Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu P. A., bytom A., B. XX, zast. advokátkou JUDr. Ivanou Kirešovou, AK Košice, Zombova 9, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 12. 2013 sp. č.: OU-KE-OOP-2013/00272/KUM, takto

rozhodol:

Podľa § 250j ods. písm. a/ a písm. d/ O. s. p. zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. decembra 2013 sp. č. OU-KE-OOP-2013/00272/KUM a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 249,40 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť advokátke JUDr. Ivane Kirešovej do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 17. 12. 2013 sp. č. OU-KE-OOP-2013/00272/KUM žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietol a zmenil rozhodnutie Obvodného úradu Košice- okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy spisové č. OBU-KS-OVVS-2013/04732 zo dňa 25. 09. 2013 vo výroku tak, že „ ..... dňa 18. 04. 2013 v čase okolo 21.00 hod. v kuchyni rodinného domu č. XXX v obci A. B., H. A.-H., sa hrubo správal k svojej exmanželke...“. Výrok rozhodnutia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku a v časti týkajúcej sa uloženia pokuty za spáchanie priestupku ponechal v platnosti.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol Obvodným úradom Košice-okolie, odborom všeobecnej vnútornej správy uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18. 04. 2013 v čase okolo 21.00 hod. v kuchyni rodinného domu č. XXXX V. H. A. B. H. A.-H. sa hrubo správal k svojej exmanželke D. A. (XXXX) bytom A. B. XXXX takým spôsobom, že na adresu menovanej vulgárne nadával, že je „jebnutá kurva, prijebaná“, napľul jej do tváre a oblial ju kuchynským prostriedkom na riad, teda svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 25 eur a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch mu bola uložená povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 eur všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný sa po preskúmaní spisového materiálu a zhodnotení vykonaného dokazovania, ako aj priebehu prvostupňového konania stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Konštatoval, že obvinený v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu a nepredložil tomuto, ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Nenašiel žiaden dôvod na to, aby bolo možné skonštatovať pochybenie prvostupňového správneho orgánu po stránke hmotno-právnej, ako aj procesno-právnej. Pochybenie, resp. pisársku chybu vo výroku rozhodnutia týkajúcu sa označenia súpisného čísla predmetnej nehnuteľnosti, t.j. miesta, kde sa mal skutok stať, žalovaný odstránil zmenou výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Zastáva názor, že prvostupňový správny orgán z procesného hľadiska vykonal všetky úkony v súlade so zákonom, účastníkov konania, svedkov a oznamovateľku k veci predvolal, oboznámil obvineného s podstatou a povahou obvinenia a konania vedeného proti nemu a dodržal zákonné lehoty na vydanie rozhodnutia, upovedomil obvineného o predĺžení lehoty, ako aj možnosti oboznámenia sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia.

K námietke žalobcu, že skutok nespáchal úmyselne a že tým nie je naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty priestupku odvolací orgán uviedol, že v zápisnici zo dňa 09. 07. 2013 obvinený jednoznačne uviedol, že exmanželka do neho vyrývala, začala na neho pľuvať, oliala ho vínom a nie sirupovou vodou a on jej pľuvanie vrátil a potom, ako ho oliala vínom, tak aj on vzal od zlosti Jar a trochu jej vylial na hlavu. Teda celkom jednoznačne uviedol, že od zlosti zobral Jar a vylial jej na hlavu, nie že v rozrušení zodvihol pred seba ruku, v ktorej mal otvorenú nádobu so saponátom, pričom pri tomto pohybe došlo k vyliatiu časti obsahu na oznamovateľku, ako to uviedol v odvolaní. Svedkovia boli pred výpoveďou náležite poučení o právnych následkoch krivej výpovede a títo poučenie potvrdili vlastnoručným podpisom. Žalovaný konštatoval, že nie je možné spochybňovať svedeckú výpoveď len z titulu príbuzenského pomeru k účastníkom konania a na základe nepriaznivých rodinných vzťahov.

