Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/83/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Jozefa Engela, v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/B, IČO: 31 325 416, právne zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: STAVOPROJEKT, s.r.o., so sídlom 080 01 Prešov, Jarková 31, IČO: 31 705 286, o zaplatenie 61,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -38 zo dňa 31.7.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, ktorou súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8, 75 % ročne zo sumy 61,78 eur od 3.1.2012 do 27.2.2014, ako aj zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 16,50 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 61,78 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 61,78 eur od 3.1.2012 do zaplatenia titulom neuhradenia poistného za dobu do zániku poistenia. Aplikujúc ustanovenia §§ 115a ods. 2, 200ea O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že predmet tohto konania nedosahuje sumu 1.000,- eur a preto v zmysle týchto zákonných ustanovení ide o drobný spor, súd prvého stupňa v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Následne súd prvého stupňa prejednávanú vec kvalifikoval v zmysle ustanovení §§ 801, 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že v predmetnom konaní mal za jednoznačne preukázané, že žalobcovi v súlade s ustanovením § 803 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na zaplatenie poistného voči žalovanému do zániku poistenia, t. j. od 2.1.2012. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlžnú sumu žalobcovi uhradil po podaní žaloby na súd, dňa 27.2.2014 súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške 61,78 eur a od 3.1.2012 (deň nasledujúci po zániku poistenia) do 27.2.2014 a v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa istiny vo výške 61,78 eur žalobu zamietol. Ďalej konštatoval, že sadzba úrokov z omeškania je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. konštatujúc, že žalobca bol v konaní neúspešný, preto vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania podľa princípu úspešnosti. Súd priznal žalovanému trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 16,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti druhému a tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 eur. V dôvodoch svojho odvolania vyčítal súdu prvého stupňa jeho postup, ktorým bola podľa odvolateľa, odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom tým, že okresný súd si nesplnil povinnosť umožniť žalobcovi vyjadriť sa k podstatnej skutkovej okolnosti, ktorou bola čiastočná úhrada uplatňovanej pohľadávky žalovaným. Podľa svojho tvrdenia, žalobca o tejto skutočnosti nemal žiadne vedomosti, nemohol postupovať patričným spôsobom a vziať návrh čiastočne späť. O uvedenej skutočnosti sa nemohol dozvedieť ani na pojednávaní, nakoľko to v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. nebolo nariadené. Mal za to, že výsledkom riadneho postupu súdu, ktorým by sa vyhol namietanej vade, by mohlo byť diametrálne rozlišné rozhodnutie, ktorým by súd konanie v uhradenej časti zastavil v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že v prípade, ak by odvolací súd nechal žalobcovi priestor na vyjadrenie sa k realizovanej úhrade, ten by mohol uvedenú skutočnosť overiť a vziať návrh čiastočne späť. Zároveň mal žalobca za to, že aj keby vedel o uvedenej úhrade, táto vedomosť by nemala na nesprávny postup súdu žiadny vplyv, pretože súd nemohol o tejto vedomosti/nevedomosti vedieť. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal odvolateľ za to, že okresný súd tým, že nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k čiastočnej úhrade žalovaného, dopustil procesnej vady, v dôsledku ktorej sa návrh zamietol v časti, v ktorej mohol žalobca podať čiastočné späťvzatie a zabrániť vzniku povinnosti uhradiť žalovanému trovy konania. Na základe uvedeného navrhol žalobca odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho petitu, aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne.

Prvostupňový súd mal riadne zistený skutkový stav, správne aplikoval právny predpis s výnimkou náhrady trov konania, avšak správne vrátane ohľadom náhrady trov konania vo veci aj rozhodol. Prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov, s ktorými žalobca aj odôvodňuje svoje odvolanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnym rozhodnutím súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa ohľadom namietaného postupu súdu, ktorý tým, že nenariadil vo veci pojednávanie, mal znemožniť, resp. sťažiť žalovanému realizáciu jeho procesných práv. Odvolací súd poukazuje, že v prejednávanej veci sa jedná o istinu pohľadávky vo výške 61,78 eur, teda ide o drobný spor, preto správne súd prvého stupňa nemusel vo veci nariaďovať pojednávanie a rozhodnúť v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Aplikujúc ustanovenie § 200ea ods. 1 O.s.p., je v tejto veci jednoznačne ustálené a nebolo to ani sporné, že v prejednávanej veci ide o drobný spor. Zároveň neide o konanie uvedené v odseku 2 uvádzaného ustanovenia § 200ea O.s.p. a rovnako v prejednávanej veci nebolo predmetom konania iba príslušenstvo, preto neprichádza v úvahu ani aplikácia ods. 3 § 200ea O.s.p..

Pokiaľ žalobca uvádzal, že o dodatočnej úhrade pohľadávky nemal žiadnu vedomosť, tak je potrebné uviesť, že o tejto skutočnosti musel mať najneskôr vedomosť dňa 27.2.2014, kedy boli platby nedoplatku poistného pripísané na účet žalobcu s tým, že neprichádza do úvahy ani zámena tejto platby zo strany žalobcu za inú platbu, nakoľko v rámci jej popisu bolo ako variabilný symbol uvedené: 6100039407, teda číslo poistnej zmluvy, ktorú žalobca pripojil k návrhu a od ktorej odvádza svoj nárok, naviac s dodatočným popisom, že sa jedná o nedoplatok poistného Škoda Octavia. Uvedené podľa odvolacieho súdu jednoznačne svedčí o tom, že žalobca mal najneskôr 27.2.2014 vedomosť o úhrade dlžnej pohľadávky zo strany žalovaného, a teda do rozhodnutia súdu prvého stupňa viac ako 5 mesiacov na ním uvádzané čiastočné späťvzatie návrhu v časti istiny, ako aj príslušenstva odo dňa úhrady pohľadávky, t. j. od 27.2.2014. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie je potrebné tak, ako to navrhuje žalobca, aby odvolací súd nechal žalobcovi priestor na vyjadrenie k realizovanej úhrade, ale nakoľko

výšku tejto úhrady, časť úhrady, ako ani predmet, na ktorý mala byť táto úhrada vykonaná, žalobca nespochybňuje, pričom z listinných dôkazov (výpisu z účtu) sú tieto skutočnosti jednoznačné, takýto priestor na vyjadrenie podľa odvolacieho súdu správne neponechal žalobcovi ani súd prvého stupňa a o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 115 ods. 2 O.s.p..

Správne je aj rozhodnutie o trovách konania, kde však súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko vo veci bol žalobca čiastočne úspešný, a to v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 61,78 eur od 3.1.2012 do 27.2.2014, ale vo zvyšku uplatneného nároku, t. j. v celej časti istiny 61,78 eur, ako aj v časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie po 27.2.2014 neúspešný, preto mal súd prvého stupňa, aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. priznať žalovanému plnú náhradu trov konania, nakoľko tento bol neúspešný iba v pomerne nepatrnej časti uplatnených úrokov z omeškania tak, ako to je uvedené vyššie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu v súdnom konaní. Plne úspešný žalovaný v odvolacom konaní má právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko tento si ich náhradu neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.