Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Cpr-3-2015.pdf
PDF · 112.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu : Y. L., nar. XX.X.XXXX, občan SR, bytom Q., J. č. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Janou Kompišovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Jakubovo nám.č. 9 proti žalovanej : RIS GmbH, s.r.o. so sídlom v Trenčíne -Zlatovce, Hanzlíkovská č. 1672/18A, práv. zast. JUDr. Ľubomír Porubanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Jilemnického č. 2 o zaplatenie 7.128€ s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7.128,-€ spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 7.128,-€ od 02.02.2015 až do zaplatenia a náhradu trov konania 2.742,38€ ( z toho súdny poplatok 427,50€) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet JUDr. Jany Kompišovej.
V zostávajúcej časti s a žaloba z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 23.2.2015 domáhal zaplatenia 7.128€ s 0,014% denným úrokom z omeškania zo sumy 7.128€ od 2.2.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že sa dohodol so žalovaným na vykonávaní remeselníckych prác v W. v F. v F.-O.. T. mali byť vykonávané od 1.7.2014 do 31.12.2014, na základe zmluvy o dielo, ktorú žalobca považuje za absolútne neplatný právny úkon. Pri jej uzatváraní bol žalobca v pozícii zamestnanca a nie zhotoviteľa diela. Vykazoval denne odpracované hodiny , k nim bola stanovená sadzba 13,50€/hodina. V citovanej zmluve je obsiahnutá pasáž 2.1., že dielom sa rozumie výroba a montáž kovových konštrukcií a žalobca nikdy žiadnu technickú ani výrobnú dokumentáciu od žalovaného nedostal a nikdy nebolo uskutočnené žiadne odovzdanie a prevzatie diela. Žalobca neviedol žiadny montážny denník. Neexistujú žiadne iné potvrdenia o odovzdaní a preberaní diela alebo jeho časti. Žalobca bol radovým pracovníkom a jeho najbližším nadriadeným bol S. T., ktorý každý deň prideľoval žalobcovi prácu, zaznamenával počet opracovaných hodín a podpisoval mesačné výkazy dochádzky a práce. Žalobca vystavil žalovanému faktúry, z ktorých žalovaný nezaplatil sumu 7.128€, faktúrovanú faktúrami č. 5/2014 na sumu 2.274,75€ splatnú dňa 14.10.2014, č. 06/2014 na sumu 945€ splatnú dňa 14.11.2014, č. 07/2014 na sumu 2.025€ splatnú dňa 12.12.2014 a č. 8/2014 na sumu 1.883,25€ splatnú dňa 14.1.2015.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť . Uviedol, že žaloba je v rozpore s konaním žalobcu a jeho vôľou prejavenou pri uzatváraná záväzkového vzťahu so žalovaným. Žalobca je fyzickou osobou, ktorá podniká a vykonáva právne úkony pod obchodným menom a je zapísaný ako živnostník v živnostenskom registri, účtuje si odmenu formou daňových dokladov a sám si platí zdravotné a sociálne poistenie. V kontraktačnom procese vystupoval voči žalovanému a konal ako podnikateľ, keď si vyžiadal a predložil formulár E 101 z dôvodu vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu EU v zmysle článku 12 (2) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ako aj poistenie zodpovednosti za škodu. Jeho status podnikateľa vyplýva z predložených dôkazov v tomto
