Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoPr-2-2016.pdf
PDF · 79.15 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/2/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: W.. Y. J., bytom L., F. L. XXX, zast. JUDr. Jánom Polákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Miletičova 64, IČO: 31 817 432, proti odporcovi: Ribe Slovakia, k. s., so sídlom Nitra, Sikárska 14, o určenie, že vznikol pracovný pomer na neurčitý čas a iné, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. januára 2016 č. k. 9Cpr/3/2015-46 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podanie navrhovateľky zo dňa 19. 11. 2015 odmietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 43 ods. 1, ods. 2 prvá veta OSP a uviedol, že podanie navrhovateľky neobsahovalo potrebné náležitosti podľa § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), nakoľko v podaní neboli riadne označení účastníci konania, z podania nebolo zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha, teda, akú konkrétnu povinnosť a komu má súd uložiť tak, aby bolo rozhodnutie súdu určité a vykonateľné, a podanie nebolo odôvodnené. Súd unesením zo dňa 25. 11. 2015 č. k. 9Cpr/3/2015-11 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne doplnila svoje podanie, pričom v uznesení uviedol, ako treba doplnenie vykonať. Uznesenie bolo navrhovateľke doručené dňa 07. 12. 2015. Uviedol, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 OSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením. Naopak, tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne navrhovateľom naformulovaný petit v návrhu, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Navrhovateľkou navrhovaný petit vykazuje známky neurčitosti, nezrozumiteľnosti a je v rozpore aj s obsahom žaloby; v návrhu nie je dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čoho sa navrhovateľ domáha a čo žiada, nie sú priložené listiny, t.j. výpoveď, nie je uvedené, z akého dátumu by mala výpoveď byť, nie je priložená pracovná zmluva,
ktorú mal odporca s navrhovateľkou uzatvoriť. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka na výzvu súdu síce reagovala a doplnila návrh, ale nie v zmysle poučenia súdu a z podania naďalej nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha, a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, súd postupoval podľa § 43 ods. 2 OSP a podanie navrhovateľky zo dňa 19. 11. 2015 odmietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa. Uviedla, že navrhovateľka zastáva názor, že na základe skutkových okolností, už uvádzaných v predchádzajúcich podaniach, došlo medzi ňou a odporcom k platnej dohode na zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2012 v časti upravujúcej dobu trvania pracovného pomeru tak, ako to má na mysli § 54 Zákonníka práce, a to z doby určitej na neurčitý čas. Vzhľadom k tomu, že odporca doručil navrhovateľke oznámenie o skončení pracovného pomeru, je zrejmé, že odporca považuje pracovný pomer medzi ním a navrhovateľkou za ukončený, a to uplynutím doby, v dôsledku čoho sa stáva právne postavenie navrhovateľky neistým a tým je potom daný naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer na dobu na neurčitú medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol a trvá. Z uvedených dôvodov navrhovateľka navrhla, aby súd určil, že medzi odporcom a navrhovateľkou vznikol pracovný pomer na neurčitý čas. Pracovný pomer medzi odporcom a navrhovateľkou, založený pracovnou zmluvou zo dňa 29. 06. 2012, trvá a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Podľa § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 79 ods. l prvá, druhá a tretia veta OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.
Podľa § 43 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom sú náležitosti žaloby, návrhu na vydanie predbežného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá predpísané osobitné náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka (napr. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, návrh na doplnenie dokazovania, späťvzatie žaloby alebo jej časti, návrh na pokračovanie v konaní po jeho prerušení a pod.) a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania tak, ako sú uvedené v § 42 ods. 3. Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.
Na záver o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie ustanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením, ktoré obsahovalo výzvu a poučenie najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť autoremedúrou súd, ktorý ho vydal. Ak má súd názor, že nie je dôvod vyhovieť takému odvolaniu, predloží vec odvolaciemu súdu.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka dňa 19. 11. 2015 podala na súde prvého stupňa podanie, označené ako neoprávnená výpoveď podľa § 77 Zákonníka práce. V tomto podaní uviedla, že na základe preskúmania a výsledku skutkovej podstaty Inšpektorátom práce v Nitre sa domáha, aby súd vydal rozsudok, na základe ktorého odporca zruší neoprávnenú výpoveď, teda navrhovateľka obdrží pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so spiatočnou platnosťou dňom 21. 09. 2015. K tomuto podaniu priložila vyjadrenie Inšpektorátu práce v Nitre zo dňa 29. 10. 2015, podnet na prešetrenie postupu zamestnávateľa pri oznámení o skončení pracovného pomeru, oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 23. 09. 2015, pracovnú zmluvu a potvrdenie o jej práceneschopnosti. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25. 11. 2015 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnila svoje podanie, pričom uviedol, ako má navrhovateľka podanie doplniť. Toto uznesenie navrhovateľka prevzala dňa 07. 12. 2015 a dňa 10. 12. 2015 návrh doplnila, označila účastníkov konania, opísala skutkový stav veci a uviedla, že žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší neoprávnenú výpoveď, uzavrie pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s navrhovateľkou so spiatočnou platnosťou (dňom 21. 09. 2015), odporca zruší odhlásenia v Sociálnej a zdravotnej poisťovni s dátumom 21. 09. 2015 a odporca uhradí navrhovateľke trovy konania. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením podanie navrhovateľky zo dňa 19. 11. 2015 odmietol, čo odôvodnil tým, že napriek doplneniu navrhovateľky, nie je naďalej zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať.
Na rozdiel od právneho názoru súdu prvého stupňa odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že podanie navrhovateľky má zákonné náležitosti riadneho návrhu. Navrhovateľka vo svojom doplnenom návrhu riadne označila účastníkov konania, ako aj je z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a je tiež podpísané a datované. Naviac, aj výrok rozhodnutia v odvolacom konaní sformulovala tak, že je z neho výslovne zrejmé a jasné, čo svojím podaním navrhovateľka sleduje a čoho sa v tomto konaní domáha.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade pri rozhodovaní o odmietnutí podania, ktoré mohlo byť návrhom na začatie konania, neboli splnené všetky zákonom ustanovené predpoklady na vydanie takého rozhodnutia, najmä neboli splnené podmienky na prijatie záveru, že podanie navrhovateľky má také nedostatky návrhu na začatie konania, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní. Ak teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zo dňa 19. 11. 2015 odmietol, tak týmto postupom odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.