Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-560-2014.pdf
PDF · 104.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/560/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov JUDr. Martina Holiča a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. O., nar. XX. Y. XXXX, bytom X., F. XXXX/XX, 2/ P. O., nar. XX. T. XXXX, bytom Q. A. Q. XXX, o 1.891,41 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. septembra 2014 č. k. 23C/297/2013-111 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 2 písm. a/ až d/, § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 1. decembra 2010 (ďalej len „ZoSÚ“); § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 101 ods. 2 a § 120 ods. 1 veta prvá a druhá a ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými pri uzatváraní úverovej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností potrebné považovať za spotrebiteľský (veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní sú spotrebiteľmi, ktorým ako fyzickým osobám mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), na ktorý je potrebné aplikovať v prvom rade ZoSÚ, ktorý pre uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu ( ust. §9 ods.1 ZoSU). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Zákon v základnom ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva. Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Platnosť zmluvy nastáva teda súčasne s jej účinnosťou, pokiaľ zákon alebo dohoda účastníkov neustanovujú inak. Zákon výslovne ustanovuje, že mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu. Preto je právne bezvýznamné, ak navrhovateľ v návrhu na uzavretie zmluvy
uvedie, že mlčanie alebo nereagovanie adresáta návrhu (obláta) bude považovať za akceptáciu zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma (§ 44 ods. 1 a 2 O. z.) účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Žalobkyňa predložila súdu písomný návrh žalovaných z 18.11.2010, o ktorom bolo možné usudzovať, že jej ho žalovaní aj doručili, nakoľko na jeho základe do tejto listiny svojimi zamestnancami dopísala „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur“. Ak takýto návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy žalobkyňa ako budúca veriteľka považovala za určitý a zrozumiteľný, tak je potrebné uviesť, že nepreukázala, že by ho bezvýhradne písomne prijala. V časti nazvanej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ totiž žalobkyňa akože prijala návrh žalovaných, ale pritom v skutočnosti zmenila žalovanými navrhovanú splatnosť splátok úveru z 19. dňa v mesiaci na 25. deň v mesiaci a okrem toho jednostranne doplnila „dohodu“ o úroku z omeškania vo výške 9% ročne. Okrem toho zmenila výšku žalovanými požadovaného revolvingu zo 790,84 eur na 902,92 eur (viď Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100032968, zo dňa 1.12.2010) ako aj výšku predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu zo 63,32% na 60,49%. Takýto právny úkon nebolo možné považovať za prijatie návrhu, naviac z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že vôľou žalobkyne bolo uzatvoriť zmluvu o úvere za tam uvedených podmienok, ktoré v žiadnom prípade nie sú totožné s podmienkami navrhnutými žalovanými. Žalobkyňa nepreukázala, že takýto jej návrh vôbec žalovaným doručila, nie to ešte, že žalovaní s ním písomne vyjadrili svoj bezvýhradný súhlas. Okrem toho aj v prípade, že by sa tak skutočne zo strany žalovaných stalo, tak z takzvanej „Karty klienta“ - žalovaných vyplýva, že žalobkyňa žalovaným vyplatila čiastku 1284,25 eur dňa 1.12.2010 teda v deň, kedy podľa všetkého vyhotovila samotné "Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100032968, zo dňa 1.12.2010" ktoré ako bolo vyššie uvedené bolo potrebné považovať za nový návrh veriteľa adresovaný dlžníkovi na uzatvorenie úverovej zmluvy (ktorý v rozpore s ust. § 9 ZoSÚ neobsahoval výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nakoľko nestačí len uviesť celkovú výšku splátky). V prípade, že by aj žalobkyňa postupovala podľa svojich všeobecných obchodných podmienok („Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“, ktoré pre ich nezrozumiteľnosť súd prvého stupňa považoval za neplatné podľa § 37 ods. 1 O. z., nakoľko boli vyhotovené tak drobným písmom, že boli voľným okom bez použitia zväčšovacieho skla nečitateľné; neboli účastníkmi ani podpísané) bola povinná takéto oznámenie veriteľa doručiť žalovaným bezprostredne po obdržaní ich návrhu na uzavretie úverovej zmluvy (viď článok 2 body 2.1 a 2.2) a teda v prípade, že by aj predmetné oznámenie žalovaným doručovala je možné reálne predpokladať, že by ho doručila najskôr dňa 2.12.2010, ktorý deň je však už dňom nasledujúcim potom, čo žalovaným poskytla úver v podstate bez uzatvorenia