Žalovaný zároveň uviedol, že prvostupňový správny orgán rieši oznámenie o spáchaní priestupku, ktoré mu bolo doručené zo strany policajného orgánu, pričom to, či jednotliví účastníci sporu a konfliktu podajú oznámenie na seba navzájom alebo sa tak rozhodne urobiť len jeden z nich, nemôže ovplyvňovať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu ako takého. Súhlasil s názorom žalobcu, že správny orgán je povinný dodržiavať § 3 zákona o správnom konaní a dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V odôvodnenom prípade môže využiť aj inštitút spojenia veci do spoločného konania. Na základe bežnej praxe orgánov PZ, keď jednotlivé súvisiace prípady sú doručované orgánom štátnej správy prejednávajúcim priestupky aj s niekoľkomesačným rozdielom, prvostupňový správny orgán nemôže čakať na to, či aj protistrana podala oznámenie a nekonať. Každý prípad potom vyhodnotí s ohľadom na okolnosti a dôkazy po ich zvážení jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach. Prvostupňový správny orgán v predkladacej správe odvolaciemu orgánu uviedol, že priestupkové konania kde oznamovateľom bol P. A. bolo prejednávané iným referentom, pričom na základe zisteného skutkového stavu toto konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zastavil. Skutkový stav môže byť taký, že konanie voči jednej strane sporu bude zastavené, zatiaľ čo druhá strana sporu môže byť uznaná vinnou. V takom prípade nedochádza k tomu, aby správny orgán neodôvodnene rozhodoval o podobných veciach rozdielne, pretože vychádzal z konkrétnych okolností prípadu. V žiadnom prípade nejde o svojvoľnosť rozhodnutia, keď správny orgán bez akéhokoľvek zdôvodnenia odlišne kvalifikoval rovnaké konanie dvoch subjektov, ako to obvinený v odvolaní uviedol.

Včas podanou žalobou zo dňa 16. 01. 2014 žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a tohto zaviazal na náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť z dôvodu porušenia podmienky legality konania, podľa ktorej musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a musí obsahovať predpísané náležitosti, že rozhodnutie je nezrozumiteľné pre rozpor s požiadavkou legality postupu správneho orgánu, ktorému je uložené postupovať v konaní v súlade so zákonmi, že zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza je v rozpore s obsahom spisov, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil a že konanie obsahuje vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

K porušeniu podmienky legality rozhodnutia žalobca uviedol, že z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný odvolanie zamietol, ale rozhodnutie nepotvrdil, toto zmenil a niektoré jeho časti ponechal v platnosti. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutie nie je v súlade s ust. § 52 ods. 2 zákona o správnom konaní, ktorý kogentným spôsobom upravuje výsledok rozhodovacej činnosti odvolacieho orgánu, a v zmysle ktorého odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Výrok rozhodnutia žalovaného, ktorým mení výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu neobsahuje ani zákonné náležitosti, ktoré v zmysle ust.

§ 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku obsahovať musí, rovnako ani obsahové náležitosti upravené v § 77 priestupkového zákona. Rozhodnutie považoval za nezrozumiteľné s poukazom predovšetkým na skutočnosť, že formulácia výroku napadnutého rozhodnutia neuvádza subjekt, uznanie či vyslovenie viny, ani kvalifikovaný popis skutku. Uvedená nezrozumiteľnosť rozhodnutia zakladá i jeho nezákonnosť. Zmätočnosť rozhodnutia žalovaného vyplýva tiež z jeho výroku, kde sa uvádza, že výrok rozhodnutia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku a v časti týkajúcej sa uloženia pokuty za spáchanie priestupku sa ponecháva v platnosti. Zastáva názor, že žalovaný napadnutým rozhodnutím nerozhodol o celej veci, resp. vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu a preto považuje rozhodnutie za nezákonné.