konaní, na faktúrach sám seba označuje za dodávateľa s IČO a z výpisov z jeho účtov vyplýva, že si založil podnikateľský účet. Obaja účastníci sú podnikateľmi a v zmysle ust. § 261 ods.1 Obchodného zákonníka sú ich záväzkové vzťahy upravené Obchodným zákonníkom. Ich zmluvný vzťah bol založený zmluvou o dielo , ktorý sa mal skončiť splnením výsledku a to zhotovením vopred definovaného diela. V tomto prípade nejde o pracovnú zmluvu, ktorá vy pokrývala závislú prácu, pretože nebol splnený ani jeden zo znakov jej legálnej definície účinnej do marca 2015. Medzi zmluvnými stranami nebol vzťah nadriadenosti a podradenosti, pretože žalobca ako profesionál v oblasti spracovania kovov zhotovoval dielo odborne a samostatne. Žalovaný počas prác nevstupoval do jej priebehu ani nedával pokyny pri spôsobe vykonania diela. Žalobcom uvádzaná osoba S. T. bol len partner žalovaného, ktorého si zazmluvnil na zvládnutie väčšej nárazovej zakázky v W., pričom táto osoba je tiež podnikateľom a nie je v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, preto nemohol vystupovať v mene žalovaného, dávať nejaké pokyny žalobcovi ani kontrolovať jeho postup. Žalovaný neurčoval od kedy a do kedy má žalobca pracovať, evidencia času ( nie príchodu a odchodu ) slúžila výlučne ako podklad na fakturovanie, pričom požiadavkou žalovaného bolo len to, aby dielo bolo ukončené včas do 31.12.2014. Zmluvné strany si nedojednali nič také, čo by sa ponášalo na nejaký pracovnoprávny inštitút , ako napr. dovolenka na zotavenie, prekážky v práci apod. Žalovaný neurčoval žalobcovi ani prestávky na oddych, neposkytoval stravovanie. Žalobca sa svojím podaním domáhal zaplatenia ceny za vykonanie diela a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu. Žalobca však zaslal žalovanému iba faktúru spolu s výkazom o odpracovaných hodinách. Nepredložil v súlade s čl. 6.1.10 Zmluvy o dielo z 30.12.2013 montážny denník , ktorého súčasťou mali byť aj údaje o ukončení diela alebo jeho časti. Žalobca tak nesplnil svoju základnú povinnosť riadne preukázať, že dielo ( jeho časť ) vôbec dokončil. Neodovzdané a neprebraté dielo preto nie je možné považovať za dielo riadne zhotovené. Žalovaný teda nemal objektívnu možnosť dozvedieť sa, či došlo k vykonaniu diela, riadne včas. Žalobca nedodržal ani ďalšie ustanovenia zmluvy o dielo, lebo v zmysle bodu 5.4. mal uskutočniť fakturáciu tak, že najprv mal faktúrovať 90% z mesačného hodnotenia výkonov a zvyšných 10% po uvedení stavby do prevádzky a bezvadnom prevzatí diela investorom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vypočul svedkov R. F. a S. T., oboznámil zmluvu o dielo, faktúry č. 03/2014, 04/2014,05/2014, 06/2014, 07/2014 a 08/2014, výkazy odpracovaných hodín, výpisy z účtu, jednostranný zápočet pohľadávok, vyjadrenie žalobcu, výzvu na zaplatenie , vyjadrenie žalovaného k žalobe, výpis zo živnostenského registra žalobcu, a zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.6.20014 podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o dielo. Predmetom zmluvy podľa čl.2 bodu 2.1 a 2.2. bola výroba a montáž kovových konštrukcií, potrubí, dymovodov, nádrží, montáž vykurovacích vetracích, sanitárnych a chladiarenských vecí alebo súborov vecí a výrobno- technologických rozvodov podľa technickej a výrobnej dokumentácie poskytnutej zahraničným projektantom a podľa príslušných STN noriem a EÚ noriem a predpisov tak, aby predmet diela bol schopný plniť jeho obvyklý a prevádzkový účel. V prípade potreby sa žalobca zaviazal vykonať aj iné manuálne činnosti podľa pokynov objednávateľa. Miestom plnenia podľa čl. 2.3 zmluvy bolo EISENMANN Anlagenbau GmbH Co. &KG, Türbinger Str.81, Böblingen, Germany.
Podľa čl. 2.5. zmluvy bol zodpovedným zástupcom objednávateľa po dobu zhotovenia diela poverený uskutočňovať kontrolu diela S. T.. Čas vykonania diela bol podľa čl. 3. od 1.7.2014 do 31.12.2014. Cena za dielo bola podľa čl. 4.1.1. za montážne práce v profesii zvárač 13,50€/hodina.