akejkoľvek či už písomnej alebo ústnej zmluvy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že žalobkyňa napriek poučeniu zo strany súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a napriek výzve zo strany súdu doručenej jej právnemu zástupcovi dňa 28.2.2014 nepreukázala skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a to, že dňa 1.12.2010 so žalovanými uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8100032968, na základe ktorej poskytla žalovaným úver vo výške 1500 eur s tým, že žalovaní sa poskytnutý úver zaviazali splatiť spolu s úrokom v štyridsiatich dvoch mesačných splátkach po 80,37 eur. Z tohto dôvodu plnenie žalobkyne žalovaným údajne v sume 1500 eur ( prípadne v sume 1284,25 eur - viď Kartu klienta) považoval súd prvého stupňa za plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené žalobkyňa toto plnenie poskytla žalovaným de facto len na základe ich žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Nakoľko zo samotnej žaloby žalobkyne vyplynulo, že žalovaným poskytla finančné prostriedky v celkovej výške 1284,25 eur a títo jej vrátili finančné prostriedky v celkovej výške 1484,13 eur, teda vrátili jej viac ako im poskytla, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ by aj žalovaní do dňa rozhodovania súdu prvého stupňa vo veci samej žalobkyni nevrátili ňou poskytnuté plnenie, bolo by potrebné prihliadnuc na v konaní vznesenú námietku premlčania žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú (žalovaným vznikla povinnosť vrátiť plnenie dňa 2.12.2010 a žalobkyňa podala žalobu dňa 10.9.2013, teda po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 2.12.2012). Nad rámec uvedeného súd prvého stupňa ešte uviedol, že ak by aj na základe žalobkyňou predložených listín došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, táto by neobsahovala presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (nestačí len zahrnutie úroku a splátky istiny do sumy splátky úveru, bez ich reálneho vyčíslenia), neobsahovala konečnú splatnosť úveru a nebola by uzatvorená v písomnej forme a tak úver by bolo potrebné v zmysle ust.§ 11 ods.1 ZoSÚ
považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy, ktorá bola žalovanými ešte do podania žaloby žalobkyne na súd vrátená. Teda je možné konštatovať, že aj v takomto prípade by nebolo možné žalobkyni priznať práva uplatnené v tomto konaní. Za neprehliadnuteľnú mal aj snahu žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 O. z.) získať od žalovaných odplatu za úver vo výške niekoľko násobne vyššej (RPMN 70,01%) ako bola odplata obvykle požadovaná za obdobné úvery na ostatnom finančnom trhu, kde podľa údajov z internetovej stránky Národnej banky Slovenskej republiky pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov bol v mesiaci december 2010 úrok vo výške 15,13%. Takéto právne úkony žalobkyne bolo potrebné považovať za neplatné, v konečnom dôsledku spôsobujúce celú aj prípadnú dohodu strán o úroku za neplatnú, nakoľko dohoda strán o výške úroku je neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere a tak neprichádza do úvahy uvažovať len o prípadnej čiastočnej neplatnosti zmluvy (§ 41 O. z.). V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom žalovaných 1/ a 2/ v konaní, ktorým však v súvislosti s konaním nevznikli žiadne trovy a práva na náhradu trov konania sa pred súdom vzdali, z ktorého dôvodu im súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Namietala nezákonnosť a nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa, podľa ktorých nemalo dôjsť k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi z dôvodu, že zo strany žalobkyne malo dôjsť k zmene navrhovanej splatnosti splátok úveru z 19. dňa na 25. deň v mesiaci, k jednostrannému doplneniu o dohodu o úroku z omeškania a zmene výšky požadovaného revolvingu, ako aj výšky predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí úveru zo 63,32% na 60,49%. Uviedla, že žiaden z údajov uvedených dlžníkom v 5. bode žiadosti (lícna strana žiadosti) nie je sám osebe návrhom na uzavretie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, z ktorých práve vyplýva, že obsah návrhu je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, kedy niektoré údaje sa môžu zmeniť do tej miery, kedy táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. Dlžník prostredníctvom odseku 1.2 a 2.1 žiadosti (pozn. odvolacieho súdu - žiadosť takéto odseky nemá, ale majú ich všeobecné obchodné podmienky) vyjadruje, že jeho návrh môže byť zmenený po posúdení jeho schopnosti splácať požadovaný úver, avšak výšky úrokovej sadzby a RPMN nemôže byť vyššia v prípade požadovaného úveru. V súlade s uvedeným došlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, ktorej prijatie je vyjadrené podpisom zmluvy