Zároveň poukázal aj na to, že ako miesto údajného spáchania priestupku označil správny orgán prvého stupňa rodinný dom č. XXXX V. H. A.D. B.. Vychádzajúc z uvedeného nebolo preukázané, žeby sa žalobca na uvedenej adrese v čase označenom v rozhodnutí zdržiaval a žeby tam došlo k spáchaniu priestupku. K spôsobu odstránenia uvedeného pochybenia správneho orgánu prvého stupňa, realizovanému odvolacím správnym orgánom žalobca uviedol, že tento postup nemá oporu v obsahu spisov, keďže porovnaním písomného vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia s obsahom listín, ktoré boli jeho podkladom vyplýva totožný údaj v označení miesta, kde malo dôjsť k údajnému skutku a to označením rodinného domu súpisné č. XXXX. Preto podľa jeho názoru nešlo o pisársku chybu vo výroku rozhodnutia. Pre opravu chýb zo strany žalovaného teda neboli splnené hmotno-právne podmienky.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa tej skutočnosti, že zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza je v rozpore s obsahom spisov žalobca poukázal na to, že správny orgán sa nezaoberal obsahom oznámenia žalobcu zo dňa 20. 04. 2013 o úmyselnom narušení občianskeho spolunažívania schválnosťami a hrubým správaním zo strany jeho bývalej manželky D. A., ktoré bolo prípisom OO PZ Kysak postúpené správnemu orgánu prvého stupňa, že predmetný spis nevyžiadal a nepripojil, hoci tento má nepochybne dôkazný význam, pričom táto skutočnosť bola správnemu orgánu známa z jeho úradnej činnosti v čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Zastáva názor, že ide o procesnú vadu, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, a ktorá mala vplyv na výrok rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo namietaný postup prvostupňového správneho orgánu nie je podľa žalovaného vadou konania. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 57 ods. 2 priestupkového zákona, v zmysle ktorého sa uskutočňuje spoločné konanie proti všetkým páchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Žalobca zároveň uviedol, že vo svojom odvolaní zo dňa 28. 11. 2013 namietal svojvoľnosť rozhodnutia správneho orgánu spočívajúcu v neodôvodnenej odlišnej právnej kvalifikácii rovnakého obsahu konania u dvoch účastníkov konania. Dôvody tohto rozdielu v kvalifikácii rovnakého skutku odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neobsahuje. Žalovaný neuviedol, v ktorej časti napadnutého rozhodnutia majú byť uvedené údajné dôvody, prečo konanie oznamovateľky spočívajúce v obliatí žalobcu nepovažoval správny orgán za hrubé správanie napriek opačnému posúdeniu rovnakého konania u žalobcu, ani neuviedol obsah týchto liberačných dôvodov u oznamovateľky, preto považuje žalobca vyjadrenie žalovaného v tejto súvislosti za zmätočné.

K nesprávnemu právnemu posúdenie veci žalovaným žalobca uviedol, že v bode 4 odvolania poukázal na to, že zistená situácia, ktorá konaniu žalobcu predchádzala, nevykazuje žiadne známky takého stavu spolunažívania, ktorý pokojný stav by mohol byť narušený uvedeným konaním žalobcu, a ktorý by mohol byť predmetom zákonnej ochrany pred jeho narušením. Z uvedeného dôvodu ani následná reakcia žalobcu na uvedený situačný stav nebola takým konaním, ktoré by bolo spôsobilé narušiť občianske spolunažívanie, ktoré bolo v rozhodnej dobe už evidentne narušené bez ohľadu na toto až následné konanie žalobcu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 10. 04. 2014 Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný správny orgán vyhodnotil dokazovanie vykonané správnym orgánom prvého stupňa a dospel k záveru, že žalobca sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch dopustil. Pri vydaní rozhodnutia vychádzal predovšetkým z výpovedí oznamovateľky D. A., svedka F. A., ktorý potvrdil vulgárne nadávky na adresu oznamovateľky zo strany žalobcu, aj keď priamo nevidel, ako žalobca na túto napľul a olial ju Jarou. Uvedené sa dozvedel od oznamovateľky, pričom vyliatu Jar jej videl na hlave. Zároveň vychádzal z výpovede svedkyne E. E., ktorá si na vulgárne nadávky žalobcu vo vzťahu k oznamovateľke nepamätala, pričom tento jej následne povedal, že napľul menovanej do tváre a olial ju Jarou, čo bolo reakciou na