Podľa čl.5 „Platobné podmienky “ bodu 5.1. fakturácia sa bude vykonávať mesačne na základe odsúhlasených a písomne potvrdených výkazov o odpracovaných hodinách a súpisu prác, ktoré poskytne zhotoviteľ najneskôr do 2 dní po ukončení kalendárneho mesiaca objednávateľovi. Podľa č.l. 5.2. faktúry musia obsahovať všetky náležitosti daňového dokladu a budú mať splatnosť 30 dní odo dňa ich doručenia. Faktúry budú vystavené v slovenskom jazyku s uvedením miest stavby zhotovenia diela a doručené v dvoch vyhotoveniach. Ako prílohou faktúr bude súpis prác, prípadne montážny denník a potvrdený výkaz o odpracovaných hodinách od investora, prípadne zisťovací protokol. Podľa čl. 5.3. v prípade, že prílohy a faktúra nebudú obsahovať všetky náležitosti daňového dokladu, objednávateľ je oprávnený vrátiť neúplnú faktúru zhotoviteľovi k prepracovaniu alebo doplneniu, splatnosť opravenej faktúry je 30 dní od jej doručenia. Podľa č.l. 5.4. mal fakturáciu zhotoviteľ vykonať takto : 90% z mesačného hodnotenia výkonov a doplatok 10% po uvedení stavby do prevádzky a bezvadnom prevzatí diela investorom.
Podľa bodu 5.6. zmluvy objednávateľ je oprávnený zadržať z faktúrovanej čiastky 10% v prípade, ak v zápisnici odovzdaní a prevzatí diela budú objednávateľom reklamované vady alebo nedorobky. Uvedenú pozastávku je objednávateľ oprávnený zadržiavať a nepreplácať do doby , kým zhotoviteľ uvedené vady a nedorobky diela neodstráni. Objednávateľ je v tomto prípade povinný zaplatiť zhotoviteľovi zadržanú sumu podľa dohodnutej doby splatnosti podľa bodov 5.2. a 5.3. od preukázateľného odstránenia reklamovaných vád a nedorobkov.
Objednávateľ sa v bode 6.2.1. zaviazal zadávať, kontrolovať a preberať dielo alebo jeho časť vykonávané zhotoviteľom a v bode 6.2.5. prevziať riadne ukončené dielo na základe písomnej výzvy zhotoviteľa. Podmienkou odovzdania a prevzatia diela alebo jeho časti je vykonanie kontroly investorom, prípadne vykonanie prepísaných skúšok, ak sa vyžadujú, dodržanie príslušných noriem a predpisov, dodržanie výkresovej a technologickej dokumentácie, podľa ktorej sa vyrába. Zápis o odovzdaní a prevzatí diela alebo jeho častí si nechá zhotoviteľ potvrdiť v súpise prác prípadne montážnom denníku vrátane zistených vád a pripomienok.
Žalobca vystavil žalovanému faktúry, z ktorých žalovaný nezaplatil sumu 7.128€, faktúrovanú faktúrami č. 5/2014 ( za práce za 9/2014) na sumu 2.274,75€ splatnú dňa 14.10.2014, č. 06/2014 ( za práce za 10/2014) na sumu 945€ splatnú dňa 14.11.2014, č. 07/2014 ( za práce za 11/2014) na sumu 2.025€ splatnú dňa 12.12.2014 a č. 8/2014 ( za práce za 12/2014) na sumu 1.883,25€ splatnú dňa 14.1.2015. Prílohou týchto faktúr bol výkaz o odpracovaných hodinách. Žalobca faktúroval žalovanému rovnakým spôsobom za práce faktúrami č. 03/2014 a 04/2014, ktoré boli preplatené.
Dňa 26.1.2015 vystavil žalovaný žalobcovi doklad s názvom „ Jednostraný zápočet pohľadávok a záväzkov “, v ktorom sa dožadoval zaplatenia zmluvnej pokuty 3.000,-€ a uznal za opodstatnené svoje záväzky v sume 2.244,75€ titulom žalobcovi nepreplatených faktúr č. 5/2014, 6/2014 a 7/2014 vo výške 5.244,75€, znížených o zmluvnú pokutu 3.000€ za údajné porušenie zmluvných povinností žalobcu. Žalovaný vyzýval žalobcu na jej zaplatenie výzvou zo dňa 13.1.2015, pričom porušenie jeho zmluvných povinností videl v čl. 6.1.4. zmluvy o dielo, spočívajúcich v tom, že žalobca porušil povinnosť spočívajúcu v l zachovávaní mlčanlivosti o cene za dielo, vyfaktúrovanej sume, diskrétnosť a lojálnosť voči objednávateľovi a investorovi, čo žalobca odmietal. Poukázal na to, že k vnútorným záležitostiam žalovaného nemal žiaden prístup, nepozná túto situáciu ani nemal dôvod sa ňou zaoberať.
