Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-346-2014.pdf
PDF · 104.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/346/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : Orange Slovensko a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, v konaní zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl.Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35855673, proti odporcovi : N. R., N.. XX.X.XXXX, C. A. V. X, S., o zaplatenie 296,33 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 122,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,55% ročne od 28.6.2013 do zaplatenia , všetko v splátkach po 10,-Eru mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná v článku 2.2.5 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A 6787096 zo dňa 4.2.2013, podľa ktorej sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností vo výške 174,-Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa vyššie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia viazanosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedené v predchádzajúcej vete a v menovateli č. 6 j e n e p l a t n á pre neprijateľnosť.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 30.7.2014 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie 296,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % od 28.6.2013 do zaplatenia a trov konania vo výške 92,57 Eur. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom Zmluvu č. P., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné služby ním poskytované. SIM karte bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Pri uzavretí Dodatku k Zmluve odpredal odporcovi mobilný telefón - telekomunikačné zariadenie zn. Samsung Galaxy Ace za kúpnu cenu uvedené v Dodatku z dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 174,-Eur. V Dodatku k Zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej odporcovi pri predaji mobilného telefónu, zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu odporcovi poskytnutá. Tiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Tým že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od februára do marca 2013 porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k
Zmluve časť následku neplnenia si zmluvných povinností, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 174,-Eur. Pokusom o pokonávku z 13.6.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Časť pohľadávky vo výške 2,-Eur bola odpísaná a preto si ju v tomto konaní neuplatňuje. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou. Preto uplatňuje si voči nemu aj zákonné úroky z omeškania.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, o odročenie z dôležitých dôvodov nepožiadal.
Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. P. zo dňa 4.2.2013, Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, Prílohou č. 1 Dodatku k zmluve, pokusom o pokonávku z 13.6.2013, faktúrami navrhovateľa, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. (ďalej len VP) účinnými od 1.1.2012. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzatvorili dňa 4.2.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytoval odporcovi telekomunikačné služby. V ten istý deň uzatvorili aj Dodatok k tejto zmluve, ktorou sa odporca v článku 2.2.3 zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s dodávateľom po dobu 24 mesiacov, a po celú túto dobu bez prerušenia využívať služby navrhovateľa, neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy.
Podľa článku 2 bod 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení účastník si je vedomý, že mobilný telefón je mu predaný za kúpnu cenu uvedený v článku 1 bod 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku a po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bod 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety uvedené sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne : a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 1 v bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy), účastník je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 174,-Eur pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa vyššie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia viazanosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedené v predchádzajúcej vete a v menovateli č.6.
Navrhovateľ za služby ním poskytovaní odporcovi fakturoval nasledovne :
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2013 sumu 80,35 Eur splatnú 11.3.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.3.2013 sumu 41,98 Eur splatnú 8.4.2013,
t.j. spolu 122,33 Eur.
Tvrdenie navrhovateľa, že odporca fakturované sumy nezaplatil, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Na uhradenie ceny služieb v sume 122,33 Eur a 2,-Eur titulom mesačného poplatku - poistenie faktúr (2x 1,-Eur) a zmluvnej pokuty bol odporca vyzvaný listom navrhovateľa zo dňa 13.6.2013, ktorým navrhovateľ predĺžil odporcovi lehotu na plnenie do 27.6.2013. Dôkaz o tom, že by odporca tejto výzve vyhovel, súdu predložený nebol.
Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
Podľa § 13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2012 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1-5 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(5) veta prvá neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods.1 citovaného zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého Európskeho súdneho dvora (od 1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Súd Zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvorenú účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o elektronických komunikáciach. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili platnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj Dodatok k nej, z ktorých odporcovi vyplýva povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Výška ceny neuhradených služieb je preukázaná faktúrami navrhovateľa. Odporca dôkaz o ich uhradení nepredložil, preto súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 122,33 Eur považoval za dôvodný a v tejto časti návrhu vyhovel.
V zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení navrhovateľ v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 174,- Eur s poukazom na článok 2, bod 2.5 Dodatku k Zmluve.
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Občiansky zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy účastníkov skúmal ako predbežnú otázku platnosť dojednania o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Má možnosť iba súhlasiť s podmienkami stanovenými výlučne dodávateľom, alebo k zmluve nepristúpiť. Navrhovateľ individuálnosť dohody o zmluvnej pokute vo formulárovom tlačive Dodatku k Zmluve nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj v tejto veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Navrhovateľ v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že odporca štandardný formulár navrhovateľa podpísal bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text s vopred určenými podrobnými podmienkami nemožnosťou ich zmeny, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že podmienka, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je obsiahnutá vo všetkých Dodatkoch navrhovateľa k Zmluve o pripojení resp. k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, čiže v žiadnom prípade nemôže ísť o individuálne dojednanú podmienku. Navrhovateľ v tomto sporovom konaní ovládanom zásadou prejednacou nevyprodukoval ( podľa § 120 ods. 1 O.s.p.) žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že uvedené zmluvná podmienka bola s odporcom individuálne dojednaná a že ju odporca mal možnosť ovplyvniť.
Predmetná zmluvná pokuta zaväzuje odporcu na zaplatenie pokuty v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti a jej výška je regulovaná iba v prípade, že k porušeniu zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa dôjde v posledných 6 mesiacov pre uplynutím doby viazanosti. Navrhovateľ pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu hneď v prvý mesiac, alebo až v 18. Mesiaci. Rovnako je viazaný celou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné. Z článku 2.25 Dodatku navyše vyplýva, že dodávateľ má nárok na zmluvnú pokutu ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo iný svoj peňažný záväzok alebo inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku, ďalej ak poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu Zmluvy, teda táto zmluvná podmienka umožňuje dodávateľovi uložiť pokutu viacnásobne za akékoľvek porušenie z uvedených zmluvných podmienok. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou a je neplatná, nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, preto nepožíva právnu ochranu. Nebola zmluvnými stranami individuálne dojednaná, odporca nemal možnosť ovplyvniť podmienky vzniku tohto nároku, ani jeho výšku. Z uvedeného dôvodu súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške stanovenej Vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z.
Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Diskontná sadzba ECB od 8.5.2013 do 13.11.2013 bola 0,50%).
Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Podľa pokusu o pokonávku zo dňa 13.6.2013 odporca dlžnú sumu mal uhradiť do 27.6.2013. Pretože takto neučinil, od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne od 28.6.2013.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť odporcu, jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 10,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje navrhovateľa vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani odporcu nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac mu narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. .
Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ mal vo veci 41,33%-ný úspech, odporca 58,67%-ný. Odporcovi žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil. Súd vzhľadom na pomer úspešnosti oboch účastníkov podľa § 142 ods.2 O.s.p. žiadnemu z nich nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa podľa § 205 ods. 1 O.s.p. má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.