rovnaké správanie oznamovateľky voči nemu. Žalobca poprel, žeby menovanej oznamovateľke vulgárne nadával, avšak priznal sa k tomu, že jej napľul do tváre a olial ju Jarou, čo bolo rovnakou reakciou na rovnaké správanie menovanej. Menovaný skonštatoval, že vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie obvineného bolo jednoznačne preukázané výpoveďami oznamovateľky i svedkov a rovnako aj z jeho výpovede. Pokiaľ ide o namietané číslo súpisné rodinného domu, kde malo dôjsť k spáchaniu priestupku tak, ako je označené v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, v tejto súvislosti poukázal na to, že ide len o pisársku chybu, ktorej odstránenie realizoval zmenou výroku v tejto časti. Zároveň skonštatoval, že žalobca v odvolaní ani v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ku ktorým by žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí nezaujal už svoje stanovisko.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Obvodného úradu Košice-okolie odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 25. 09. 2013 č. OBU-KS-OVVS A/2013/04732 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18. 04. 2013 okolo 21.00 hod. v kuchyni rodinného domu č. XXXX v obci A. B. H. A.-H. sa hrubo správal k svojej exmanželke D. A.Ř. (XXXX), bytom A. B. Č.. XXXX takým spôsobom, že obvinený na adresu menovanej vulgárne nadával, že je „jebnutá kurva, prijebaná“, napľul jej do tváre a olial ju kuchynským prostriedkom na riad, teda svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona mu bola uložená pokuta vo výške 25 eur a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch bol zaviazaný na zaplatenie trov štátu spojených s prejednaním priestupku vo výške 16 eur, to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa na základe správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ Kysak zo dňa 20. 05. 2013 začal podľa § 67 zákona o priestupkoch proti obvinenému žalobcovi priestupkové konanie v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/ priestupkového zákona. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol obsah výpovedí D. A., oznamovateľky predmetného priestupku, svedka F. A., E. E. i obvineného P. A., vyplývajúci z obsahu spisového materiálu a skonštatoval, že na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania sa obvinený z priestupku predmetného priestupku dopustil. Konštatoval, že konanie obvineného žalobcu bolo jednoznačne preukázané výpoveďami oznamovateľky, svedkov, sčasti sa ku skutku priznal aj žalobca a z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri ukladaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na záväzné pravidlá vymedzené v § 12 priestupkového zákona, najmä na to, že obvinený spáchal skutok úmyselne v zlosti, v dôsledku narušených vzťahov so svojou exmanželkou. Priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že v minulosti už bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku v zmysle priestupkového zákona na tamojšom správnom orgáne. Sankcia má pôsobiť na páchateľa najmä výchovne a má ho v budúcnosti odvracať od ďalšieho podobného protiprávneho konania.

O odvolaní žalobcu zo dňa 25. 11. 2013 podanom proti tomuto rozhodnutiu, doplnenom podaním zo dňa 28. 11. 2013, ktorého dôvody čiastočne korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Súčasťou administratívneho spisu je správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20. 05. 2013, z ktorej vyplýva, že na OO PZ v Kysaku bolo oznámené spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/, ktorého sa mal dopustiť žalobca dňa 18. 04. 2013, keď vo večerných hodinách v spoločnom rodinnom dome s popisným číslom XXXX V. H. A. B. vulgárne nadával svojej exmanželke D. A., bytom A. B. Č.. XXXX, taktiež jej napľul do tváre, olial ju kuchynským prostriedkom na riad, čím takto svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním a schválnosťami. Z uvedenej správy zároveň vyplýva, že žalobca sa dňa 11. 05. 2013 do záznamu o podaní vysvetlenia nevyjadril a odmietol vypovedať.

Súčasťou administratívneho spisu je aj záznam o podaní oznámenia oznamovateľkou D. A. zo dňa 21. 04. 2013, z ktorého vyplýva, že menovaná bývajúca na adrese A. B. XXXX, pracuje ako predavačka v predajni A., Q.. J.. H.., pričom dňa 18. 04. 2013 v čase okolo 21.00 hod prišiel jej exmanžel P. A. do ich spoločného domu na adrese A. B. XXXX, menovaná mu predložila výpisy z účtov, ktoré vyplatila z dôvodu, aby preplatil polovicu sumy, keďže tam aj on býva, načo sa začali hádať, žalobca jej nadával a taktiež jej povedal, že zaplatí až keď dodrží ním stanovené podmienky. Počas hádky sa na ňu zahnal pravou rukou, k úderu nedošlo z dôvodu, že si uvedomil, že už má zápis na polícii, následne jej napľul do tváre, načo ho ona oliala sirupovou vodou z pohára, ktorý držala v ruke. Žalobca sa na to nahneval, vzal Jar z kuchynskej linky a obsah tohto prostriedku vylial menovanej na hlavu. Na to zavolala na linku 158 a vyčkávala hliadku PZ na ulici pred domom, keďže sa bála, že žalobca ju zbije. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom zo dňa 11. 05. 2013 vyplýva, že menovaný využíva svoje právo a odmieta vypovedať.

