Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/16/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného Y. Y., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.11.2015 sp. zn. -30, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.3.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Y. Y., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písmena a/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného Y. Y. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že odsúdený si počas výkonu trestu odňatia slobody nevytvoril v dostatočnej miere podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to má na mysli ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V písomne dôvodoch odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že okresný súd pri rozhodovaní o jeho žiadosti vychádzal iba z odpisu z registra trestov, z čoho vyvodil ničím nepodložený záver, že v budúcnosti nebude viesť riadny a usporiadaný život. Namietal, že okresný súd si nedal vypracovať žiadny znalecký posudok alebo odborné stanovisko, v ktorom by sa znalec vyjadril k jeho osobnostným a povahovým vlastnostiam. V dôvodoch sťažnosti taktiež poukázal na to, že na verejnom zasadnutí okresného súdu prejavil ľútosť nad svojím nerozvážnym konaním, ktoré ho v minulosti dostalo do rozporu so zákonom. Počas výkonu trestu si plne uvedomil o čo všetko ako odsúdený prichádza vo výkone trestu odňatia slobody. Taktiež uviedol, že okresný súd nemal súcit s jeho osobou, nakoľko mu v mesiaci N. zomrela jeho matka, avšak z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody sa nemohol zúčastniť na pohrebe matky. Zároveň uviedol, že je otcom maloletého dieťaťa, o ktoré sa chce po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadne starať. Ďalej uviedol, že vo väzení sa správal vzorne, nebol ani raz disciplinárne potrestaný, naopak, bol disciplinárne odmenený, pričom samotný ústav pre výkon trestu odňatia slobody ho odporučil podmienečne prepustiť. Pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia, mnohé z nich sú zahľadené a teda sa na neho hľadí, akoby trestaný nebol a mnohé tresty boli následne zrušované a bol mu ukladaný súhrnný trest. V prípade podmienečného prepustenia má už zabezpečenú prácu a bývanie, o čom súdu predložil prostredníctvom svojho obhajcu doklady a prehlásenia.

Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že odsúdený si vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava V dňa 15.11.2013 sp. zn. v trvaní 18 mesiacov pre trestný čin podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a trest odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava II dňa 30.7.2014 sp. zn. v trvaní 20 mesiacov pre trestný čin podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona. V súčasnosti odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený začal trest vykonávať dňa 28.3.2015, lehota v zmysle § 66 ods. l Trestného zákona uplynula dňa 27.5.2015 a koniec trestu má mať dňa 27.12.2016.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou súd zistil, že odsúdený bol do tunajšieho ústavu premiestnený dňa 18.8.2015, po absolvovaní nástupného oddielu bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Správanie a vystupovanie odsúdeného v predchádzajúcom ústave bolo na požadovanej úrovni. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v tunajšom ústave je na požadovanej úrovni, slušné. V kolektíve odsúdených je nekonfliktný, výkonom funkcie z radov odsúdených nebol poverený. Doposiaľ bol jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Pracovne bol zaradený na viacerých pracoviskách s dohľadom v ústave, od 25.8.2015 je zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom Euroobuv, jeho pracovná morálka je hodnotená kladne. Odsúdený čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, dôvodom je opakovaná trestná činnosť, absencia vzdelania a experimentovanie s drogami. V minulosti bol súdne trestaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.

Podľa § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta SR zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe výkonu polovice uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd však z obsahu spisového materiálu, zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona.

Okresný súd v tomto smere vo svojom rozhodnutí správne poukázal na nesplnenie oboch materiálnych podmienok vyžadovaných ustanovením § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, a to požiadavky riadneho správania sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a tiež predpokladu, že v prípade podmienečného prepustenia bude viesť na slobode riadny život.

Odsúdený plnením svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie o čom svedčí jeho v celku pozitívne hodnotenie riaditeľom ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou avšak vzhľadom na jeho osobu doterajší spôsob života najmä na s poukazom na jeho trestnú minulosť nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotnú osobu odsúdeného, ktorý v minulosti bol 8 krát súdne trestaný, z čoho je zrejmé, že u odsúdeného nejde o jednorazové vybočenie z medzí zákona. Je dôležité poukázať aj na tú skutočnosť, že odsúdený bol už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca bol z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne prepustený, a teda je nepochybné, že odsúdený ani po prechádzajúcich odsúdeniach si nevzal dostatočné ponaučenie, opätovne sa dostal do rozporu so zákonom. Tieto

skutočnosti v dostatočnej miere odôvodňujú obavy, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by sa odsúdený opätovne dostal do rozporu so zákonom.

Nie je obligatórnou povinnosťou súdu prepustiť odsúdeného na slobodu len z dôvodu, že počas výkonu trestu odňatia slobody svojim správaním poukazoval polepšenie, nakoľko pri hodnotení okolností je potrebné vychádzať striktne z vyššie citovaného ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a s poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné odsúdeného podmienečne prepustiť

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného Y. Y. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.