a vymedzením jej predmetu v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere. Medzi obsahom žiadosti v bode 5 a bodom 6 Zmluvy o revolvingovom úvere je zhoda v údaji o výške úveru, o počte splátok, o dobe splatnosti, o výške splátky a o výške úrokovej sadzby. Zmena údaju o dátume splatnosti splátok (t. j. deň splatnosti v tom ktorom mesiaci) nie je zmenou návrhu. Údaj o RPMN nie je údaj dohadovaný medzi účastníkmi a RPMN je len výsledok prepočtu iných údajov, ktoré sú predmetom dohody medzi stranami a tieto boli bezvýhradne prijaté. V bode 5 formuláru žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru sa nachádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaným, tento údaj a všetky tieto údaje v bode 5 však nevymedzujú predmet zmluvy, lebo ten je až obsahu v bode 6, kde sa uvádza presný údaj o RPMN úveru. Vzhľadom na povahu revolvingovej zmluvy a vstupnej hodnoty počítanej podľa vzorca pre určenie RPMN logicky nie je možné deklarovať RPMN pre prípad poskytnutia revolvingu (lebo o ňom sa v čase uzavretia zmluvy nevie, či bude poskytnutý, kedy, o úvere sa to vie a preto sa uvádza v bode 6 už presný údaj o RPMN). Vzhľadom na uvedené mala za to, že nie je možné hovoriť v tomto prípade, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy. Tvrdila, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj o RPMN. Časové vyjadrenie celkových nákladov v podobe nižšej RPMN, ako je uvedená v návrhu takou zmenou, výhradou či doplnením, ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu ust. § 44 ods. 2 O. z.. Údaj o RPMN nie je osobitne dojednávaný, ale je výsledkom prepočtu tých náležitostí zmluvy, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté a sú nesporné. Nestotožnila sa ani so záverom súdu o jednostrannom doplnení o dohodu o úroku z omeškania. Jeho doplnenie do zmluvy je vyjadrením len splnenia zákonnej požiadavky z § 9 ods. 2 písm. o/ ZoSÚ a keďže má ísť o údaj splatný v čase uzavretia zmluvy (v tomto prípade podpis veriteľa), potom jeho doplnenie predstavuje len to, že sa tento údaj uvedie v zmysle príslušných právnych predpisov. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá a aj plnená (žalobkyňou v celom rozsahu, žalovaným sčasti). Je zrejmé, že aj správanie účastníkov zmluvy ako podporný prostriedok pre výklad právneho úkonu a vôbec skutkového stavu dokumentuje, že zmluva vznikla. Ďalej s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 47/2001 dôvodila, že naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Poskytnutím úveru sa rozumie
úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá, čo žalobkyňa nerešpektuje bez akéhokoľvek vysvetlenia. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere bol poskytnutý úver 1500 eur. Keď záväzok poskytnúť 215,75 eur bol splnený započítaním so záväzkom žalobkyne podľa dohody o poskytnutí služby (t. j. došlo k úhrade záväzku žalobkyne z danej zmluvy v uvedenom rozsahu), danú službu žalovaná 1/ aj reálne využila (odklad splátok č. 9, 10 a 11); záväzok poskytnúť 1.284,25 eur bol splnený vyplatením v prospech účtu žalovaných, z čoho vyplýva, že žalobkyňa si podľa označenej zmluvy splnila záväzok v celom rozsahu, teda v sume 1500 eur, čo je suma úveru. Tvrdenie súdu o rozpisovaní splátky nemá oporu v žiadnom zákone. Zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci, údaj o dátume splatnosti prvej splátky, poslednej splátky vyplýva nielen z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ale aj zo splátkového kalendára (čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania teda obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace 1 splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a pod.. V prípade ak sa splátkou uhrádza aj istina a úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiaden reálny a praktický význam a súd nesprávne dospel k záveru, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na § 53 ods. 6 O. z. mala za to, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy sa neporovnáva len s odplatami bánk, pokiaľ teda súd skonštatoval neprimeranosť výšky úrokovej sadzby na základe porovnávania s úrokovými sadzbami bánk, potom jeho postup nemá legálny základ, keďže zákon výslovne určuje, že odplata sa posudzuje podľa odplaty obvyklej na finančnom trhu, keď finančným trhom sa rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných transakcií s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi). Pritom ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov, resp. je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí. Zákonodarca výslovne určil aj to, že pri porovnávaní sa majú zobrať do úvahy najmä finančná situácia spotrebiteľa, spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti, čo však súd prvého stupňa nerešpektoval.