Svedok S. T. uviedol, že pracoval pre žalovaného ako vedúci montér, hoci túto funkciu nemal nikde oficiálne podchytenú. Túto o prácu vybavil aj pre žalobcu s tým, že mu povedal, že ju bude vykonávať za tých istých podmienok ako on, teda bude robiť živnostníka a za týchto podmienok do firmy aj išiel. Svedok mal za úlohu v tejto spoločnosti kontrolovať zamestnancov, a to fyzicky, kto o 7:00 hod. do práce prišiel a kto o 17:00 hod. po odpracovaní potrebného počtu hodín s prestávkou na obed z práce odišiel a o tom čo sa bude robiť a aká zákazka bude predmetom našej činnosti nerozhodovali oni ale firma Eisemann a ich povinnosťou bolo vykonať zadané práce za konkrétnu cenu stavenú touto firmou, za konkrétny čas. Jeho povinnosťou bolo skontrolovať koľko sa odpracovalo, čo sa urobilo a aby bola dodržaná cena, lebo keby toto prekročili, nedostanú zaplatené. Nemecká spoločnosť ich zamestnancov nekontrolovala a svedok 1x do týždňa skontroloval, čo sa urobilo a 1x do mesiaca robil papiere pre ľudí, ktorí tam pracovali, každý zamestnanec mal vlastnú tabuľku, meno a počet odpracovaných hodín. Ďalej sa predkladala sumarizačná tabuľka pričom jej súčasťou bol doklad o názve zákazky a jej číslo, pozostávajúcich z bieleho a ružového dokladu a ružový musel byť orazený firmou X.. Biela časť sa dodávala firme MRM, kde sa kontrolovalo čo sa urobilo a za akú cenu. Tieto doklady nemal k dispozícii žiaden zo živnostníkov iba on a podkladom na vyhotovenie faktúry pre živnostníkov bol len doklad o odpracovaných hodinách. Svedok uviedol, že odpracoval u 4 firiem vrátane žalovaného 9,5 roka a nikto nikdy odo neho nežiadal žiaden súpis vykonaných prác ani montážny denník. Nikdy k faktúre nepredkladal nič okrem odpracovaných hodín, od žiadneho živnostníka toto žalovaný nežiadal a poukázal na to, že pokiaľ ide o pracovnú dobu, ošatenie a prestávky v práci, nebol rozdiel medzi zamestnancami v pracovnom pomere a živnostníkmi. Žalobcovi boli prvé faktúry vyplatené bez problémov. S platením za prácu bol u žalovaného vždy problém a svedok nikdy nedostával finančné prostriedky zaplatené v termíne, ale s oneskorením.
Svedok R. F. vypovedal, že pracoval pre žalovaného pol roka v roku 2011 do roku 2014 a v roku 2014 od februára do konca roka. Bol živnostníkom a mal vedomosť, že žalovaný zamestnával zamestnancov aj na riadny pracovný pomer a žalovaný mal viacero firiem, konal za ne p. S.. Keď do firmy nastúpil
žalobca, svedok tam už pracoval a vo firme bola prax taká, že sa od nich, ktorí pracovali na zmluvy o dielo vyžadovalo, aby mali potvrdený výkaz o odpracovaných hodinách S. T. a za odpracované hodiny vyhotovili faktúry v 3 vyhotoveniach, ktoré sa zasielali na firmu. Žiadne iné doklady od neho nikto nepožadoval a tieto doklady vždy stačili na to, aby sa faktúra za vykonané práce vyplatila. Stalo sa, že sa mu faktúra vrátila od žalovaného, ale nie kvôli zle vykonaným prácam, ale pre chybu v mäkčeni alebo dĺžni. Problém vo firme bol ku koncu veľký, pretože sa faktúry neplatili riadne a včas v roku 2014 sa to úplne pokazilo. Niekedy čakal na preplatenie faktúry aj 100 dní a v roku 2014 som obdŕžal len sumu 300,-€.
Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa§ 536 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § ods.2 , 3 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 537 ods.1 -3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
Podľa § 546 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 553 ods.1 Obchodného zákonníka ak zmluva určuje, že objednávateľ je oprávnený skontrolovať predmet diela na určitom stupni jeho vykonávania, je zhotoviteľ povinný včas objednávateľa pozvať na vykonanie kontroly.
