Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/387/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského, v právnej veci žalobkyne: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, Bratislava, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanému: M. L., nar. XX. T. XXXX, bytom C. XX, Q., o 854 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 20. apríla 2015 č.k. -51, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 31,04 eur s 9% ročným úrokom z omeškania počítaným od 5.3.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 497 a § 502 (zákon č. 514/2003 Z.z. v jeho znení účinnom do 31. decembra 2010), § 52 ods. 1 až ods. 3, § 53 ods. 1 až ods. 4, § 54 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 2 (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. decembra 2007), § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a ods. 2, § 4 ods. 1 až ods. 5 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31. decembra 2007) a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňou vymáhaná pohľadávka v čase rozhodovania súdu vo veci bola opodstatnená len v rozsahu nesplatenej istiny úveru 31,04 eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaným od 5. marca 2015 do zaplatenia a v zostatku uplatnenom žalobkyňou v tomto konaní ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa vo veci samej už neexistovala, nakoľko došlo k jej zániku jej splatením žalovaným (žalovaný si požičal sumu 955,81 eur a veriteľovi vrátil sumu 964,77 eur), posúdiac Zmluvu o úvere č. 0253042487 uzatvorenú dňa 21. februára 2007 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., Suché mýto 4, Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (z ktorej si žalobkyňa v tomto konaní ako právny nástupca pôvodného veriteľa uplatňovala právo na plnenie) za spotrebiteľskú (inak typovú, uzatvorenú podľa predtlače veriteľa) z dôvodu, že na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ (v tomto konaní žalovaný), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ (v tomto konaní právny predchodca žalobkyne), ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať prednostne zákon o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne Občiansky zákonník.

Uplatnený nárok na zmluvný úrok z úveru v sume 78,31 eur a poplatky za správu úveru v sume 20,93 eur nepriznal pre nepreukázanie povinnosti žalovaného platiť ich, keďže takéto konkrétne povinnosti pre neplatnosť zmluvných podmienok upravujúcich ich platenie pre ich neprijateľnosť (najmä článok I. bod 4 zmluvy o úvere, bod 5.2 všeobecných obchodných podmienok právnej predchodkyne žalobkyne) nevyplývali z úverovej zmluvy. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že pôvodný veriteľ pri správe úveru nepostupoval v zmysle ust. § 566 ods. 2 a v rozpore s ním započítaval žalovaným poukazované splátky úveru najskôr na poplatky, úroky z omeškania, bežné úroky a až potom v zostatku na istinu úveru, úrok z úveru si uplatnil ako nedôvodne kapitalizovaný, ktorému konaniu nebolo možné priznať právnu ochranu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne nemožnosťou rozhodovania o trovách konania žalovaného, ktorý mal vo veci síce prevažný úspech avšak nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania a v prípade žalobkyne nepriznanie jej náhrady trov konania pre jej prevažný neúspech v konaní (čistý úspech žalovaného v konaní totiž predstavoval 92,74%).

Rozsudok napadla v zamietajúcej časti a v časti trov konania (výrok II. a III. rozsudku) včasným odvolaním len žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe, namietajúc len vo všeobecnosti nepreskúmateľnosť, vnútornú rozpornosť a nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku (bez toho, aby takéto odvolacie námietky bližšie zdôvodnila) z ktorého údajne pre absenciu dôvodov nie je možné zistiť na základe akých dôkazov a použitím akej právnej normy súd prvého stupňa určil jej nárok na sumu 31,04 eur a žalobu vo zvyšnej časti zamietol, poukazujúc na ust. § 132 O.s.p. a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (, a ÚS 2d 09/2004), článok 46 ods. 1 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. ) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnený v prílohe oznámenia Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Žalovaný odvolacie námietky nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba , účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania tjs. v zamietajúcej časti nárokov žalobkyne a v časti rozhodnutia o trovách konania žalobkyne - výroky II. a III. (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho v celom rozsahu potvrdiť (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 24. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predovšetkým totiž niet dôvodu nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia a pre správnosť a i výstižnosť takýchto dôvodov by na ne zo strany odvolacieho súdu postačovalo odkázať (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.). Len pre úplnosť a nevyhnutnosť vyporiadania sa aj s námietkami odvolateľky (žalobkyne) z jej odvolania sa potom odvolaciemu súdu žiada ešte uviesť (§ 219 ods. 2 O.s.p.) nasledovné:

Podľa § 212 ods.1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a 205a O.s.p. Súčasne je toto ustanovenie aj pokračovaním logickej línie vyplývajúcej z § 153 ods. 2 a § 206 ods. 2 O.s.p.

Predmetom odvolacieho konania je potom vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne preskúmanie zamietajúcej časti rozsudku a rozhodnutia o trovách konania žalobkyne z pohľadu namietaného odňatia možnosti žalobkyni konať pred súdom nedodržaním požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu podľa § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v práve odcitovanom zákonnom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Ide o jedno zo základných práv, ktoré v podmienkach tuzemského právneho poriadku zaručujú okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry ESĽP (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), ÚS SR (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ), ale tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ) treba pritom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, ďalej prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú (pokiaľ vôbec takéto právne závery urobené boli) a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené ( tu pozri čl. 1 až 9 rozsudku).

Vzhľadom na vyššie uvedené a len všeobecné odvolacie námietky žalobkyne (o nepreskúmateľnosti, vnútornej rozpornosti a nepresvedčivosti rozsudku), odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok z pohľadu jeho riadneho odôvodnenia a dospel k záveru, že súd prvého stupňa v jeho odôvodnení uvádza čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov , že žalovaný bol vo veci nečinný a k žalobe sa nevyjadril, ďalej obsahuje stručné, jasné a výstižné vysvetlenie ktoré skutočnosti považuje súd prvého stupňa za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil; pričom odôvodnenie rozsudku je možné považovať za presvedčivé.

Vzhľadom na uvedené nakoľko iné odvolacie námietky žalobkyňa nepodala odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania žalobkyne.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, v dôsledku čoho mu podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil, preto mu neboli odvolacím súdom priznané, zo spisu mu ani žiadne nevyplývajú.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3: 0, čiže jednomyseľne (článok I. § 3 ods. 9 posledná veta zákona číslo 757/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.