonané poskytovanie právnych služieb bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú odmenu. Za daného stavu potom navrhovateľovi patrí odmena za poskytovanie právnych služieb vo výške 2.987,45 eur (dohodnutá podielová odmena vo výške 20 % zo sumy 14.937,26 eur, t.j. z hodnoty veci získanej odporcom od protistrany), ďalej náhrada nákladov, ktoré si navrhovateľ s odporcom písomne dohodol a to režijný paušál vo výške 27,80 eur, cestovné náhrady vo výške 141,40 eur, náhrada za stratu času vo výške 213,87 eur, zvýšené o 19% DPH 640,39 eur, 99,58 eur za zaplatený súdny poplatok t. j. spolu 4.110,43 eur. Odvolacie námietky odporcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave boli nedôvodné, keď súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal nielen z výsluchu účastníkov konania ale aj z predložených listinných dôkazov (teda aj vzájomnej korešpondencie medzi navrhovateľom a odporcom) a najmä z výsluchu svedkyne advokátky F.. F., právnej zástupkyne protistrany, ktorá potvrdila aktívne zastupovanie odporcu v súdnom spore zo strany navrhovateľa. Tá okolnosť, že odporca na konečné rokovanie s protistranou išiel bez navrhovateľa, ktorého úmyselne obišiel, neznamená, že navrhovateľ nemá nárok na dohodnutú podielovú odmenu. Odvolanie odporcu bolo preto nedôvodné.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Ďalej odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 27.10.2014 č. k. -130, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 55,39 eur, na účet súdu do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za správne. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 27.10.2014 č. k. -129 bolo priznané svedkyni F.. X. F. svedočné vo výške 55,39 eur, ktoré jej bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. S prihliadnutím na výsledok konania, keď návrhu navrhovateľa bolo takmer v celom rozsahu vyhovené, je odporca povinný znášať trovy štátu, ktoré vznikli pri vykonávaní dôkazu. U odporcu neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, preto súd prvého stupňa správne postupoval keď napadnutým uznesením podľa § 148 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť odporcovi nahradiť štátu trovy konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu za právne služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. c) , § 16 ods. 3 vyhl č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za jeden úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k

odvolaniu zo dňa 15.12.2014 á 151,05 eur (vychádzajúc z predmetu odvolacieho konania 4.110,43 eur) + režijný paušál 8,04 eur t.j. spolu 159,09 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.