Podľa § 554 ods.1,3,4 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.
Podľa § 369 ods.1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca nebol v pracovnom pomere u žalovaného, ale pracoval pre neho od začiatku ako živnostník. Išlo teda o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi a nie pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. Na forme právneho úkonu zmluvného vzťahu žalobcovi spočiatku nezáležalo, pre neho pola podstatná odmena za dojednanú prácu. Z výsluchu svedkov S. T. ako aj R. F. vyplýva, že žalovaný zamestnával pracovníkov aj v bežnom pracovnom pomere, takže žalobca si mohol formu pracovného pomeru vybrať a nebolo preukázané, že by ho žalovaný nútil k tomu, aby si vybavil živnostenský list a k uzavretiu zmluvy o dielo. Samotný žalobca akceptoval to, že bude pracovať za takých istých podmienok ako svedok S. T., ktorý bol živnostníkom. Formu právneho úkonu si teda zvoli sám žalobca, vybavil si živnostenský list, formuláre potrebné na výkon podnikateľskej činnosti v zahraničí a uzavrel zmluvu o dielo. Zmluva o dielo je teda platným právnym úkonom podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje skutočnú vôľu účastníkov pri vzniku tohto zmluvného vzťahu a nie zastieracím úkonom, ktorý mal byť urobený v úmysle zakryť vznik pracovnoprávneho vzťahu.
Samotný žalobca sa žalobou domáhal preplatenia konkrétnych faktúr a nie mzdy za prácu. Je nesporné, že žalobca v čase od 1.7.2014 do 17.12.2014 vykonával na základe zmluvy o dielo zo dňa 19.6.2014 pre žalovaného ako objednávateľa čiastkové úkony na zakázke, ktorou boli zváračské práce podľa pokynov S. T. vo firme X., ktorá mu poskytovala oblečenie, ako všetkým , ktorí pracovali v uvedenej spoločnosti bez ohľadu na to, či boli v pracovnom pomere alebo živnostníci. Všetci pracujúci na zakázke chodili do práce v tú istú dobu, mali rovnaké prestávky na obed a odpočinok po práci. Evidenciu dochádzky ako aj výkazy o odpracovaných hodinách kontroloval S. T.. Žalobca ako jeden z mnohých zváračov v uvedenej spoločnosti neviedol žiaden montážny denník, ani žiadnu dokumentáciu o postupe a vykonávaní diela, pretože konkrétne písomné materiály a dokumentáciu, týkajúcu sa zakázky ako celku nemal k dispozícii ani tým nebol investorom ani nikým iným poverený.
Zo zhodných výpovedí žalobcu ako aj svedkov R. F. a S. T. vyplývalo, že podľa obchodných zvyklostí žalovaného sa faktúry za vykonané práce od živnostníkov preplácali mesačne, výlučne na poklade jediného dokladu, ktorým bol potvrdený výkaz o odpracovaných hodinách. Nebolo preukázané, že by práce na spornej zakázke neboli žalobcom reálne vykonané, ani to, že by tieto vykazovali nejaké vady a že dielo firma X. neprevzala. Zodpovedným zástupcom žalovaného podľa bodu 2., bod 2.5. zmluvy o dielo ako aj povinným uskutočňovať kontrolu diela bol S. T. a tento potvrdil, že práce boli riadne a včas vykonané a bez namietaných vád.
Na základe týchto skutočností v zmysle bodu 5.3 zmluvy o dielo bol žalovaný oprávnený faktúry s prílohami, ktoré obsahovali nedostatky žalobcovi vrátiť na doplnenie a prepracovanie, avšak nebol oprávnený ich nepreplatiť vôbec, obzvlášť za stravu, ak uznal dlh (nepreplatené faktúry za 5/ - 7/2014) čo do dôvodu a výšky v sume 5.244,75€ za opodstatnený a to napriek tomu, že prílohou týchto ani predchádzajúcich ( preplatených) faktúr neboli súpisy vykonaných prác ani montážny denník.
Z týchto dôvodov mal súd za preukázané, že práce dojednané v zmluve o dielo zo dňa 19.6.2014 a faktúrované faktúrami č. 5/2014 ( za práce za 9/2014) na sumu 2.274,75€ splatnú dňa 14.10.2014, č.