Žalovaní odvolacie návrhy nepodali.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania žalobkyne celú vec (pretože tu od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej, zamietajúceho žalobu, bolo závislým aj rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane tu ale nebola potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba považovať za správny.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predovšetkým totiž odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých okresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vysporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobkyne, bolo prednostne posúdiť správnosť záveru súdu prvého stupňa, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že so žalovanými riadne a platne uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, v dôsledku
čoho je vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý bol žalovanými uspokojený už pred podaním žaloby.
Žiada sa zdôrazniť, že v danej veci nie je rozhodné, či údaje obsiahnuté v listinách, ktoré mali byť návrhom zmluvy boli alebo neboli povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jej podstatnými náležitosťami, rozhodujúcou je totiž tá skutočnosť, ktorú zdôraznil i prvostupňový súd, opierajúc sa o ním aplikované ust. § 44 O. z., že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, vychádzajúc pritom z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom predpísanú písomnú formu (§ 9 ods. 1 ZoSÚ). V danom prípade pritom bolo nesporným, že žalovaní na tlačive žalobkyne predložili žalobkyni žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 18.11.2010, ktorá (ako na to správne poukázal prvostupňový súd), na túto žiadosť zareagovala žalobkyňa jednak vyplnením dovtedy nevyplnenej časti 6 predmetnej žiadosti - zmluvy nazvanej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ a zároveň listinou „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100032968“ obe zo dňa 1.12.2010. Keďže jednak údaje o schválenom revolvingovom úvere, ako aj predmetné oznámenie obsahujú nielen rozdielne údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (pričom nie je rozhodujúce, či sa jedná o údaje tvoriace povinnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ale i množstvo ďalších údajov, nebolo možné, ako to správne uzavrel prvostupňový súd, toto prijatie návrhu zo strany žalobkyne, obsahujúce zmeny a dodatky považovať za účinné, ale v zmysle cit. § 44 O. z. ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu a za nový návrh adresovaný žalobkyňou žalovaným. Vzhľadom na to bolo potom nevyhnutné pre platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby žalovaní tento nový návrh účinne v písomnej forme prijali, žalobkyňa však v priebehu konania ničím nepreukázala prijatie tohto nového návrhu žalovanými a teda v konečnom dôsledku ani platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Iba na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle § 40 ods. 3 O. z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;... (pričom ako už bolo uvedené vyššie, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom prípade žalovaní nesporne a preukázateľne podpísali iba Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru dňa 18.11.2010, k schváleniu úveru došlo až listinou - Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100032968, zo dňa 1.12.2010 a doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere dňa 1.12.2010 a žalovaní tento nový návrh zmluvy o úvere nepodpísali, zmluva o úvere, ktorej existenciu tvrdí žalobkyňa, nebola platne písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené (§ 9 ods. 1 ZoSÚ v spojení s ust. § 40 ods. 1 O. z.).
Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne ustálil, že medzi účastníkmi nebola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho potom boli žalovaní povinní vydať žalobkyni iba bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi žalobkyňou poskytnutou sumou a žalovanými vrátenou sumou žalobkyni, ktorý rozdiel žalovaní žalobkyni zaplatili už pred podaním žaloby, v dôsledku čoho boli splnené podmienky, aby súd žalobu žalobkyne ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na tieto závery bolo už potom nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania zaoberať sa nedôvodnosťou nároku žalobkyne z iných hľadísk. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., ako vecne správny vo veci samej aj v časti trov konania, potvrdil.
V takto skončenom odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní (žalobkyňa s odvolaním neuspela vôbec) a boli to tak oni, komu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní však nepodali návrh na priznanie im náhrady trov ani v tomto prípade
a ak sa ani zo spisu vznik žiadnych trov konania týchto účastníkov v odvolacom konaní nepodával, rozhodnúť šlo aj tu iba nepriznaním náhrady.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.