Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/14/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia v ústave zdravotníckej starostlivosti A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., J. XX, t. č. Psychiatrická nemocnica R. W., zastúpeného opatrovníkom pre konanie E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., R. 8, za účasti Psychiatrickej nemocnice R. W., o odvolaní opatrovníka E. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. januára 2016 č. k. -13 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra vyslovil, že k prevzatiu A. B., nar. XX. XX. XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 81 ods. 1, § 191b ods. 1, 2, 3 a 4 OSP a uviedol, že Psychiatrická nemocnica R. W. zaslala tunajšiemu súdu dňa 15. 01. 2016 hlásenie o tom, že vyššie menovaný pacient bol prijatý do ich zdravotníckej starostlivosti dňa 15. 01. 2016 bez súhlasu pacienta. Primár psychiatrického oddelenia MUDr. Henrich Grác vo svojej výpovedi uviedol, že pacient bol prijatý dňa 15. 01. 2016 o 13.00 hod., privezený policajnou eskortou po prepustení z väzby s tým, že zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní vyplýva, že pobyt menovaného na slobode je pre spoločnosť nebezpečný a doporučujú mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie. Ide o duševnú poruchu - paranoidnú poruchu osobnosti. Prejavy a správanie ľudí vníma a prežíva menovaný paranoidne, ako zamerané voči nemu. Takýmto vnímaním a prežívaním je masívne obsadené jeho psychické prežívanie, najmä vnímanie, emotivita a myslenie. V dôsledku takto psychopatologicky narušeného psychického diania sú aj jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti významne zmenšené. Menovaný je obvinený z trestného činu výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví, kedy menovaný údajne dňa 06. 05. 2015 napadol poškodenú osobu a to tak, že smerom ku nemu vystrelil trikrát zo vzduchovky, pričom jedna strela poškodeného zasiahla do ľavého líca a spôsobila mu zranenie. Hospitalizácia menovaného je preto, napriek jeho nesúhlasu, nevyhnutná z dôvodu, že pod vplyvom svojho ochorenia je menovaný nebezpečný pre svoje okolie. Ide o pacienta s prvou psychiatrickou hospitalizáciou, ambulantne liečený tiež nebol. Menovaný je na uzavretom akútnom oddelení, liečbe sa pasívne podrobuje. Pacient je schopný pochopiť obsah a význam súdnych rozhodnutí, preto primár oddelenia nemal výhrady voči ich doručovaniu menovanému. Súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie, mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z. z. (informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu), za ktorých môže byť pacient do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu prevzatý, a preto postupoval v zmysle § 191b ods. 3, 4 OSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním napadol opatrovník E. B., odôvodniac ho tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu o tom, že k prevzatiu A. B. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, nakoľko mohlo dôjsť k niekoľkým porušeniam zákona. Prvým možným porušením zákona je ustanovenie znaleckej organizácie na vyšetrenie duševného stavu A. B. v trestnom konaní ako jediného znalca na vyšetrenie duševného stavu obvineného, pričom v § 148 Trestného poriadku platného v tom čase vyžadoval vyšetrenie dvoma znalcami. To, že táto organizácia sama poverí dvoch znalcov zo svojho stredu je porušením vtedy platnej úpravy a v danej veci mal byť popri tejto znaleckej organizácii ustanovený ďalší nezávislý znalec za účelom naplnenia litery zákona. Skutočnosť, že sa tak nestalo, diskvalifikuje použiteľnosť a platnosť takéhoto znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na prevzatie A. B. do ústavu zdravotníckej starostlivosti. Túto skutočnosť obvinený A. B. a jeho obhajca namietali v prípravnom konaní. Rovnako tak policajná eskorta priviezla A. B. do Psychiatrickej nemocnice R. W. pravdepodobne protizákonne, nakoľko neexistuje rozhodnutie, ktoré by verifikovalo zákonnosť takejto eskorty. A. B. disponuje výlučne príkazom prokuratúry zo dňa 15. 01. 2016, ktorým bol prepustený z väzby. Až v odôvodnení príkazu sa konštatuje, že A. B. bude ihneď po prepustení z väzby preeskortovaný do Psychiatrickej nemocnice R. W.. Neexistuje teda rozhodnutie, podľa ktorého by mal byť preeskortovaný, a teda bol preeskortovaný nezákonne. Poukázal tiež na to, že súd rozhodol o merite veci predtým, ako sa odvolateľ dozvedel o ustanovení za opatrovníka, predtým, ako prevzal uznesenie o ustanovení za opatrovníka. Takýmto postupom mu bolo odňaté právo konať pred súdom ako účastníkovi konania. Poukázal pritom na uznesenie NS SR sp. zn. . Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

K odvolaniu sa vyjadril aj A. B., ktorý poukázal na tri časti odvolania jeho brata a vyjadril sa k pribratiu znalcov na vyšetrenie jeho zdravotného stavu na základe nariadenia vyšetrovateľa, namietal, že v prípravnom konaní im nebol umožnený výsluch znalcov a znalecký posudok im bol doručený v rámci uzatvárania spisu a tiež k jeho preeskortovaniu do psychiatrickej nemocnice R. W. len na základe príkazu prokuratúry.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