Do zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 09. 07. 2013 žalobca uviedol, že s exmanželkou D. A. sú rozvedení od mája 2012, rodinný dom č. XXXX postavili počas trvania manželstva, tento je predmetom BSM, pričom nie sú majetkovo vysporiadaní. Zároveň uviedol, že išiel bývať do podnájmu od februára 2012, exmanželku s dvoma synmi nechal bývať v uvedenom dome. Momentálne prebieha konanie o úprave styku, keďže mladšieho syna chce do striedavej starostlivosti, v čom mu chce bývalá manželka zabrániť tým, že ho neustále oznamuje na políciu. Keďže mu odmietala dávať mladšieho syna, rozhodol sa, že sa vráti späť do rodinného domu a preto 18. 04. 2013 sa vrátil do tohto domu. V čase okolo 21.30 hod. prišiel do kuchyne rodinného domu XXXX, exmanželka do neho vyrývala, začala ho opľúvať, oliala ho vínom a nie sirupovou vodou, pričom on jej pľuvanie vrátil a potom, ako ho oliala vínom, aj on vzal od zlosti Jar a trochu jej vylial na hlavu. V rodinnom dome býval asi 2 týždne a potom, ako mu začala dávať mladšieho syna, vysťahoval sa a býva opäť v podnájme. Poprel, žeby jej nadával vulgárne tak, ako to vyplýva z vyjadrenia oznamovateľky. Rovnako sa jej nevyhrážal, ani sa na ňu nezahnal rukou. Konflikt vyvolala menovaná a pri tomto konflikte v kuchyni nebol nik iný prítomný. Oznamovateľka priestupku na uvedenom pojednávaní zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení pokiaľ ide o priebeh spáchania predmetného priestupku, ktorý sa mal odohrať na adrese A. B. XXXX, ako to vyplýva z protokolácie jej výpovede i generálií správnym orgánom prvého stupňa. Do predmetnej zápisnice sa vyjadrili aj svedkovia E. E. T. F. A., z protokolácie výpovedí ktorých vyplýva, že skutok sa stal v A. B. Č.. XXXX, pričom obsah týchto výpovedí korešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Aj pokiaľ ide o adresu trvalého pobytu svedka F. A., táto je označená ako A. B. XXXX.

Na pojednávaní dňa 23. 03. 2016 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe zo skutkových aj právnych dôvodov, ktoré sú v nej uvedené. Poukázala na to, že zásadnými žalobnými námietkami v danom prípade sú námietky týkajúce sa rozhodnutia žalovaného, ktoré neobsahuje také náležitosti, ktoré v zmysle zákona o priestupkoch, prípadne zákona o správnom konaní obsahovať má. Uvedené má za následok zmätočnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom zastáva názor, že správny orgán druhého stupňa nemohol posúdiť ako chybu v písaní nesprávne označenie súpisného čísla rodinného domu, kde malo dôjsť k spáchaniu priestupku, pretože všetky podklady obsiahnuté v administratívnom spise obsahujú rovnakú chybu, tzn., že je tam uvedené nesprávne súpisné číslo. Miesto označené týmto súpisným číslom sa v obci nenachádza a preto nie je možné, aby bol priestupok spáchaný na takomto mieste. Uvedené však súvisí so zmätočnosťou vo výrokovej časti rozhodnutia, kde správny orgán druhého stupňa nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou, ako to už vyplýva z obsahu žaloby.

