Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_36Er-912-2013.pdf
PDF · 71.93 KB
Case nature
Area
Subarea
36Er/912/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, 917 02 Trnava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: B-MARKET, s.r.o., Bedřicha Smetanu 2790/11, 917 08 Trnava, IČO: 36 244 317 vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Sucháček, Hrnčiarska 2/B, 902 01 Pezinok o vymoženie pohľadávky vo výške 247,69 a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi, náhradu trov exekúcie v sume 48,23 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 137986* zo dňa 13.12.2013 bol súdny exekútor JUDr. Vladimír Sucháček v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Trnave, VN č.: 1311230013 zo dňa 22.02.2013.
Dňa 10.03.2016 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“), z dôvodu že povinný bol dňa 04.09.2014 vymazaný z Obchodného registra.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel Sro, vložka č. 12868/T súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinného - obchodnej spoločnosti B-MARKET, s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 04.09.2014.
Súd po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že je potrebné zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, vzhľadom na to, že povinný bol zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe
právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“). Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 22.09.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01.09.2009.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 49,67 EUR (odmenu vo výške 33,19 EUR + náhradu hotových výdavkov vo výške 8,20 Eur a 20% DPH).
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 7,00 EUR, nakoľko mal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky vo výške 1,20 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedeného výdavku (napr. faktúra alebo účet).
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky a náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20% DPH zo sumy 40,19 EUR v celkovej sume 8,04 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 48,23 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).