V danej veci Psychiatrická nemocnica R. W. dňa 15. 01. 2016 oznámila súdu, že prevzali A. B. bez jeho súhlasu. Dňa 18. 01. 2016 súd prvého stupňa uznesením č. k. -3 začal bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia A. B., nar. XX. XX. XXXX do Psychiatrickej nemocnice R. W. a uznesením č. k. -4 mu ustanovil za opatrovníka pre konanie E. B.. Dňa 19. 01. 2016 bol vypočutý ošetrujúci lekár MUDr. Grác a A. B.. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol, že k prevzatiu A. B. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, pretože v danom prípade sú splnené podmienky, za ktorých môže byť pacient do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu prevzatý.

Podľa § 191a ods. 1 OSP ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť, v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu.

Podľa § 191a ods. 2 OSP ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím písomným súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až v priebehu liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín po tom, čo k takému obmedzeniu došlo.

Podľa § 191b ods. 1 OSP o každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.

Podľa § 191b ods. 2 OSP ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie opatrovníka.

Podľa § 191b ods. 3 OSP súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať.

Podľa § 191b ods. 4 OSP do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1).

Podľa § 191c ods. 1 OSP uznesenie podľa § 191b ods. 4 sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej lehote doručené jeho zástupcovi (opatrovníkovi).

Podľa § 191c ods. 2 OSP odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa môže aj ústav, ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade so zákonnými dôvodmi.

Podľa § 191c ods. 3 OSP ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

V danej veci sa ošetrujúci lekár MUDr. Grác pri výsluchu dňa 19. 01. 2016 vyjadril, že pacient je schopný pochopiť obsah a význam súdnych rozhodnutí, preto nemal výhrady voči ich doručovaniu menovanému. Napadnuté uznesenie súd prvého stupňa z uvedeného dôvodu doručoval A. B., E. B. - opatrovníkovi A. B. a ústavu. Odvolanie proti uzneseniu podal súdom ustanovený opatrovník E. B..

Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 191a až 191g osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti súdom (tzv. detenčné konanie). Rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti, jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 191a ods. 1 OSP ústav je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie (§ 81 ods. 1 a 3 OSP) o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, v ktorom ustanoví prevzatému opatrovníka, ak umiestnený nemá iného zástupcu (§ 191b ods. 1 a 2 OSP). Súd v tomto konaní vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne umiestneného a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať (§ 191b ods. 3 OSP). V zmysle § 191b ods. 4 OSP do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a OSP súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov. Uznesenie podľa § 191b ods. 4 OSP sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a OSP. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej lehote doručené jeho zástupcovi (opatrovníkovi).

V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 191b ods. 3 OSP (výsluch umiestnenej osoby a ošetrujúceho lekára). Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Táto schopnosť je totiž významná z hľadiska vyriešenia otázky, či súd je alebo nie povinný doručiť predmetné uznesenie umiestnenej osobe. So zreteľom na potrebu ochrany práv osoby umiestnenej do ústavu zákon ukladá súdu, aby uznesenie, ktorým rozhodol, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, doručil nielen zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu, ale zároveň aj priamo umiestnenému (i keď mu bol prípadne ustanovený opatrovník). Ustanovenie § 191c ods. 1

OSP uvádza v tomto smere jedinú výnimku, kedy sa uznesenie súdu nedoručuje umiestnenému - ak sa ošetrujúci lekár vyjadrí, že umiestnený nie je schopný chápať obsah takého súdneho rozhodnutia. Iné dôvody, vrátane iných dôvodov uvádzaných ošetrujúcim lekárom, nie sú z hľadiska tohto ustanovenia právne významné. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára je pritom dôkazným prostriedkom, ktorý podlieha posúdeniu zo strany súdu (viď § 132 OSP).

V predmetnej veci bolo predmetom posudzovania odvolacím súdom prvé štádium konania o prípustnosti prevzatia v ústave zdravotníckej starostlivosti, teda to, či k k prevzatiu A. B., do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Táto fáza začína prijatím umiestneného do ústavu bez jeho súhlasu a končí rozhodnutím o tom, či k prevzatiu do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, teda vydaním napadnutého uznesenia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci postupoval v zmysle ustanovení § 191a, § 191b a § 191c OSP, ktoré upravujú prvé štádium konania o prípustnosti prevzatia v ústave zdravotníckej starostlivosti a námietky uvádzané E. B. v odvolaní (posudzovanie duševného stavu A. B. v trestnom konaní, neexistencia rozhodnutia, ktoré by verifikovalo zákonnosť eskorty A. B. do Psychiatrickej nemocnice R. W.) sa týkajú postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré prevzatiu A. B. do ústavu zdravotníckej starostlivosti predchádzalo, ktoré však nie je predmetom posúdenia odvolacím súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. To, či je dôvodné držanie A. B. v ústave zdravotníckej starostlivosti, bude predmetom druhého štádia tohto konania, v ktorom bude na zistenie zdravotného stavu umiestneného ustanovený znalec.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.