Zástupca žalovaného sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na ňom písomne ospravedlnil podaním zo dňa 11. 02. 2016, v ktorom nepožiadal o odročenie pojednávania. Preto súd podľa § 250g ods. 2 O. s. p. pojednávanie vykonal v neprítomnosti zástupcu žalovaného.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia za priestupok podľa ods. 1 písm. b/ - d/ a písm. f/ možno uložiť pokutu do 99 eur

Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť.

Podľa § 46 zák. č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodovanie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

špecificky neupravuje všetky otázky postupu v odvolacom konaní. Aj na druhostupňové konanie sa vzťahujú ustanovenia predchádzajúcich častí, najmä tretej časti správneho poriadku (§ 18 až 52). Táto skutočnosť je odôvodnená najmä tým, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. Ustanovenie § 59 má však pre odvolacie konanie osobitný význam, pretože reglementuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho orgánu, spôsob rozhodovania odvolacieho orgánu a problematiku formálnej právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu.

Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti je potrebné konštatovať, že žalovaný sa v danom prípade dôsledne nespravoval naposledy citovanými zákonnými ustanoveniami, pretože výrok napadnutého rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniu § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní. Z cit. ustanovenia, ako je to už vyššie uvedené nepochybne vyplýva, že odvolací orgán môže rozhodnutie správneho orgánu, ak sú preto dôvody zmeniť alebo zrušiť a v prípade, že takéto dôvody absentujú, odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že tento odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie vo výroku zmenil, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zmena sa týka opráv chyby v písaní, resp. iných zrejmých nesprávností. Zároveň rozhodol o tom, že ponecháva v platnosti ostatné výroky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

Pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od

výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán.

Výrok napadnutého rozhodnutia je v zjavnom rozpore s vyššie uvedeným, t.j. odporuje ustanoveniu § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Preto súd toto rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ako aj pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, keďže z tohto nie je zrejmý výsledok preskúmavacej činnosti odvolacieho orgánu vo vzťahu k celému výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

Ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, ako miesto spáchania priestupku je vo všetkých listinách označené rodinný dom súpisné číslo XXXX. Takýmto spôsobom je označené aj bydlisko oznamovateľky priestupku a svedka F. A., vychádzajúc z ktorých skutočností nesprávne označenie čísla súpisného predmetného rodinného domu vo výroku rozhodnutia nie je možné považovať za chybu v písaní alebo inú zrejmú nesprávnosť.

Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán sa dostatočne nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v podanom odvolaní. Nezaujal stanovisko k námietke žalobcu, ktorá sa týkala správania sa oznamovateľky, ktoré predchádzalo spáchaniu priestupku žalobcom, ani s jeho námietkou, týkajúcou odlišného posúdenia rovnakého resp. obdobného správania sa účastníkov rôznych priestupkových konaní, ktoré však spolu súvisia. Preto napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za preskúmateľné nielen pre nezrozumiteľnosť, ale aj pre nedostatok dôvodov.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a písm. d/ O. s. p. napadnuté rozhodnutie jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) pre nesprávne právne posúdenie a jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v súlade so zákonom a za dodržania základných zásad správneho konania vo veci rozhodnúť zákonom stanoveným spôsobom, t. j. v zmysle § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní a to na základe dostatočne zisteného skutkového stavu po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. V rozhodnutí je povinný uviesť, akými úvahami bol vedený pri vyhodnotení dôkazov, ako sa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania, s ich vyjadreniami, k podkladom rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo podmienku preskúmateľnosti v zmysle § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Správny orgán je podľa § 250j ods. 7 O. s. p. právnym názorom súdu viazaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s p., v zmysle ktorého keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku v sume 35 eur, ako aj trov právneho zastupovania za 3 úkony právnej pomoci, t. j. príprava a prevzatie zastupovania v roku 2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2014 Z. z.) a písomné podanie - žaloba v roku 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky) a 61,87 eur a účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) vo výške 66 eur, t. j. spolu odmena advokáta vo výške 189,74 eur a režijného paušálu k prvým dvom úkonom právnej pomoci a 8,04 eur a k poslednému úkonu právnej pomoci vo výške 8,58 eur, spolu v sume 214,40 eur. Trovy konania žalobcu teda zodpovedajú sume celkom 249,40 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.