06/2014 ( za práce za 10/2014) na sumu 945€ splatnú dňa 14.11.2014, č. 07/2014 ( za práce za 11/2014) na sumu 2.025€ splatnú dňa 12.12.2014 a č. 8/2014 ( za práce za 12/2014) na sumu 1.883,25€ splatnú dňa 14.1.2015 boli riadne a včas prevedené, bez vád a v požadovanej kvalite. Žalovaný si mal možnosť odvedené práce skontrovalovať prostredníctvom poverenej osoby, ktorou bol podľa zmluvy S. T. a práce kontroloval aj zástupca firmy X.. Postup žalovaného, ktorý odmietol za vykonané práce zaplatiť pre formálne nedostatky, spočívajúce v chýbajúcej prílohe faktúry ( súpis vykonaných prác), ktoré síce boli zmluvne dohodnuté ale v skutočnosti ich pri fakturácii žalovaný predložiť nepožadoval, súd považoval za postup v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Preto súd návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.128,-€ spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 7.128,-€ od 02.02.2015 až do zaplatenia. V konaní nebolo preukázané žiadne zavinené porušenie zmluvne dojednaných povinností žalobcu, ktoré by oprávňovalo žalovaného znížiť žalobou uplatnený nárok o zmluvnú pokutu. Žalovaný sa dostal do omeškania už skôr, dňom nasledujúcim po lehote splatnosti každej faktúry, avšak súd priznal právo na úroky z omeškania len odo dňa uvedeného v žalobe. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, pričom výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 2.02.2015 bola základná úroková sadzba ECB 0,05%, čiže výška úroku z omeškania predstavuje 5,05% ročne ( 0,05% + 5 percentuálnych bodov). Žalobca sa domáhal úroku vo výške 0,014% denne, čo je 5,11% ročne, preto súd v prevyšujúcej časti úrokov uplatnených nad zákonný rámec ako nedôvodný zamietol.
O náhrade súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého žalobcovi, ktorý mal v konaní len nepatrný neúspech v časti úrokov z omeškania priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 427,50€ a v účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci po 237,34,-€/ úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 20.1.2015, podanie žaloby na súd dňa 23.2.2015, porada s klientom dňa 9.7.2015, účasť na pojednávaní dňa 9.9.2015, 29.2.2016 a 23.3.2016) + 4x 8,39,-€ paušál za úkony vykonané v roku 2015; 2x 8,58,-€ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2016, cestovné autom zn. Audi A5 ev.č. BA 659 95B dňa 9.9.2015 na trase Bratislava -Trenčín a späť 254km v sume 67,77,-€ ( 254km x 0,183,-€/ km =46,48,-€, 2544km x 0,066 cena 1L/100km x 1,270,-€ 1L/PHM = 21,29,-€), dňa 29.2.2016 na trase Bratislava -Trenčín a späť 254km v sume 65,23,-€ ( 254km x 0,183,-€/ km =46,48,-€, 2544km x 0,066 cena 1L/100km x 1,119,-€ 1L/PHM = 18,75,-€) a dňa 23.3.2016 na trase Bratislava -Trenčín a späť 254km v sume 65,82,-€ ( 254km x 0,183,-€/ km =46,48,-€, 2544km x 0,066 cena 1L/100km x 1,154,-€ 1L/PHM = 19,34,-€) podľa § 1 písm. b/ Opatrenia č. 632/2008 Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady za používanie cest. mot. vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 01.01.2009, náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 9.9.2015 za 6 polhodín po 13,98,-€/polhodina v roku 2015, za 12 polhodín za 2 pojednávania v roku 2016 po 14,30€/ polhodina spolu 255,48€ + 20% DPH v sume 385,82€ podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/,b/c/, d/, § 16 ods. 3, § 15 písm. a/, § 17, § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd nepovažoval za účelne vynaložené 2 úkony za stanovisko žalobcu, pretože odôvodnenie, prečo považuje vzťah za pracovnoprávny a nie obchodný mala obsahovať už žaloba, resp. sa dalo predniesť aj na pojednávaní. Trovy konania v celkovej výške 2.742,38€ bude žalovaný povinný zaplatiť, na účet zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.