Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-695-2015.pdf
PDF · 93.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/695/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, B., o zaplatenie 390,71 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 142,71 Eur spolu s: · 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,32 Eur od 10.12.2012 do zaplatenia, · 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 28,85 Eur od 10.01.2013 do zaplatenia, · 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 48,65 Eur od 10.02.2013 do zaplatenia, · 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 42,89 Eur od 10.03.2013 do zaplatenia na účet vedený v R. B. Q. a.s., IBAN: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: R., VS: XXXXXXXXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
III. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.12.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 390,71 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,32 Eur od 10.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 28,85 Eur od 10.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 48,65 Eur od 10.02.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 42,89 Eur od 10.03.2013 do zaplatenia a s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 248,- Eur od 10.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu porušenia Zmluvy o pripojení a Dodatku uzavretých medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou T -F. Q., a.s. a odporcom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca sa zmluvou o pripojení zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve o pripojení. Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Q. K., a.s. a navrhovateľ uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj žalovaná pohľadávka.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, zostal v konaní nečinný. Zásielky súdu nepreberá.
Keďže v danej veci išlo o drobný spor v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., súd postupoval podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní vopred, a to dňa 22. 02. 2016.
Súd vykonal dokazovanie vo veci obsahom listinných dôkazov predložených navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa Q. K., a.s. ako postupca dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj žalovaná pohľadávka vo výške XXX,XX Eur. Navrhovateľ listom zo dňa 22.09.2015 odporcovi zaslal pokus o zmier a vyzval odporcu na úhradu uvedenej sumy. Túto výzvu možno tiež považovať za oznámenie o postúpení pohľadávky.
Súd ďalej zistil, že právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť T F. Q. a.s.) a odporca uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pripojení - služba J. internet a I. o kúpe PC / notebooku, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných telefónnych služieb a cenník.
Na základe zmluvy o pripojení právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi prístup na internet umožňujúci odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, a to po dobu 36 mesiacov.
Na základe kúpnej zmluvy navrhovateľ odpredal odporcovi PC/ notebook značky T. M. M J A. za kúpnu cenu X,XX Eur /0,60 Eur.
Odporca využíval služby poskytnuté právnym predchodcom navrhovateľa, nezaplatil však právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu za služby fakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 22,32 Eur za obdobie od 22.10.2012 do 21.11.2012, splatnou dňa 09.12.2012 a faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 28,85 Eur za obdobie od 22.11.2012 do 21.12.2012, splatnou dňa 09.01.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 48,65 Eur za obdobie od 22.12.2012 do 21.01.2013, splatnou dňa 09.02.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 42,89 Eur za obdobie od 22.01.2013 do 21.02.2012, splatnou dňa 09.03.2013. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 09.12.2013 právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške XXX,- Eur.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 ZEK podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a cit. zákonných ustanovení, keď bolo v konaní preukázané, že odporca porušil zmluvné povinnosti tým, že nezaplatil navrhovateľovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb riadne a včas vo výške 142,71 Eur za fakturované obdobie od 10/2012 do 02/2013. Súd má za to, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby vo výške 142,71 Eur, preto súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny 142,71 Eur vyhovel.
Z dôvodu, že odporca nezaplatil navrhovateľovi dlžnú sumu v deň splatnosti faktúr dňa, dostal sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania (§ 517 ods. 1, 2 O.z.). Navrhovateľ má preto nárok domáhať sa proti odporcovi, okrem zaplatenia istiny, aj zaplatenia úrokov z omeškania. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia. Súd s poukazom na Nariadenie vlády SR SR č. 87/1995 Z. z., navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle jeho návrhu priznal.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Obč. zákonníka, (účinného v čase uzavretia zmlúv) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z vykonaného dokazovania vyvodil súd právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len v časti sumy 142,71 Eur za poskytnuté služby. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli zmluvu o pripojení, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi v zmysle ustanovenia § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa je v nej dodávateľom podľa § 52 ods. 2 OZ, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 3 OZ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V konaní si navrhovateľ uplatňuje okrem ceny za služby aj zaplatenie sumy 248,- Eur titulom zmluvnej pokuty. Z uzavretej zmluvy o pripojení má navrhovateľ ako veriteľ voči odporcovi ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v prospech odporcu plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby, za ktoré sa odporca zaviazal v zmluve zaplatiť odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia navrhovateľa, že podľa zmluvy o pripojení právny predchodca navrhovateľa plnil, umožnil odporcovi využívať svoje služby. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporca ako spotrebiteľ riadne a včas nezaplatil faktúry Q. K., a.s., ktorými účtoval
právny predchodca navrhovateľa odporcovi poplatky za čerpané služby, ktoré boli vyúčtované v súlade so zmluvou, cenníkom a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Postupcovi potom dôvodne vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v uvedenej výške, ktorý následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok prešiel na navrhovateľa. Odporca v konaní nepreukázal, že jeho záväzok zaplatiť za služby poskytnuté navrhovateľom zanikol zaplatením a preto ho súd zaviazal rozsudkom tak, že mu uložil povinnosť pohľadávku vo výške 142,71 Eur zaplatiť. Keďže odporca nezaplatil sumu vyúčtovanú faktúrami riadne a včas, t.j. v lehote splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z priznaných súm v súlade s návrhom, keďže tento úrok z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka. Začiatok omeškania mal súd preukázaný dátumom splatnosti na jednotlivých faktúrach.
Súd návrh zamietol v časti sumy 248,- Eur predstavujúcej navrhovateľom uplatnenú zmluvnú pokutu.
Súd poukazuje na to, že navrhovateľ si uplatňuje zmluvnú pokutu pre nedodržanie doby viazanosti 36 mesiacov. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových), resp. formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluvná pokuta je inštitútom, ktorý plní úlohu paušalizovanej náhrady škody. Nárok na zmluvnú pokutu v prospech navrhovateľa je v predmetnej právnej veci viazaný na porušenie záväzku 36 mesačnej doby viazanosti užívať služby právneho predchodcu navrhovateľa, teda je koncipovaný neúmerne široko bez zohľadnenia, kedy došlo k porušeniu povinnosti. Takto napr. je rovnaká zmluvná pokuta v prípade porušenia viazanosti hneď na začiatku zmluvného vzťahu ako i v posledný deň viazanosti. Súd má za to, že takéto dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej neplatnosť, keďže nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá zmluvná strana (spotrebiteľ) buď musí bezvýhradne prijať alebo zmluvu neuzavrieť.
Súd zároveň poukazuje na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že tunajší súd už uvedenú zmluvnú podmienku právoplatne vyhlásil za neprijateľnú (konanie č. 39C/451/2011, právoplatne skončené dňa 05.09.2012), v predmetnom konaní súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z uvedenej sumy od 10.12.2013 do zaplatenia zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odporca bol v konaní úspešný v 64 %, keď navrhovateľ mal úspech v 36 %, teda čistý úspech odporcu v konaní je v 28 %. Odporca mal teda v konaní čiastočný úspech, mal preto nárok na náhradu trov konania, žiadne si v konaní neuplatnil, v konaní mu žiadne trovy ani nevznikli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.